Maďarizácia: Rozdiel medzi revíziami
d robot Zmenil: hu:Magyarosítás; kozmetické zmeny |
d oprava chyby v rámci WikiProjektu Check Wikipedia |
||
| Riadok 30: | Riadok 30: | ||
* '''[[1879]]''' - zákon [[1879]]:XVIII. ukladal povinné vyučovanie úradného jazyka na základných školách.<ref>http://www.trstensky.sk/sp_orava_dejiny_01.htm</ref> <ref>https://ep.edu.sk/Lists/Calendar/DispForm.aspx?ID=2812</ref> <ref>http://www.skg.sk/detail_country.php?f=3§ion=0&city=Dubni%E8ka&lang=</ref> |
* '''[[1879]]''' - zákon [[1879]]:XVIII. ukladal povinné vyučovanie úradného jazyka na základných školách.<ref>http://www.trstensky.sk/sp_orava_dejiny_01.htm</ref> <ref>https://ep.edu.sk/Lists/Calendar/DispForm.aspx?ID=2812</ref> <ref>http://www.skg.sk/detail_country.php?f=3§ion=0&city=Dubni%E8ka&lang=</ref> |
||
* '''[[1891]]''' - zákon [[1891]]:XV. ukladá povinnosť obciam zriaďovať opatrovne („óvady“).<ref>http://www.podhorany.ocu.sk/skolstvo.php?id_c=26</ref> <ref>http://www.psp.cz/eknih/1948ns/stenprot/044schuz/s044008.htm</ref> <ref>Kniha: Karel Kálal: Maďarizácia. Obraz slovenského utrpenia kapitola Školy, str. 13 - 19,ISBN 80-8079-047-7</ref>. |
* '''[[1891]]''' - zákon [[1891]]:XV. ukladá povinnosť obciam zriaďovať opatrovne („óvady“).<ref>http://www.podhorany.ocu.sk/skolstvo.php?id_c=26</ref> <ref>http://www.psp.cz/eknih/1948ns/stenprot/044schuz/s044008.htm</ref> <ref name="kalal">Kniha: Karel Kálal: Maďarizácia. Obraz slovenského utrpenia kapitola Školy, str. 13 - 19,ISBN 80-8079-047-7</ref>. |
||
* '''[[1902]]''' - nariadenie ministra Vlašiča (Vlassicz) <ref |
* '''[[1902]]''' - nariadenie ministra Vlašiča (Vlassicz) <ref name="kalal" /> Povinnosť vyučovať maďarský jazyk na školách v rozsahu 17 až 24 hodín týždenne.<ref>http://www.nrsr.sk/appbin/net/nrozprava/Download.aspx?Type=NRozprava.RozpravaRaw&Ref=XXX071026114500000_071026120000000.txt</ref> <ref>http://www.kss.sk/index.php?menu=vyhlasenia_a_stanoviska&article=187</ref> <ref>http://zscierne.edupage.org/about/</ref>. |
||
* '''január [[1907]]''' - gróf Apponyi reaguje na prejav slovenského poslanca Bellu slovami: |
* '''január [[1907]]''' - gróf Apponyi reaguje na prejav slovenského poslanca Bellu slovami: |
||
| Riadok 38: | Riadok 38: | ||
<ref>http://encyklopedia.sme.sk/clanok.asp?cl=2739341</ref> <ref>http://www.slovakradio.sk/inetportal/devin/index.php?mainpage=showSprava&id=26108&lang=1</ref> <ref>http://www.historickarevue.com/?id=archiv_49</ref> <ref>http://www.eilert-sundt.vgs.no/eschola/slov/betydning_slov.htm</ref> <ref>http://www.psp.cz/eknih/2002nr/stenprot/018schuz/s018017.htm</ref> |
<ref>http://encyklopedia.sme.sk/clanok.asp?cl=2739341</ref> <ref>http://www.slovakradio.sk/inetportal/devin/index.php?mainpage=showSprava&id=26108&lang=1</ref> <ref>http://www.historickarevue.com/?id=archiv_49</ref> <ref>http://www.eilert-sundt.vgs.no/eschola/slov/betydning_slov.htm</ref> <ref>http://www.psp.cz/eknih/2002nr/stenprot/018schuz/s018017.htm</ref> |
||
* '''[[1907]]''' - '''[[1908]]''' - Apponyiho školské zákony „Lex Apponyi“. <ref>Maďarizácia: obraz slovenského utrpenia; Vydavateľ: Eko-konzul; ISBN 80-8079-047-7<br />Prepis z knihy: „Vyhubiť - obraz slovenského utrpenia“ rok 1908; autor:Karel Kálal (autorom kapitoly „Maďari a sloboda“ je prof. Masaryk)</ref> <ref> http://www.tkac.sk/texty/pripomienka_apponyiho_zakonov.doc Pripomienka Apponyiho zákonov - .doc</ref> <ref>http://www.tkac.sk/texty/pripomienka_apponyiho_zakonov.doc</ref> <ref>http://www.sme.sk/c/3724345/Spolocny-dejepis-ide-tazko.html</ref> <ref>http://www.comp-press-data.hu/Portal/Archives/LUNO/2006/Ln03/l10.pdf</ref> <ref |
* '''[[1907]]''' - '''[[1908]]''' - Apponyiho školské zákony „Lex Apponyi“. <ref>Maďarizácia: obraz slovenského utrpenia; Vydavateľ: Eko-konzul; ISBN 80-8079-047-7<br />Prepis z knihy: „Vyhubiť - obraz slovenského utrpenia“ rok 1908; autor:Karel Kálal (autorom kapitoly „Maďari a sloboda“ je prof. Masaryk)</ref> <ref> http://www.tkac.sk/texty/pripomienka_apponyiho_zakonov.doc Pripomienka Apponyiho zákonov - .doc</ref> <ref>http://www.tkac.sk/texty/pripomienka_apponyiho_zakonov.doc</ref> <ref>http://www.sme.sk/c/3724345/Spolocny-dejepis-ide-tazko.html</ref> <ref>http://www.comp-press-data.hu/Portal/Archives/LUNO/2006/Ln03/l10.pdf</ref> <ref name="kalal" />. |
||
== Literatúra == |
== Literatúra == |
||
Verzia z 10:49, 3. október 2009
 |
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu. |
Maďarizácia (doslova: pomaďarčovanie) ako špecifický historický termín je súbor opatrení, postupov a snáh vlády, ale aj ostatných inštitúcií Uhorska na pomaďarčenie nemaďarského obyvateľstva v Uhorsku od konca 18. storočia, so zvýšenou intenzitou po rakúsko-uhorskom vyrovnaní.
Tento proces sa začal v čase (koncom 18. storočia), kedy počet maďarského obyvateľstva v Uhorsku podľa oficiálneho sčítania tvoril len 29%. Jedným z výsledkov maďarizácie bolo postupné (ku koncu často len štatistické) zvyšovanie tohto podielu, až napokon v roku 1910 dosiahol 51% (stále len polovica obyvateľstva).
Úradným jazykom v Uhorsku bola z dôvodu jeho národnostnej a jazykovej rozmanitosti odpradávna až do 60. rokov 19. storočia latinčina (1844-1848 prechodne maďarčina, 1848-1860 prechodne nemčina). Až potom sa maďarčina natrvalo stala aj úradným jazykom.
Pod pojem maďarizácia patrí napríklad rušenie nemaďarských škôl, zavedenie maďarčiny už do škôlok, rušenie spolkov a združení, zavádzanie vládnych pomaďarčovacích spolkov (napr. FEMKE), neuplatňovanie národnostného zákona z roku 1868, zákaz Matice slovenskej, Černovský masaker, Apponyiho školské zákony z roku 1907 atď.
Lex Apponyi
Hoci už zákon 1879:XVIII. tc. ukladal povinné vyučovanie úradného jazyka na základných školách, ešte v roku 1905 sa z 3 343 nemaďarských základných ľudových (prevažne cirkevných) škôl v 1 340 maďarský jazyk nevyučoval vôbec, alebo so zanedbateľnými výsledkami.[chýba zdroj]
Zo sčítania ľudu v roku 1900 vyplynulo, že z obyvateľov nemaďarskej národnosti 83,2 percent po maďarsky nielenže nehovorí, ale ani maďarčine nerozumie.
V tejto situácii vznikli v roku 1907 a 1908 Apponyiho školské zákony, zjednodušene nazývané „Lex Apponyi“. Prvým z nich bol zákon 1907:XXVI. tc., ďalším 1907:XXVII. tc., oba prijaté 2. júna 1907. Druhý menovaný obsahoval v paragrafoch 17., 18. a 19. ustanovenia, ktoré mohli byť azda v rozpore so zákonom o všeobecných ľudových školách 1868:XXXVIII. tc. a zákonom o rovnoprávnosti národností 1868:XLIV. tv.
V paragrafe 17. sa ukladá povinnosť školy vychovávať v duchu lásky k vlasti a uhorského národa, vyvesenie uhorského štátneho znaku na školách a v triedach, uvedenie názvu školy v úradnom jazyku atď.
Paragraf 18. zákona 1868:XKIV. hovorí o vyučovacom jazyku. Vyučovacím jazykom môže byť buď úradný jazyk, alebo materinský jazyk žiakov. Ak v zmiešaných triedach dosiahne počet maďarských žiakov 20, alebo ich podiel 20 percent, potom pre tieto deti je škola povinná zabezpečiť vyučovanie v maďarčine. Ak ich počet dosiahne polovicu, potom je používanie maďarčiny povinné, pričom zriaďovatelia školy môžu zabezpečiť pre deti nemaďarskej národnosti vzdelávanie v materinskom jazyku. V existujúcich školách s vyučovacím jazykom maďarským je tento stav nemeniteľný. Vyučovacím jazykom opakovacích tried základných škôl je jazyk maďarský.
V paragrafe 19. sa ukladá vyučovanie úradného jazyka v rozsahu, ktorý do ukončenia 4. ročníka zabezpečí znalosť úradného jazyka slovom i písmom.
Chronologický vývoj uhorského školstva s ohľadom na maďarizáciu
- 1874 - 1875 - vláda Kolomana Tiszu zatvorila tri konfesijné slovenské gymnáziá. Vyššie evanjelické v Revúcej, nižšie evanjelické v Turčianskom Svätom Martine a nižšie katolícke v Kláštore pod Znievom.[1]
- 1868 - zákon ukladal povinné vyučovanie úradného jazyka na školách (na základných - ľudových školách sa začalo vyučovať povinne maďarsky od roku 1879).[2] [3] [4]
- 1879 - zákon 1879:XVIII. ukladal povinné vyučovanie úradného jazyka na základných školách.[5] [6] [7]
- 1902 - nariadenie ministra Vlašiča (Vlassicz) [10] Povinnosť vyučovať maďarský jazyk na školách v rozsahu 17 až 24 hodín týždenne.[11] [12] [13].
- január 1907 - gróf Apponyi reaguje na prejav slovenského poslanca Bellu slovami:
| „ | Učiteľom, ktorí nechcú z mládeže vychovať dobrých Maďarov, znemožním vyučovať. Pre každého občana štátu platí princíp, že v tomto štáte je pánom Maďar. | “ |
| – gróf Apponyi | ||
Literatúra
- Karel Kálal: Slovensko předválečné, Maďarizace - Vyhubit (Praha 1905, 1930) (Eko-Konzult 2006)
- Karel Kálal: Maďarizácia,, 1908 (Karel Kálal: Maďarizácia, Obraz slovenského utrpenia, Eko-konzult, 2006, ISBN 80-8079-047-7)
- Dr. Milan Ivanka: Slováci a Maďari, 1910 (Slováci a Maďari, Čo nám Maďari ukradli, Eko-konzult, 2006, ISBN 80-8079-056-6) [24]
- Daniel Rapant: K počiatkom maďarizácie. I. diel. Vývoj rečovej otázky v Uhorsku 1740-1790. (Sp. fil. fak. Bratislava 1927)
- Daniel Rapant: Maďarizácia, Trianion, revízia a demokracia, (Prúdy 1930)
- Daniel Rapant: K počiatkom maďarizácie. II. diel . Prvé zákony maďarizačné 1790-1792, (Bratislava 1931)
- Daniel Rapant: Ilegálna maďarizácia 1790-1840 (1947)
- Kol. autorov: Dejiny Slovenska III (od roku 1848 do konca 19. storočia), Veda, vydavateľstvo SAV, 1992, ISBN 80-224-0078-5,
- Kol. autorov: Dejiny Slovenska, Dátumy, udalosti, osobnosti, Slovart, 2007, ISBN 978-80-8085-596-3,
Referencie
- ↑ http://zlatyfond.sme.sk/dielo/902/Botto_Dejiny-Matice-Slovenskej-1863-1875/14 Július Botto: Dejiny Matice Slovenskej. (1863 — 1875)
- ↑ http://www.snk.sk/swift_data/source/NBU/Zborniky/BZ1998_1999/Cervenanova_Eva.doc . doc
- ↑ http://www.psp.cz/eknih/1925ns/se/stenprot/011schuz/s011001.htm Společní Česko-Slovenská parlamentní knihovna
- ↑ http://komentare.sme.sk/c/4208883/vzor-ci-podvod-z-uhorska.html Vzor či podvod z Uhorska? -Roman Holec (Autor je historik)
- ↑ http://www.trstensky.sk/sp_orava_dejiny_01.htm
- ↑ https://ep.edu.sk/Lists/Calendar/DispForm.aspx?ID=2812
- ↑ http://www.skg.sk/detail_country.php?f=3§ion=0&city=Dubni%E8ka&lang=
- ↑ http://www.podhorany.ocu.sk/skolstvo.php?id_c=26
- ↑ http://www.psp.cz/eknih/1948ns/stenprot/044schuz/s044008.htm
- ↑ a b c Kniha: Karel Kálal: Maďarizácia. Obraz slovenského utrpenia kapitola Školy, str. 13 - 19,ISBN 80-8079-047-7
- ↑ http://www.nrsr.sk/appbin/net/nrozprava/Download.aspx?Type=NRozprava.RozpravaRaw&Ref=XXX071026114500000_071026120000000.txt
- ↑ http://www.kss.sk/index.php?menu=vyhlasenia_a_stanoviska&article=187
- ↑ http://zscierne.edupage.org/about/
- ↑ http://encyklopedia.sme.sk/clanok.asp?cl=2739341
- ↑ http://www.slovakradio.sk/inetportal/devin/index.php?mainpage=showSprava&id=26108&lang=1
- ↑ http://www.historickarevue.com/?id=archiv_49
- ↑ http://www.eilert-sundt.vgs.no/eschola/slov/betydning_slov.htm
- ↑ http://www.psp.cz/eknih/2002nr/stenprot/018schuz/s018017.htm
- ↑ Maďarizácia: obraz slovenského utrpenia; Vydavateľ: Eko-konzul; ISBN 80-8079-047-7
Prepis z knihy: „Vyhubiť - obraz slovenského utrpenia“ rok 1908; autor:Karel Kálal (autorom kapitoly „Maďari a sloboda“ je prof. Masaryk) - ↑ http://www.tkac.sk/texty/pripomienka_apponyiho_zakonov.doc Pripomienka Apponyiho zákonov - .doc
- ↑ http://www.tkac.sk/texty/pripomienka_apponyiho_zakonov.doc
- ↑ http://www.sme.sk/c/3724345/Spolocny-dejepis-ide-tazko.html
- ↑ http://www.comp-press-data.hu/Portal/Archives/LUNO/2006/Ln03/l10.pdf
- ↑ http://www.litcentrum.sk/?s-cv-contentID=34252&t=print
Externé odkazy
- Slováci a Maďari. Čo nám Maďari ukradli - Milan Ivanka, Maďarizácia. Obraz slovenského utrpenia - Karel Kálal slovensky
- Zákon 1868:XLIV. O rovnoprávnom postavení národností (po maďarsky)
- Zákon 1879.XVIII. O výuke maďarského jazyka na základných školách (po maďarsky)
- Zákon 1907:XXVI. (po maďarsky)
- Zákon 1907:XXVII. (po maďarsky)
- Scotus Viator (pseudonym), RACIAL PROBLEMS IN HUNGARY By SCOTUS VIATOR, London. Archibald and Constable (1908) (po anglicky)
- [1], Slováci - školství; národnostní poměry in: Ottův slovník naučný (písané asi roku 1904) (po česky)
- The Magyarization process (in Banat) (po anglicky)