Kalotypia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Ra1n (diskusia | príspevky)
3 670 editací
d úpr
Bronto (diskusia | príspevky)
131 809 editací
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:Talbot - The Footman.jpg|right|thumb|William Henry Fox Talbot: Komorník, 1840 (najstaršia snímka ľudskej postavy na papieri)]]
[[Obrázok:Talbot - The Footman.jpg|right|thumb|William Henry Fox Talbot: Komorník, 1840 (najstaršia snímka ľudskej postavy na papieri)]]
'''Kalotypia''' alebo '''talbotypia''' je [[fotografický proces|fotografická technika]], ktorú objavil [[Spojené kráľovstvo|britský]] vynálezca [[William Henry Fox Talbot|William Fox Talbot]]. Termín kalotypia pochádza z gréckeho základu κάλο - 'dobrý' a τύπος - 'zážitok'. Talbot si dal postup patentovať 8.&nbsp;februára [[1841]]<ref>{{Citácia knihy
'''Kalotypia''' alebo '''talbotypia''' (jej vyspelejšia forma sa nazýva [[argyrotypia]]) je [[fotografický proces|fotografická technika]], ktorú objavil [[Spojené kráľovstvo|britský]] vynálezca [[William Henry Fox Talbot|William Fox Talbot]]. Termín kalotypia pochádza z gréckeho základu κάλο - 'dobrý' a τύπος - 'zážitok'. Talbot si dal postup patentovať 8.&nbsp;februára [[1841]]<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Hlaváč
| priezvisko = Hlaváč
| meno = Ĺudovít
| meno = Ĺudovít
Riadok 10: Riadok 10:
| strany = 34
| strany = 34
}}
}}
</ref> a popísal ho v správe vydanej 10. júna toho istého roku.<ref>{{Citácia knihy
</ref> a opísal ho v správe vydanej 10. júna toho istého roku.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Mrázková
| priezvisko = Mrázková
| meno = Daniela
| meno = Daniela
Riadok 24: Riadok 24:
Kalotypia nahradila [[dagerotypia|dagerotypiu]] vyvinutú Francúzom [[Louis Daguerre| Louisom Daguerrom]] v roku [[1839]]. Po roku [[1851]] bola kalotypia nahradená [[kolódiový proces|kolódiovým procesom]], ktorý vynašiel [[Frederick Scott Archer]].<ref>{{Citácia knihy
Kalotypia nahradila [[dagerotypia|dagerotypiu]] vyvinutú Francúzom [[Louis Daguerre| Louisom Daguerrom]] v roku [[1839]]. Po roku [[1851]] bola kalotypia nahradená [[kolódiový proces|kolódiovým procesom]], ktorý vynašiel [[Frederick Scott Archer]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Hlaváč
| priezvisko = Hlaváč
| meno = Ĺudovít
| meno = Ľudovít
| odkaz na autora =
| odkaz na autora =
| titul = Dejiny fotografie
| titul = Dejiny fotografie

Verzia z 15:30, 21. október 2009

William Henry Fox Talbot: Komorník, 1840 (najstaršia snímka ľudskej postavy na papieri)

Kalotypia alebo talbotypia (jej vyspelejšia forma sa nazýva argyrotypia) je fotografická technika, ktorú objavil britský vynálezca William Fox Talbot. Termín kalotypia pochádza z gréckeho základu κάλο - 'dobrý' a τύπος - 'zážitok'. Talbot si dal postup patentovať 8. februára 1841[1] a opísal ho v správe vydanej 10. júna toho istého roku.[2] Použitie svojej metódy reguloval prísnymi pravidlami, čo zabránilo jej väčšiemu rozšíreniu.[3]

Kalotypia nahradila dagerotypiu vyvinutú Francúzom Louisom Daguerrom v roku 1839. Po roku 1851 bola kalotypia nahradená kolódiovým procesom, ktorý vynašiel Frederick Scott Archer.[4] Talbot v roku 1835 vynašiel najskôr metódu nazvanú „Photogenic Drawing“ (fotogenické kresby). Na papier kládol kvetiny, časti rastlín z herbára a iné ploché predmety. Negatívny obraz svojich tieňokresieb mohol uskutočniť okopírovaním na obraz pozitívny. V roku 1839 metódu fotogenickej kresby vylepšil. Bežný kresliaci papier sa natrel roztokom dusičnanu strieborného, osušil sa, namočil do jodidu draselného a bol opäť usušený. Tesne pred upotrebením sa papier scitlivil roztokom dusičnanu a kyselinou galovou. Potom sa papier vyvolával pri svetle sviečky. Pozitív sa získal kopírovaním, pri čom rôzna dĺžka mala vplyv na farebný tón pozitívu od karmínovej a purpurovej po hnedočiernu.[5]

V roku 1851 Gustave Le Gray vylepšil kalotypiu voskovaním. Papier nechal nasiaknuť horúcim voskom, aby ho izoloval zvýšil trvanlivosť preparátu. Po jódovaní a usušení sa ešte papier scitlivil v dusičnane striebornom a kyseline octovej. Pri uchovaní v tme a chlade si papier svoju citlivosť udržal minimálne 2 týždne, uľahčilo to tak fotografovanie na cestách.[6] Český fotograf Josef Krtička nazýval v roku 1847 svoje kalotypie "oblesky na papieri", M. V. Lobethal zase "svetelné obrazy na papieri".[7]

Výhody a nevýhody

Jej výhody spočívali v snímaní na papier, výrobu pozitívu z negatívu a neobmedzené kopírovanie.[8] Problémom bola nepravidelná štruktúra papieirových vláken, ktoré sa prenášali aj na fotografie.

Literatúra

  • HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987.
  • MRÁZKOVÁ, Daniela. Příběh fotografie. Praha : Mladá fronta, 1985.

Referencie

  1. ↑ HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 34.
  2. ↑ MRÁZKOVÁ, Daniela. Příběh fotografie. Praha : Mladá fronta, 1985. S. 17.
  3. ↑ Malá encyklopedie fotografie, Willfried Baatz, Computer Press, Brno, 2004 str. 22
  4. ↑ HLAVÁČ, Ľudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 30.
  5. ↑ SCHEUFLER, Pavel. Historické fotografické techniky. [s.l.] : Artama Praha, 1993. ISBN 80-7068-075-X. S. 17.
  6. ↑ SCHEUFLER, Pavel. Historické fotografické techniky. [s.l.] : [s.n.], 1993. ISBN 80-7068-075-X. (český)
  7. ↑ SCHEUFLER, Pavel. Historické fotografické techniky. [s.l.] : Artama Praha, 1993. ISBN 80-7068-075-X. S. 18.
  8. ↑ Malá encyklopedie fotografie, Willfried Baatz, Computer Press, Brno, 2004 str. 22.

Pozri aj

Ďalšie historické fotografické techniky:

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalotypia

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kalotypia&oldid=2565182“