Július Virsik: Rozdiel medzi revíziami
odkaz, úprava |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 7: | Riadok 7: | ||
Ako advokát pôsobil v Bratislave až do roku [[1949]], kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do Stupavy. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach. |
Ako advokát pôsobil v Bratislave až do roku [[1949]], kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do Stupavy. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach. |
||
Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám hitlerovským. Preto ani nevítal sovietsku prítomnosť či už v povstaní, alebo s Benešom v roku [[1945]] či s Gottwaldom a Husákom v roku [[1948]]. V roku [[1968]] bol skeptický aj ohľadne Dubčekovho komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”. |
Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám hitlerovským. Preto ani nevítal sovietsku prítomnosť či už v povstaní, alebo s Benešom v roku [[1945]] či s Gottwaldom a Husákom v roku [[1948]]. V roku [[1968]] bol skeptický aj ohľadne Dubčekovho komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”. Vravel, že buď to bude mať ľudskú tvár, potom to ale už nebude takýto socializmus, alebo to ostane naďalej takýmto socializmom, potom to ale už nebude mať ľudskú tvár. História mu dala za pravdu. |
||
Virsik bol [[Stredoeurópan]]om po kultúrnej aj po jazykovej stránke |
Virsik bol [[Stredoeurópan]]om po kultúrnej aj po jazykovej stránke. Hovoril plynne po mařasky a nemecky a temer plynne počesky a talianky; čítal po francúzsky aj po anglicky. Celý život až do smrti amatérsky písal básne <ref> George Virsik, ''Kolínske listy č. 27'', [http://www.gvirsik.de/Kolinske%20listy%2027.pdf ]</ref>. |
||
Verzia z 11:40, 12. september 2009
JUDr. Július Virsik, (* 27. september 1908, Malacky – † 16. máj 1993, Bratislava) bol slovenský právnik, katolícky intelektuál a básnik.
Július Virsik vyštudoval právo v Bratislave. Počas štúdií sa zúčastňoval vysokoškolského života na katolíckom internáte Svoradov, kde viedol viacero polemík s Gustávom Husákom. Postgraduálne štúdium absolvoval v Mníchove (1930) so zameraním na cirkevné a rodinné právo. Aj po skončení štúdií pripravoval na internáte Svoradov študentov po vedeckej stránke so zameraním na právo. [1].
Pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (1939) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s Ferdinadom Ďurčanským. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v Ústave. Bol právnym poradcom slovenských katolíckych biskupov.
Ako advokát pôsobil v Bratislave až do roku 1949, kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do Stupavy. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach.
Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám hitlerovským. Preto ani nevítal sovietsku prítomnosť či už v povstaní, alebo s Benešom v roku 1945 či s Gottwaldom a Husákom v roku 1948. V roku 1968 bol skeptický aj ohľadne Dubčekovho komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”. Vravel, že buď to bude mať ľudskú tvár, potom to ale už nebude takýto socializmus, alebo to ostane naďalej takýmto socializmom, potom to ale už nebude mať ľudskú tvár. História mu dala za pravdu.
Virsik bol Stredoeurópanom po kultúrnej aj po jazykovej stránke. Hovoril plynne po mařasky a nemecky a temer plynne počesky a talianky; čítal po francúzsky aj po anglicky. Celý život až do smrti amatérsky písal básne [2].
Synom Júliusa Virsika je slovenský matematik a exilový publicista George Virsik.
Virsikov kresťanský svetonázor
Tido J. Gašpar si na ideologickú debatu medzi Gustávom Husákom ako zástupcom mladých vysokoškolákov - komunistov a Júliusom Virsikom ako reprezentantom vysokoškolákov - katolíkov na tému, či je možná spolupráca medzi katolíkmi a komunistami, na ktorú ho pozval Vladimír Clementis, vo svojich "Pamätiach II." spomína takto:
Virsik tvrdil: "Pokiaľ ide o zmenu politických, hospodárskych alebo sociálnych poriadkov a ich nahradenie lepšími, tam môžeme ísť a pracovať spolu. V každom zlepšovaní na tomto poli sme s vami zajedno. No pokiaľ ide o mravné zákony, tam nepoznáme kompromis. Vo veci viery nepripúšťame nijaké zmeny alebo úchylky." [3].
Referencie
- ↑ Miroslav Obšivan, Život a dielo Jána Hutyru - provinciála lazaristov na Slovensku. Diplomová práca. Univerzita Komenského, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, 2002
- ↑ George Virsik, Kolínske listy č. 27, [1]
- ↑ Tido J. Gašpar, Pamäti II., str. 150 a nasl. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2004