Orchomenos (mesto v Boiócii)

Orchomenos (gr.: Ὀρχομενός), je mestečko v Boiótii v strednom Grécku, s bohatou historickou a mytologickou minulosťou. Bolo osídlené od neolitického obdobia.

Dejiny

Orchomenos bol osídlený už v ranej dobe bronzovej (2800 – 1900 pred Kr.) a spomína sa aj v Homérovej Iliade ako významné mesto, súperiace s neďalekými Tébami. Už v roku 1876 tu robil archeologické výskumy Heinrich Schliemann, neskôr H. Bulle (1907).

Z mykénskeho obdobia bol objavený kopulový hrob, pripisovaný mýtickému kráľovi Minyovi. Už počas výskumov Heinricha Schliemanna mala hrobka zrútený strop. Steny hrobky zdobili jemné reliéfne špirály, rozety a lotosové kvety. Priemer hrobky bol 14 metrov, zachovala sa aj cesta (dromos) vedúca do hrobky. Domy z tohoto obdobia mali okrúhly pôdorys s priemerom 2 až 6 metrov. Mykénsky Orchomenos bol zničený okolo roku 1200 pred Kr., keď do Grécka prichádzali posledné grécke kmene – Dóri.

V 7. storočí pred Kr. bol Orchomenos členom boiótskej amfiktyónie. Počas grécko-perzských vojen sa Orchomenos pridal na stranu Peržanov. V neskoršom období súperil Orchomenos s Tébami, obyčajne sa pridal k ich nepriateľom, čo často znamenalo, že bol obliehaný a dobytý. V roku 367 pred Kr. Téby zničili Orchomenos, v roku 353 bol obnovený a v roku 349 bol opäť zničený. ). Alexander Veľký opäť obnovil Orchomenos, ktorý sa postavil na jeho stranu v boji proti Tébam, ale pod rímskou nadvládou už nehral žiadnu významnejšiu úlohu.

Literatúra

NOVOTNÝ, B. + kol.: Encyklopédia archeológie. Bratislava 1986.