Privilégium: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d robot Pridal: gl:Privilexio |
||
Riadok 18: | Riadok 18: | ||
[[eu:Pribilegio]] |
[[eu:Pribilegio]] |
||
[[fi:Erioikeus]] |
[[fi:Erioikeus]] |
||
[[gl:Privilexio]] |
|||
[[he:פריבילגיה]] |
[[he:פריבילגיה]] |
||
[[hr:Privilegija]] |
[[hr:Privilegija]] |
Verzia z 00:32, 2. november 2009
Privilégium je výsada udelená voči všeobecným právam (t.j. právam, ktoré má ostatná verejnosť) jednotlivcovi (prípadne aj jednotlivej veci - najmä pozemku - alebo jednotlivému pomeru) alebo triede/skupine jednotlivcov (prípadne aj triede/skupine vecí alebo pomerov). Na rozdiel od mandátu ide spravidla o práva trvalé, veľmi dlho platné, často aj dedičné. Ako privilégium sa označuje aj stredoveká alebo ranonovoveká listina, ktorou sa privilégium udeľuje (pozri nižšie).
Slovo pôvodne v časoch rímskej republiky znamenalo všeobecne právne rozhodnutia týkajúce sa jednotlivca (bez ohľadu na to, či boli pre daného jednotlivca priaznivé alebo nepriaznivé). V Corpus iuris civilis sa výraz používa ako synonymum pre právo jednotlivca. Po zániku Rímskej ríše (teda v stredoveku) sa definícia postupne jednak rozšírila aj na skupiny jednotlivcov a jednak sa zúžila na právo výsadné.
V stredoveku a včasnom novoveku bolo privilégium (či privilégiá) výsada (výsady) udeľovaná (udeľované) formou listiny - ktorá sa zvykne nazývať privilégium/privilégiá/výsady/výsadná listina - pánom (panovníkom, pápežom, zemepánom a podobne) jeho poddanému či skupine poddaných. Od 16. storočia tieto výsady mali aj formu výnimky z platných predpisov. Najznámejšie privilégiá udeľoval panovník za zásluhy.