Východopruská operácia (1945)

Východný front

Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Východopruská operácia bola útočná akcia Sovietského zväzu cez druhú svetovú vojnu, ktorá trvala od 13. januára do 9. mája 1945 a skončila dobytím východopruského Königsbergu (Kráľovec, dnes Kaliningrad).

Situácia pred operáciou

Červená armáda prenikla do pohraničných oblastí Pruska už počas Baltickej operácie v októbri 1944, ale kvôli silným opevneniam bola ofenzíva zastavená a mala pokračovať až v roku 1945, keď malo dôjsť k pádu Tretej ríše vo všeobecnej ofenzíve. Avšak prípravy boli urýchlené kvôli ťažkým bojom Spojencov v Ardenách.

Operácia a dobytie Königsbergu

Deň pred začiatkom operácie bola zahájená visliansko-oderská operácia. Útok začal delostreleckou prípravou 1. baltského a 2. a 3. bieloruského frontu. Potom postupovali pozemné sily, ktoré však narážali na mohutný nemecký odpor, napriek tomu Červená armáda postupovala ďalej, snažiac sa rozdeliť nemecké obranné sily. K zmene situácie došlo vtedy, keď na začiatku roka 1945 Sovieti dobyli Pomoransko, čím odrezali Východné Prusko od zvyšku Nemecka a evakuácia civilistov a prísun zásob sa mohol uskutočniť iba po mori, kde však lode boli často terčom pre sovietske ponorky (Wilhelm Gustloff, SS General von Steuben).

Na začiatku apríla už bolo takmer celé Východné Prusko obsadené, s výnimkou Königsbergu a niekoľkých nemeckých zoskupení na pobreží. V dňoch 6.-9. apríla bola podniknutá ofenzíva na mesto a pevnosť, ktorá sa skončila obsadením významnej časti mesta. 18. apríla bol smrteľne ranený pri delostreleckom prepade veliteľ sovietskych vojsk generál Ivan Čerňachovskij, následne ho nahradil pridelenec vrchného velenia generál Vasilievskij. V neobsadených častiach sa však Nemci stále bránili. 25. apríla bol dobytý Pillau (dnes Baltijsk) a „Baltská kosa“ bola obsadená o deň neskôr, čím Nemci stratili posledné možnosti evakuácie. Napriek tomu sa niektoré jednotky vo Vislanskom zálive a v Königsbergu nevzdali až do kapitulácie Nemecka 9. mája.

• 
  Bitka o Königsberg