František Benda (skladateľ): Rozdiel medzi revíziami
d zdroj |
d robot Pridal: zh:弗朗兹·本达; kozmetické zmeny |
||
| Riadok 13: | Riadok 13: | ||
'''František Benda''' ([[22. november]] [[1709]] – [[7. marec]] [[1786]]) bol [[Česko|český]] skladateľ a husľový virtuóz obdobia ranného [[klasicizmus|klasicizmu]]. |
'''František Benda''' ([[22. november]] [[1709]] – [[7. marec]] [[1786]]) bol [[Česko|český]] skladateľ a husľový virtuóz obdobia ranného [[klasicizmus|klasicizmu]]. |
||
==Životopis== |
== Životopis == |
||
František Benda (starší brat skladateľa [[Jiří Antonín Benda|Jiřího Antonína Bendu]]) pochádzal z tkáčskej a muzikantskej rodiny. Jeho otec, tajný evanjelik, bol písmak. František hudobné vzdelanie získal v [[Praha|Prahe]] u [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] a [[Drážďany|Drážďanoch]]. Pôsobil postupne v šľachtických kapelách vo [[Viedeň|Viedni]], [[Varšava|Varšave]] a [[Berlín |
František Benda (starší brat skladateľa [[Jiří Antonín Benda|Jiřího Antonína Bendu]]) pochádzal z tkáčskej a muzikantskej rodiny. Jeho otec, tajný evanjelik, bol písmak. František hudobné vzdelanie získal v [[Praha|Prahe]] u [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] a [[Drážďany|Drážďanoch]]. Pôsobil postupne v šľachtických kapelách vo [[Viedeň|Viedni]], [[Varšava|Varšave]] a [[Berlín]]e. V roku 1733 sa stal členom kapely pruského kráľa [[Fridrich II.|Friedricha II.]]. František sa v kapele vypracoval, roku 1740 sa stal primášom a v roku 1771 koncertným majstrom pruskej dvorskej kapely. Kráľ Friedrich sa na jeho prosbu postaral o presídlenie celej rodiny trpiacej náboženským útlakom (rodičia aj súrodenci) do Berlína.<ref name="Bartoš">{{Citácia knihy |
||
| priezvisko = Bartoš |
| priezvisko = Bartoš |
||
| priezvisko2 = Kovářová |
| priezvisko2 = Kovářová |
||
| Riadok 30: | Riadok 30: | ||
}}</ref>. |
}}</ref>. |
||
==Dielo== |
== Dielo == |
||
Ako huslista sa Benda vyznačoval brilantnou virtuozitou a neobyčajne spevným tónom, celkovou hudobnosťou a vnímavosťou. Ako autor uplatňoval živé prvky [[Česko|českej]] svetskej melodiky a rytmiky, čím sa odpútal od svojich hlavných vzorov [[Antonio Vivaldi|Vivaldiho]] a [[Giuseppe Tartini|Tartiniho]]. Rozvíja melodickosť a spevnosť, hlavne v adagiových vetách, a v husľových skladbách dochádza až k náznakom sonátovej formy. Vedľa [[Jan Václav Stamic|Stamica]] sa jediný dopracoval osobitého slohu v husľovej hre, nezávislého na talianskej tradícii; v kompozičnom štýle je považovaný za predchodcu klasicizmu, patril však skôr ku konzervatívnemu skladateľskému prúdu, ktorý sa nikdy plne neodpútal od [[Baroková hudba|barokového]] štýlu. Zložil 15 husľových koncertov a viac než sto ďalších skladieb pre sólové husle ([[sonáta|sonáty]], [[sonáta|triové sonáty]], [[capriccio|capriccia]]). V [[symfónia|symfóniách]] dodržuje vtedy obľúbený trojvetný typ barokovej simfónie [[neapol]]skej. |
Ako huslista sa Benda vyznačoval brilantnou virtuozitou a neobyčajne spevným tónom, celkovou hudobnosťou a vnímavosťou. Ako autor uplatňoval živé prvky [[Česko|českej]] svetskej melodiky a rytmiky, čím sa odpútal od svojich hlavných vzorov [[Antonio Vivaldi|Vivaldiho]] a [[Giuseppe Tartini|Tartiniho]]. Rozvíja melodickosť a spevnosť, hlavne v adagiových vetách, a v husľových skladbách dochádza až k náznakom sonátovej formy. Vedľa [[Jan Václav Stamic|Stamica]] sa jediný dopracoval osobitého slohu v husľovej hre, nezávislého na talianskej tradícii; v kompozičnom štýle je považovaný za predchodcu klasicizmu, patril však skôr ku konzervatívnemu skladateľskému prúdu, ktorý sa nikdy plne neodpútal od [[Baroková hudba|barokového]] štýlu. Zložil 15 husľových koncertov a viac než sto ďalších skladieb pre sólové husle ([[sonáta|sonáty]], [[sonáta|triové sonáty]], [[capriccio|capriccia]]). V [[symfónia|symfóniách]] dodržuje vtedy obľúbený trojvetný typ barokovej simfónie [[neapol]]skej. |
||
==Iné projekty== |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|commons=Category:František Benda}} |
{{projekt|commons=Category:František Benda}} |
||
==Referencie== |
== Referencie == |
||
{{Preklad|cs|František Benda|4430170}} |
{{Preklad|cs|František Benda|4430170}} |
||
<references/> |
<references/> |
||
| Riadok 61: | Riadok 61: | ||
[[pt:Franz Benda]] |
[[pt:Franz Benda]] |
||
[[uk:Бенда Франтішек]] |
[[uk:Бенда Франтішек]] |
||
[[zh:弗朗兹·本达]] |
|||
Verzia z 13:51, 6. november 2009
| František Benda | |
 český skladateľ a husľový virtuóz | |
| Narodenie | 22. november 1709 Benátky nad Jizerou, Čechy |
|---|---|
| Úmrtie | 7. marec 1786 (76 rokov) Potsdam, v dnešnom Nemecku |
| Odkazy | |
| Commons |  František Benda |
František Benda (22. november 1709 – 7. marec 1786) bol český skladateľ a husľový virtuóz obdobia ranného klasicizmu.
Životopis
František Benda (starší brat skladateľa Jiřího Antonína Bendu) pochádzal z tkáčskej a muzikantskej rodiny. Jeho otec, tajný evanjelik, bol písmak. František hudobné vzdelanie získal v Prahe u jezuitov a Drážďanoch. Pôsobil postupne v šľachtických kapelách vo Viedni, Varšave a Berlíne. V roku 1733 sa stal členom kapely pruského kráľa Friedricha II.. František sa v kapele vypracoval, roku 1740 sa stal primášom a v roku 1771 koncertným majstrom pruskej dvorskej kapely. Kráľ Friedrich sa na jeho prosbu postaral o presídlenie celej rodiny trpiacej náboženským útlakom (rodičia aj súrodenci) do Berlína.[1].
Dielo
Ako huslista sa Benda vyznačoval brilantnou virtuozitou a neobyčajne spevným tónom, celkovou hudobnosťou a vnímavosťou. Ako autor uplatňoval živé prvky českej svetskej melodiky a rytmiky, čím sa odpútal od svojich hlavných vzorov Vivaldiho a Tartiniho. Rozvíja melodickosť a spevnosť, hlavne v adagiových vetách, a v husľových skladbách dochádza až k náznakom sonátovej formy. Vedľa Stamica sa jediný dopracoval osobitého slohu v husľovej hre, nezávislého na talianskej tradícii; v kompozičnom štýle je považovaný za predchodcu klasicizmu, patril však skôr ku konzervatívnemu skladateľskému prúdu, ktorý sa nikdy plne neodpútal od barokového štýlu. Zložil 15 husľových koncertov a viac než sto ďalších skladieb pre sólové husle (sonáty, triové sonáty, capriccia). V symfóniách dodržuje vtedy obľúbený trojvetný typ barokovej simfónie neapolskej.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Benda (skladateľ)
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Benda na českej Wikipédii.
- ↑ BARTOŠ, Josef; KOVÁŘOVÁ, Stanislava; TRAPL, Miloš. Osobnosti českých dějin. Olomouc : ALDA, 1995. ISBN 80-85600-39-0. Kapitola Josef Masopust, s. 222-223.