Ľudovít Košut: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 10:33, 10. október 2009

Ľudovít Košut alebo Ľudovít Košút (staršie písanie Ľudovít Kossuth; po maďarsky: Kossuth Lajos) (* 19. september 1802, Monok, Maďarsko; † 20. marec 1894, Turín, Taliansko) bol maďarský právnik, politik, bojovník za nezávislosť Uhorska od Rakúska, vodca maďarskej revolúcie v rokoch 1848-1849. V roku 1849 bol predsedom uhorskej vlády.

Životopis

Pôvod

Pôvod L. Košuta je jasný avšak historici, rôzne politické a nacionalistické kruhy majú protirečivú implementáciu.

Priezvisko Košut (Kossuth) má slovanský pôvod. Toto slovo znamená v slovenčine "koza", alebo "cap" (Od roku 1479 mal rod Košutovcov modro-červený erb a v ňom capa, ktorý sa opiera o bielu trojkvetú ľaliu). Rod Košutovcov je pôvodom z Turčianskej stolice a postavenie šľachticov získali v roku 1263 od kráľa Bela IV, ktorý daroval výsady Cosswth-ovi, ktorý bol jeho poddaným. Odtiaľ pochádza aj priezvisko rodiny^[1]. Meno Košut sa v slovenčine píše v poslovenčenej forme "Košut/Košút" (písanie Košut vyplýva z PSP pre uhorské historické mená od roku 1991 ako ekvivalent pre písanie Kossuth; Košút je tradičné písanie, je to podľa PSP ekvivalent súdobého písania rodu Ko(s)súth a napokon aj súčasného písania názvu osady "Košúty" v Martine). V časoch, keď sa Košut narodil, sa rodisko jeho otca písalo ako Kosúth alebo Kossúty (1808). Keďže ešte neexistoval štúrovský pravopis pre slovenčinu, meno sa nezapisovalo Košút, ale používal sa - tak ako v iných textoch - rozličný zložkový pravopis, ktorý sa v maďarčine používa dodnes.

Samotný Ľudovít Košut sa narodil v Monoku roku 1802 ako najstaršie zo štyroch detí. Veľa času v detstve ale trávil u svojho strýka Juraja Košúta na Turci, ktorý bol veľký slovenský vlastenec (dopisoval si s Ľ. Štúrom, Jánom Kollárom, bol odporca maďarizácie atď.). Ľudovítov otec, Ladislav Košút, bol slovenský právnik, zeman, ktorý pochádzal z dediny Košúty v Turci (dnes súčasť Martina) a neskôr sa usadil v južnom Zemplíne. Maďarskí autori ho uvádzajú ako uhorského/maďarského šľachtica "László Kossuth" (napr. [3]; všetci šľachtici v Uhorsku boli uhorskí), pričom v maďarčine a iných jazykoch je pre výraz uhorský a maďarský to isté slovo (magyar, Hungarian etc.). Ľudovítova matka, Karolina Weberová, bola pôvodom z nemeckej luteránskej rodiny zo Spiš, ktorá sa usadila v Prešove ^[2]. Podľa oxfordského historika Setona-Watsona ^[3] bol Košút slovenského pôvodu, navštevoval slovenskú ľudovú školu v Záturčom, až do konca svojho detstva neovládal maďarčinu a notár Vrútok neskôr pyšne ukazoval slovenský šlabikár, z ktorého sa bývalý predseda vlády učieval. Podľa ^[4] bol Ľudovít Košut čistý Slovák a jeho matka vôbec neovládala maďarčinu (čomu ale protirečí skutočnosť, že si s ním neskôr dopisovala maďarsky písané listy^[2]). Podobne Košuta za Slováka považujú niektorí iní historici, napr. ^[5]. Podľa Lendvaia ^[2], rakúskeho historika maďarského pôvodu, bola Košutovou materčinou naopak "nepochybne maďarčina" a ako argument uvádza skutočnosť, že západoeurópski historici (najmä rakúski a českí) boli voči Maďarom zaujatí, a že sám Košut tvrdil, že sa narodil ako Maďar/Uhor a bol vychovaný ako Maďar/Uhor (pričom ale iní autori nespochybňujú, že toto o sebe neskôr tvrdil), a že Košut považoval vo svojom vysokom veku za "svojráznosť" rakúskych historikov, že mu pribásnili slovenský pôvod ^[6]. Podľa Istvána/Stephena Sisu,^[7] amerického novinára maďarského pôvodu, sa Ľudovít slovenčinu iba naučil ako dieťa.

Košut každopádne, ako bolo v mnohých častiach Uhorska bežné, ovládal (minimálne) tri jazyky slovenčinu, nemčinu a maďarčinu, a faktom zostáva, že aj keď mal Ľudovít Košut čiastočne aj slovenské korene, hlásil sa za Maďara/Uhra a dokonca otvorene popieral existenciu slovenského národa.

Kariéra

Košutova rodina sa v roku 1803 presťahovala z Monoku do dediny Olaszliszka a v roku 1808 do mesta Sátoraljaújhely, kde v rokoch 1808 až 1810 navštevoval základnú školu a v rokoch 1810-1816 navštevoval gymnázium. Právo študoval Košut v Sátoraljaújhely a Prešove^[1]^[8] Deväť rokov praxoval v Zemplíne a od roku 1832 bol juristom na Uhorskom sneme v Bratislave. Tam okolo seba zhromaždil skupinku nadšencov a s ich pomocou vydával opozične ladené Snemové správy, ktoré vo forme súkromných listov rozposielali do stolíc. Za svoje nacionalistické názory bol odsúdený na štyri roky väzenia, ktoré znamenali obrat v jeho životnej kariére. Stal sa politickým symbolom. Roku 1840 ho na nátlak šľachtickej opozície prepustili. Do väzenia šiel ako odsúdený previnilec, vrátil sa z neho ako martýr a víťaz, lebo zarovno s väzenským prepúšťacím listom dostal povolenie vydávať noviny.

V januári 1841 začal pod jeho vedením vychádzať Pesti Hírlap (Peštiansky spravodaj). Tieto noviny sa stali významným organizátorom a ideovým usmerňovateľom opozičného hnutia, nekompromisným tlmočníkom stredno–šľachtických ideí premeny Uhorska a jeho nového štátoprávneho a hospodárskeho postavenia v rámci habsburského cisárstva. Intolerantne sa on i jeho noviny zasadzovali za pretvorenie mnohonárodnostného Uhorska na jednonárodný maďarský štát. On sám sa postupne vypracoval na vedúcu osobnosť maďarského nacionalistického hnutia. Ako príslušník vtedajšej opozície vyvinul enormné úsilie v záujme konštitučných premien i na Uhorskom sneme v Bratislave (1847–48) a pri ich kodifikovaní v marcových konštitučných zákonoch.

Košut bol nepochybne impozantný, až démonický muž činu – ale aj vojny. Vo funkcii ministra financií novej maďarskej vlády sa upriamil na budovanie samostatnej armády a vlastnej uhorskej meny. Úspech, ktorý pri týchto strategických úlohách dosiahol, ho vyniesol na najvyššiu politickú priečku – 15. septembra 1848 sa stal predsedom Výboru na obranu vlasti a hlavným vodcom a organizátorom nacionalistického a separatistického hnutia za nezávislé Uhorsko. V Debrecíne 24. apríla 1849 vyhlásil detronizáciu Habsburgovcov.

Pred revolúciou i počas nej tento vášnivý bojovník za práva Maďarov kategoricky upieral tie isté práva iným národom a nepripustil ani najmenšie zblíženie stanovísk s požiadavkami nemaďarských politikov. Spravodlivé požiadavky druhých národov uhorských za práva jazykové, samostatnosť cirkevnú a samosprávu politickú podľa programu Palackého o spravodlivom Rakúsku a Uhorsku odbil Košut príkro slovami: „Nuž nech teda rozhodne medzi nami meč!“

Nerealistická nekompromisnosť však znamenala v konečnom dôsledku vlastné oslabenie. Maďari sa pripravili o možných spojencov a cisár prizval na pomoc ruskú cársku armádu. Po príchode ruských kozákov, spomenul si Košut na druhé národy uhorské v narýchlo pripravenom národnostnom zákone (júl 1849). Jedenásteho augusta 1849 odstúpil vedenie obrany generálovi Artúrovi Görgeymu a ešte pred porážkou maďarskej armády pri Világoši ušiel z Uhorska.

Zvyšok života strávil Košut v zahraničí, najmä v Taliansku, kde naďalej organizoval protihabsburský odboj. V exile navštívil aj Anglicko a USA, kde ho pomerne veľkolepo oslavovali. Nevzdával sa plánu na získanie nezávislosti Uhorska. Vypracoval niekoľko návrhov na nové štátoprávne usporiadanie v strednej Európe. V emigrácii čiastočne revidoval svoj postoj k národnostnej otázke, no Slovákov zo svojich federalizačných plánov zakaždým vynechal.

Referencie

↑ ^a ^b Vas, Z.:Kossuth Lajos élete. Budapešť, Magvető kiadó, 1976, s. 835
↑ ^a ^b ^c Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, 457 s.
↑ Viator, Scotus: Národnostná otázka v Uhorsku, Bratislava, 1995
↑ Crankshaw, E.: The fall of the House Habsurg. Londýn, 1963
↑ Herre F.: Kaiser Franz Jozeph von Österreich. Kolín n. Rýnom, 1978
↑ Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, s. 172
↑ [1]
↑ [2] po maďarsky

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudovít Košut

[vas_835-1] Vas, Z.:Kossuth Lajos élete. Budapešť, Magvető kiadó, 1976, s. 835

[lendvai457-2] Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, 457 s.

[3] Viator, Scotus: Národnostná otázka v Uhorsku, Bratislava, 1995

[4] Crankshaw, E.: The fall of the House Habsurg. Londýn, 1963

[5] Herre F.: Kaiser Franz Jozeph von Österreich. Kolín n. Rýnom, 1978

[6] Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, s. 172

[7] [1]

[8] [2] po maďarsky

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

@@ Riadok 7: / Riadok 7: @@
 Pôvod L. Košuta je jasný avšak historici, rôzne politické a nacionalistické kruhy majú protirečivú implementáciu.
-Priezvisko Košut (Kossuth) má slovanský pôvod. Toto slovo znamená v slovenčine "koza", alebo "cap" (Od roku [[1479]] mal rod Košutovcov modro-červený [[erb]] a v ňom capa, ktorý sa opiera o bielu trojkvetú ľaliu). Rod Košutovcov je pôvodom z [[Historické župy na Slovensku|Turčianskej stolice]] a postavenie  šľachticov získali v roku [[1263]] od kráľa [[Belo IV.|Bela IV]], ktorý daroval výsady Cosswth-ovi, ktorý bol jeho poddaným. Odtiaľ pochádza aj priezvisko rodiny<ref>Vas, Z.:Kossuth Lajos élete. Budapešť, Magvető kiadó, 1976, s. 835</ref>. Meno Košut sa v slovenčine píše v poslovenčenej forme "''Košut/Košút''" (písanie Košut vyplýva z [[PSP]] pre uhorské historické mená od roku 1991 ako ekvivalent pre písanie Kossuth; Košút je tradičné písanie, je to podľa PSP ekvivalent súdobého písania rodu Ko(s)súth a napokon aj súčasného písania názvu osady "Košúty" v Martine). V časoch, keď sa Košut narodil, sa rodisko jeho otca písalo ako Kosúth alebo Kossúty (1808). Keďže ešte neexistoval štúrovský pravopis pre slovenčinu, meno sa nezapisovalo Košút, ale používal sa - tak ako v iných textoch - rozličný zložkový pravopis, ktorý sa v maďarčine používa dodnes.
+Priezvisko Košut (Kossuth) má slovanský pôvod. Toto slovo znamená v slovenčine "koza", alebo "cap" (Od roku [[1479]] mal rod Košutovcov modro-červený [[erb]] a v ňom capa, ktorý sa opiera o bielu trojkvetú ľaliu). Rod Košutovcov je pôvodom z [[Historické župy na Slovensku|Turčianskej stolice]] a postavenie  šľachticov získali v roku [[1263]] od kráľa [[Belo IV.|Bela IV]], ktorý daroval výsady Cosswth-ovi, ktorý bol jeho poddaným. Odtiaľ pochádza aj priezvisko rodiny<ref name="vas_835">Vas, Z.:Kossuth Lajos élete. Budapešť, Magvető kiadó, 1976, s. 835</ref>. Meno Košut sa v slovenčine píše v poslovenčenej forme "''Košut/Košút''" (písanie Košut vyplýva z [[PSP]] pre uhorské historické mená od roku 1991 ako ekvivalent pre písanie Kossuth; Košút je tradičné písanie, je to podľa PSP ekvivalent súdobého písania rodu Ko(s)súth a napokon aj súčasného písania názvu osady "Košúty" v Martine). V časoch, keď sa Košut narodil, sa rodisko jeho otca písalo ako Kosúth alebo Kossúty (1808). Keďže ešte neexistoval štúrovský pravopis pre slovenčinu, meno sa nezapisovalo Košút, ale používal sa - tak ako v iných textoch - rozličný zložkový pravopis, ktorý sa v maďarčine používa dodnes.
-Samotný Ľudovít Košut sa narodil v [[Monok]]u roku [[1802]] ako najstaršie zo štyroch detí. Veľa času v detstve ale trávil u svojho strýka [[Juraj Košút|Juraja Košúta]] na [[Turiec (región)|Turci]], ktorý bol veľký slovenský vlastenec (dopisoval si s Ľ. Štúrom, Jánom Kollárom, bol odporca maďarizácie atď.). Ľudovítov otec, Ladislav Košút, bol slovenský právnik, zeman, ktorý pochádzal z dediny [[Košúty (martin)|Košúty]] v Turci (dnes súčasť [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]]) a neskôr sa usadil v južnom [[Zemplín (región)|Zemplíne]]. Maďarskí autori ho uvádzajú ako uhorského/maďarského šľachtica "László Kossuth" (napr. [http://www.hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm]; všetci šľachtici v Uhorsku boli uhorskí), pričom v maďarčine a iných jazykoch je pre výraz uhorský a maďarský to isté slovo (magyar, Hungarian etc.). Ľudovítova matka, Karolina Weberová, bola pôvodom z [[Nemci|nemeckej]] [[luterán]]skej rodiny zo [[Spiš (župa)|Spiš]], ktorá sa usadila v [[Prešov]]e <ref> Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, 457 s.</ref>. Podľa  oxfordského historika Setona-Watsona <ref>Viator, Scotus: Národnostná otázka v Uhorsku, Bratislava, 1995</ref> bol Košút slovenského pôvodu, navštevoval slovenskú ľudovú školu v [[Záturčie|Záturčom]], až do konca svojho detstva neovládal maďarčinu a notár Vrútok neskôr pyšne ukazoval slovenský šlabikár, z ktorého sa bývalý predseda vlády učieval. Podľa <ref>Crankshaw, E.: The fall of the House Habsurg. Londýn, 1963</ref> bol Ľudovít Košut čistý Slovák a jeho matka vôbec neovládala maďarčinu (čomu ale protirečí skutočnosť, že si s ním neskôr dopisovala maďarsky písané listy<ref> Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, 457 s.</ref>). Podobne Košuta za Slováka považujú niektorí iní historici, napr. <ref>Herre F.: Kaiser Franz Jozeph von Österreich. Kolín n. Rýnom, 1978</ref>.
+Samotný Ľudovít Košut sa narodil v [[Monok]]u roku [[1802]] ako najstaršie zo štyroch detí. Veľa času v detstve ale trávil u svojho strýka [[Juraj Košút|Juraja Košúta]] na [[Turiec (región)|Turci]], ktorý bol veľký slovenský vlastenec (dopisoval si s Ľ. Štúrom, Jánom Kollárom, bol odporca maďarizácie atď.). Ľudovítov otec, Ladislav Košút, bol slovenský právnik, zeman, ktorý pochádzal z dediny [[Košúty (martin)|Košúty]] v Turci (dnes súčasť [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]]) a neskôr sa usadil v južnom [[Zemplín (región)|Zemplíne]]. Maďarskí autori ho uvádzajú ako uhorského/maďarského šľachtica "László Kossuth" (napr. [http://www.hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm]; všetci šľachtici v Uhorsku boli uhorskí), pričom v maďarčine a iných jazykoch je pre výraz uhorský a maďarský to isté slovo (magyar, Hungarian etc.). Ľudovítova matka, Karolina Weberová, bola pôvodom z [[Nemci|nemeckej]] [[luterán]]skej rodiny zo [[Spiš (župa)|Spiš]], ktorá sa usadila v [[Prešov]]e <ref name="lendvai457"> Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, 457 s.</ref>. Podľa  oxfordského historika Setona-Watsona <ref>Viator, Scotus: Národnostná otázka v Uhorsku, Bratislava, 1995</ref> bol Košút slovenského pôvodu, navštevoval slovenskú ľudovú školu v [[Záturčie|Záturčom]], až do konca svojho detstva neovládal maďarčinu a notár Vrútok neskôr pyšne ukazoval slovenský šlabikár, z ktorého sa bývalý predseda vlády učieval. Podľa <ref>Crankshaw, E.: The fall of the House Habsurg. Londýn, 1963</ref> bol Ľudovít Košut čistý Slovák a jeho matka vôbec neovládala maďarčinu (čomu ale protirečí skutočnosť, že si s ním neskôr dopisovala maďarsky písané listy<ref name="lendvai457" />). Podobne Košuta za Slováka považujú niektorí iní historici, napr. <ref>Herre F.: Kaiser Franz Jozeph von Österreich. Kolín n. Rýnom, 1978</ref>.
-Podľa Lendvaia <ref> Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, 457 s.</ref>, rakúskeho historika maďarského pôvodu, bola Košutovou materčinou naopak "nepochybne maďarčina" a ako argument uvádza skutočnosť, že západoeurópski historici (najmä rakúski a českí) boli voči Maďarom zaujatí, a že sám Košut tvrdil, že sa narodil ako Maďar/Uhor a bol vychovaný ako Maďar/Uhor (pričom ale iní autori nespochybňujú, že toto o sebe neskôr tvrdil), a že Košut považoval vo svojom vysokom veku za "svojráznosť" rakúskych historikov, že mu pribásnili slovenský pôvod <ref> Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, s. 172</ref>. Podľa Istvána/Stephena Sisu,<ref>[http://www.hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm]</ref> amerického novinára maďarského pôvodu, sa Ľudovít slovenčinu iba naučil ako dieťa.
+Podľa Lendvaia <ref name="lendvai457" />, rakúskeho historika maďarského pôvodu, bola Košutovou materčinou naopak "nepochybne maďarčina" a ako argument uvádza skutočnosť, že západoeurópski historici (najmä rakúski a českí) boli voči Maďarom zaujatí, a že sám Košut tvrdil, že sa narodil ako Maďar/Uhor a bol vychovaný ako Maďar/Uhor (pričom ale iní autori nespochybňujú, že toto o sebe neskôr tvrdil), a že Košut považoval vo svojom vysokom veku za "svojráznosť" rakúskych historikov, že mu pribásnili slovenský pôvod <ref> Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, s. 172</ref>. Podľa Istvána/Stephena Sisu,<ref>[http://www.hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm]</ref> amerického novinára maďarského pôvodu, sa Ľudovít slovenčinu iba naučil ako dieťa.
 Košut každopádne, ako bolo v mnohých častiach Uhorska bežné, ovládal (minimálne) tri jazyky slovenčinu, nemčinu a maďarčinu, a faktom zostáva, že aj keď mal Ľudovít Košut čiastočne aj slovenské korene, hlásil sa za [[Maďari|Maďara]]/Uhra a dokonca otvorene popieral existenciu [[Slováci|slovenského národa]].
@@ Riadok 16: / Riadok 16: @@
 ===Kariéra ===
 [[Image:Monok (Kossuth Lajos).jpg|right|thumb|Dom, v ktorom sa narodil L. Kossuth ([[Monok]])]]
-Košutova rodina sa v roku [[1803]] presťahovala z Monoku do dediny [[Olaszliszka]] a v roku [[1808]] do mesta [[Sátoraljaújhely]], kde v rokoch [[1808]] až [[1810]] navštevoval základnú školu a v rokoch [[1810]]-[[1816]] navštevoval gymnázium. Právo študoval Košut v Sátoraljaújhely a Prešove<ref>Vas, Z.:Kossuth Lajos élete. Budapešť, Magvető kiadó, 1976, 835 s.</ref><ref>[http://www.historia.hu/archivum/2002/020910reznak.htm] po maďarsky</ref>
+Košutova rodina sa v roku [[1803]] presťahovala z Monoku do dediny [[Olaszliszka]] a v roku [[1808]] do mesta [[Sátoraljaújhely]], kde v rokoch [[1808]] až [[1810]] navštevoval základnú školu a v rokoch [[1810]]-[[1816]] navštevoval gymnázium. Právo študoval Košut v Sátoraljaújhely a Prešove<ref name="vas_835" /><ref>[http://www.historia.hu/archivum/2002/020910reznak.htm] po maďarsky</ref>
 Deväť rokov praxoval v Zemplíne a od roku [[1832]] bol juristom na [[Uhorský snem|Uhorskom sneme]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Tam okolo seba zhromaždil skupinku nadšencov a s ich pomocou vydával opozične ladené Snemové správy, ktoré vo forme súkromných listov rozposielali do stolíc. Za svoje nacionalistické názory bol odsúdený na štyri roky väzenia, ktoré znamenali obrat v jeho životnej kariére. Stal sa politickým symbolom. Roku [[1840]] ho na nátlak šľachtickej opozície prepustili. Do väzenia šiel ako odsúdený previnilec, vrátil sa z neho ako martýr a víťaz, lebo zarovno s väzenským prepúšťacím listom dostal povolenie vydávať noviny.