Turbínová hala továrne AEG: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 05:59, 9. september 2009

Montážna hala továrne A.E.G. (Allgemeine Elektrizitäts Gesellschaft) na výrobu turbín v Berlíne bola prvou typovo modernou továrňou, navyše výtvarne úplne doriešenou.

Pôvod vzniku továrne

Továreň postavili v rokoch 1908-1909 podľa návrhu nemeckého architekta Petra Behrensa (1868-1940), ktorý od roku 1907 vykonával funkciu umeleckého poradcu vo Všeobecnej elektrickej spoločnosti (A.E.G.). Jeho prínos sa týkal aj návrhov priemyselných budov podniku. V spolupráci s inžinierom Karlom Bernhardom bol v roku 1908 poverený úlohou navrhnúť priestor pre montáž turbín, ktorý by dovoľoval dvíhať a premiestňovať obrovské súčiastky v rôznych etapách výroby a zaistil by prístup železničným vagónom. Ďalšou požiadavkou bolo maximálne využitie prirodzeného osvetlenia.

Výsledkom bol 127 m dlhý a 25 m široký obdĺžnikový hranol ležiaci strategicky na južnom rohu továrenského komplexu pozdĺž ulíc Huttenstrasse a Berlichingenstrasse. Pôsobivá čelná fasáda bola výkladom prosperujúceho nemeckého koncernu.

Architektonické riešenie

Stavba je zastrešená jediným oblúkom, tvoreným priehľadnou oblúkovou klenbou s mnohouholníkovým profilom. Konštrukcia zo železa a skla je na rohoch ukončená masívnymi naklonenými stenami, ktorých povrchy pripomínajúce rustikované kamenné murivo akoby popierali ich schopnosť niesť zaťaženie.

Exteriér vypovedá o významnej úlohe spoločnosti A.E.G. v Nemecku. Architekt použil výrazové prostriedky a monumentalitu starovekého Grécka. Budova, označovaná ako „moderný Partenón“, odkazuje na klasické chrámy. Štítové priečelie je lemované dvoma nahor sa zužujúcimi pylónmi, s tympanónom polygonálneho tvaru, ktorý je umiestnený nad veľkou presklenou plochou a je doňho vytesaný symbol podniku.

Nosný systém trojkĺbových oblúkov s tiahlami má výšku 25,60 m. Bočné steny sú rozčlenené pravidelným rytmom smerom dole sa zužujúcich železných výstuh.Sú tvorené kontinuálnou sklenenou plochou,ktorá je rozdelená do oddielov a ktorá spočíva na železobetónovom základe. Piliere sú podoprené prišrubovanými oceľovými spojmi. Chrámový vzhľad tejto haly je však len chytro realizovanou ilúziou. Mohutne pôsobiace prvky fasády pozostávajú z ľahkého betónového obalu, ktorý je zachytený na oceľovej mrežovine. Sú zakončením priestoru,ale nemajú nosnú funkciu. Úzke železné pásy v špárach rohových pylónov a jemné kovové rámovanie tympanónu prezrádzajú umelecký zámer použitých prostriedkov. Interiér ,presvetlený veľkými oknami,je rýdzo funkčný. Továreň na výrobu turbín je skvelým pokusom zjednotiť klasickú kultúru a históriu s novou realitou priemyselného obchodu a výroby.Reprezentuje uvedomelé zhmotnenie priemyslu.Vzdialená priamočiaremu návrhu z ocele a skla (typická hala 19. storočia) je umeleckým dielom oceňujúcim robotníkovu manuálnu prácu.

Použitá literatúra

Glancey,J.: Moderní architektura.Praha,Albatros 2004, s.34
Goessel,P.,Leuthäuserová,G.: Architektura 20.století.Taschen 2003, s.92
Prinaová,F.: 1000 let architektury.Slovart 2006, s.304
Senott,S.R.: Encyklopedia of 20th century architecture.Volume 1.Dearborn2004, s.17-18

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-[[Obrázok:Berlin-wedding aeg-premises 20060407 321 part.jpg|náhľad|250px|''Montážna hala továrne A.E.G.'']]
+[[Súbor:Berlin-wedding aeg-premises 20060407 321 part.jpg|náhľad|250px|''Montážna hala továrne A.E.G.'']]
-[[Obrázok:AEG by Peter Behrens.jpg|náhľad|250px|''Montážna hala továrne A.E.G.'']]
+[[Súbor:AEG by Peter Behrens.jpg|náhľad|250px|''Montážna hala továrne A.E.G.'']]
-'''Montážna hala továrne A.E.G. (Allgemeine Elektrizitäts Gesellschaft) na výrobu turbín''' v [[Berlín|Berlíne]] bola  prvou typovo modernou továrňou, navyše výtvarne úplne doriešenou.
+'''Montážna hala továrne A.E.G. (Allgemeine Elektrizitäts Gesellschaft) na výrobu turbín''' v [[Berlín]]e bola prvou typovo modernou továrňou, navyše výtvarne úplne doriešenou.
-==Pôvod vzniku továrne==
+== Pôvod vzniku továrne ==
 Továreň postavili v rokoch [[1908]]-[[1909]] podľa návrhu [[Nemecko|nemeckého]] [[architekt]]a [[Peter Behrens|Petra Behrensa]] (1868-1940), ktorý od roku [[1907]] vykonával funkciu umeleckého poradcu vo ''Všeobecnej elektrickej spoločnosti'' ([[A.E.G.]]). Jeho prínos sa týkal aj návrhov priemyselných budov podniku. V spolupráci s inžinierom [[Karl Bernhard|Karlom Bernhardom]] bol v roku [[1908]] poverený úlohou navrhnúť priestor pre montáž turbín, ktorý by dovoľoval dvíhať a premiestňovať obrovské súčiastky v rôznych etapách výroby a zaistil by prístup železničným vagónom. Ďalšou požiadavkou bolo maximálne využitie prirodzeného osvetlenia.
 Výsledkom bol 127 m dlhý a 25 m široký obdĺžnikový hranol ležiaci strategicky na južnom rohu továrenského komplexu pozdĺž ulíc ''Huttenstrasse'' a ''Berlichingenstrasse''. Pôsobivá čelná fasáda bola výkladom prosperujúceho [[Nemecko|nemeckého]] koncernu.
-==Architektonické riešenie==
+== Architektonické riešenie ==
 Stavba je zastrešená jediným oblúkom, tvoreným priehľadnou oblúkovou [[klenba|klenbou]] s mnohouholníkovým profilom. Konštrukcia zo [[železo|železa]] a [[sklo|skla]] je na rohoch ukončená masívnymi naklonenými stenami, ktorých povrchy pripomínajúce rustikované kamenné murivo akoby popierali ich schopnosť niesť zaťaženie.
-[[Exteriér]] vypovedá o významnej úlohe spoločnosti [[A.E.G.]] v [[Nemecko|Nemecku]]. [[Architekt]] použil výrazové prostriedky a monumentalitu [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]]. Budova, označovaná ako ''„moderný [[Partenón]]“'', odkazuje na klasické chrámy. Štítové priečelie je lemované dvoma nahor sa zužujúcimi [[pylón|pylónmi]], s [[tympanón|tympanónom]] polygonálneho tvaru, ktorý je umiestnený nad veľkou presklenou plochou a je doňho vytesaný symbol podniku.
+[[Exteriér]] vypovedá o významnej úlohe spoločnosti [[A.E.G.]] v [[Nemecko|Nemecku]]. [[Architekt]] použil výrazové prostriedky a monumentalitu [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]]. Budova, označovaná ako ''„moderný [[Partenón]]“'', odkazuje na klasické chrámy. Štítové priečelie je lemované dvoma nahor sa zužujúcimi [[pylón]]mi, s [[tympanón]]om polygonálneho tvaru, ktorý je umiestnený nad veľkou presklenou plochou a je doňho vytesaný symbol podniku.
-Nosný systém trojkĺbových oblúkov s tiahlami má výšku 25,60 m. Bočné steny sú rozčlenené pravidelným rytmom smerom dole sa zužujúcich železných výstuh.Sú tvorené kontinuálnou sklenenou plochou,ktorá je rozdelená do oddielov a ktorá spočíva na [[železobetón|železobetónovom]] základe. [[Pilier]]e sú podoprené prišrubovanými oceľovými spojmi. Chrámový vzhľad tejto haly je však len chytro realizovanou ilúziou. Mohutne pôsobiace prvky fasády pozostávajú z ľahkého betónového obalu, ktorý je zachytený na oceľovej mrežovine. Sú zakončením priestoru,ale nemajú nosnú funkciu. Úzke železné pásy v špárach rohových pylónov a jemné kovové rámovanie tympanónu prezrádzajú umelecký zámer  použitých prostriedkov. [[Interiér]] ,presvetlený veľkými oknami,je rýdzo funkčný.
+Nosný systém trojkĺbových oblúkov s tiahlami má výšku 25,60 m. Bočné steny sú rozčlenené pravidelným rytmom smerom dole sa zužujúcich železných výstuh.Sú tvorené kontinuálnou sklenenou plochou,ktorá je rozdelená do oddielov a ktorá spočíva na [[železobetón]]ovom základe. [[Pilier]]e sú podoprené prišrubovanými oceľovými spojmi. Chrámový vzhľad tejto haly je však len chytro realizovanou ilúziou. Mohutne pôsobiace prvky fasády pozostávajú z ľahkého betónového obalu, ktorý je zachytený na oceľovej mrežovine. Sú zakončením priestoru,ale nemajú nosnú funkciu. Úzke železné pásy v špárach rohových pylónov a jemné kovové rámovanie tympanónu prezrádzajú umelecký zámer použitých prostriedkov. [[Interiér]] ,presvetlený veľkými oknami,je rýdzo funkčný.
 Továreň na výrobu turbín je skvelým pokusom zjednotiť klasickú kultúru a históriu s novou realitou priemyselného obchodu a výroby.Reprezentuje uvedomelé zhmotnenie priemyslu.Vzdialená priamočiaremu návrhu z [[oceľ|ocele]] a [[sklo|skla]] (typická hala [[19. storočia]]) je umeleckým dielom oceňujúcim robotníkovu manuálnu prácu.
@@ Riadok 26: / Riadok 26: @@
 [[de:AEG-Turbinenfabrik]]
+[[it:AEG Turbinenfabrik]]