Vladimir Ivanovič Vernadskij: Rozdiel medzi revíziami
d oprava chyby v rámci WikiProjektu Check Wikipedia |
d robot Pridal: hr:Volodimir Ivanovič Vernadskij |
||
Riadok 44: | Riadok 44: | ||
[[et:Vladimir Vernadski]] |
[[et:Vladimir Vernadski]] |
||
[[fr:Vladimir Vernadski]] |
[[fr:Vladimir Vernadski]] |
||
[[hr:Volodimir Ivanovič Vernadskij]] |
|||
[[it:Vladimir Ivanovič Vernadskij]] |
[[it:Vladimir Ivanovič Vernadskij]] |
||
[[ja:ウラジミール・ベルナドスキー]] |
[[ja:ウラジミール・ベルナドスキー]] |
Verzia z 09:37, 2. október 2009
Vladimir Ivanovič Vernadskij | |
Vernadsky.jpg ruský geológ, zakladateľ geochémie | |
Narodenie | 12. marec 1863 Petrohrad, Ruské impérium |
---|---|
Úmrtie | 6. január 1945 Moskva, ZSSR |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Vladimir Ivanovič Vernadskij |
Vladimir Ivanovič Vernadskij (po rusky Владимир Иванович Вернадский, * 12. marec 1863, Petrohrad – † 6. január 1945, Moskva) bol ruský a sovietsky geológ, zakladateľ geochémie a biochémie; zaoberal sa najmä mineralógiou, kryštalografiou a jadrovou geológiou (technikou datovania pomocou rádioaktívnych izotopov).
Vernadskij rozvíjal učenie o noosféranoosfére.
Život
Narodil sa 28. februára (podľa gregoriánskeho kalendára 12. marca) 1863 v Petrohrade. Bol synom ekonóma Ivana Vernadského. Neskôr žil s rodičmi v Charkove. V roku 1885 ukončil fyzikálno-matematickú fakultu Petrohradskej univerzity. Od roku 1890 pôsobil na katedre mineralógie Moskovskej univerzity. V roku 1897 obhájil doktorskú dizertačnú prácu na Petrohradskej univerzite a v nasledujúcich rokoch pôsobil ako profesor opäť na Moskovskej univerzite. V rokoch 1906—1911 a 1915—1917 bol členom ruského parlamentu (štátneho sovietu).
V roku 1886 sa oženil s Natáliou Jegorovnou Starickou (1862—1943), s ktorou prežil spoločne 56 rokov. Mali dve deti, syna Georgija (1887—1973), známeho historika a dcéru Ninu (1898—1985), doktorku psychiatrie. Obe ich deti zomreli v emigrácii v USA.
Po skončení občianskej vojny bol jedným z hlavných autorov plánu elektrifikácie krajiny (GEOLRO). Podieľal sa významnou mierou na geologickom mapovaní a poznaní geológie ZSSR ako aj pri vyhľadávaní zásob nerastných surovín. O roku 1912 bol členom ruskej a neskôr i sovietskej akadémie vied. V rokoch 1920 až 1921 viedol Tavrickú univerzitu v Simferopole. Bol tiež jedným zo zakladateľov a prvým riaditeľom Ukrajinskej akadémie vied.
Zakladateľ a v rokoch 1922 až 1939 riaditeľ výskumného ústavu zaoberajúceho sa rádioaktivitou. V rokoch 1922—1926 pracoval v Prahe a Paríži. Jednou z príčin pobytu v laboratóriach Curieovcov bol výskum Parisia - látky omylom pokladanej za ďalší rádioaktívny prvok. V roku 1927 zorganizoval pri akadémii vied oddelenie zaoberajúce sa výskumom živých látok, ktoré považoval za súčasť biosféry. Významne prispel k rozvoju geochémie a vytvoril i nový vedný obor biogeochémiu. Jeho vedecká práca spojovala prírodné vedy s filozofiou. Vytvoril teóriu o noosfére, ktorá je jednou z predstáv vesmírnej evolúcie. Noosféra je po geosfére a biosfére, treťou fázou vývoja Zeme. Každá z predchádzajúcich fáz pritom mení tie predošlé. Noosféra podľa neho vznikla narodením prvého mysliaceho tvora na planéte a trvale sa prejavuje v geosfére a biosfére vo forme ľudských zásahov. Reprezentuje ju hlavne fyzický a ekonomický rozvoj Zeme. Bol jedným z propagátorov myšlienky panspermie - teórie, ktorá vysvetľovala pôvod života na Zemi prinesením z vesmíru.
Vernadskij celkovo publikoval vyše 700 vedeckých prác. V roku 1943 bol pri príležitosti svojich 80 narodenín vyznamenaný „za dlhodobú vynikajúcu prácu v oblasti vedy a techniky“ Štátnou Stalinovou cenou, vysokým štátnym vyznamenaním udeľovaným za dôležité úspechy na poli vedy, techniky a umenia. Bol poverený vedením prípravy sovietskej atómovej bomby.
Zomrel 6. januára 1945 v Moskve.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Вернадский, Владимир Иванович na ruskej Wikipédii.