Satira: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 2485752 používateľa 80.242.33.36 (diskusia) bola vrátená |
Revízia 2485750 používateľa 80.242.33.36 (diskusia) bola vrátená |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Satira''' je ostrý, útočný, uštipačný, bezohľadný |
'''Satira''' je ostrý, útočný, uštipačný, bezohľadný výsmech, posmech. V literatúre: umelecké dielo kritizujúce nedostatky, útočiace na nedostatky, chyby dakoho alebo dačoho iróniou, výsmechom a [[sarkazmus|sarkazmom]]. |
||
Vyskytujú sa v nej nereálne prvky, často vyjadrené [[Hyperbola (literatúra)|hyperbolou]]. Niektoré žánre sa priamo budujú na satire, napr. [[epigram]], [[satirický román]], [[paródia]] a pod. V [[renesancia|renesancii]] vznikol satirický román ([[François Rabelais|F. Rabelais]]: ''Gargantua a Pantagruel''), neskoršie ako paródia [[rytiersky román|rytierskeho románu]] [[Miguel de Cervantes|Cervantesov]] ''[[Don Quijote]]''. Satiru uplatňovali v tvorbe [[François-Marie Arouet|F. Voltaire]], [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|N. V. Gogoľ]], [[George Bernard Shaw|G. B. Shaw]]. O vývin spoločenskej satiry sa v slovenskej literarúre zaslúžili najmä [[Janko Jesenský]] a [[Jonáš Záborský]]. |
Vyskytujú sa v nej nereálne prvky, často vyjadrené [[Hyperbola (literatúra)|hyperbolou]]. Niektoré žánre sa priamo budujú na satire, napr. [[epigram]], [[satirický román]], [[paródia]] a pod. V [[renesancia|renesancii]] vznikol satirický román ([[François Rabelais|F. Rabelais]]: ''Gargantua a Pantagruel''), neskoršie ako paródia [[rytiersky román|rytierskeho románu]] [[Miguel de Cervantes|Cervantesov]] ''[[Don Quijote]]''. Satiru uplatňovali v tvorbe [[François-Marie Arouet|F. Voltaire]], [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|N. V. Gogoľ]], [[George Bernard Shaw|G. B. Shaw]]. O vývin spoločenskej satiry sa v slovenskej literarúre zaslúžili najmä [[Janko Jesenský]] a [[Jonáš Záborský]]. |
Verzia z 06:46, 8. september 2009
Satira je ostrý, útočný, uštipačný, bezohľadný výsmech, posmech. V literatúre: umelecké dielo kritizujúce nedostatky, útočiace na nedostatky, chyby dakoho alebo dačoho iróniou, výsmechom a sarkazmom.
Vyskytujú sa v nej nereálne prvky, často vyjadrené hyperbolou. Niektoré žánre sa priamo budujú na satire, napr. epigram, satirický román, paródia a pod. V renesancii vznikol satirický román (F. Rabelais: Gargantua a Pantagruel), neskoršie ako paródia rytierskeho románu Cervantesov Don Quijote. Satiru uplatňovali v tvorbe F. Voltaire, N. V. Gogoľ, G. B. Shaw. O vývin spoločenskej satiry sa v slovenskej literarúre zaslúžili najmä Janko Jesenský a Jonáš Záborský.