František Benda (skladateľ): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Ra1n (diskusia | príspevky)
d zdroj
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: zh:弗朗兹·本达; kozmetické zmeny
Riadok 13: Riadok 13:
'''František Benda''' ([[22. november]] [[1709]] – [[7. marec]] [[1786]]) bol [[Česko|český]] skladateľ a husľový virtuóz obdobia ranného [[klasicizmus|klasicizmu]].
'''František Benda''' ([[22. november]] [[1709]] – [[7. marec]] [[1786]]) bol [[Česko|český]] skladateľ a husľový virtuóz obdobia ranného [[klasicizmus|klasicizmu]].


==Životopis==
== Životopis ==
František Benda (starší brat skladateľa [[Jiří Antonín Benda|Jiřího Antonína Bendu]]) pochádzal z tkáčskej a muzikantskej rodiny. Jeho otec, tajný evanjelik, bol písmak. František hudobné vzdelanie získal v [[Praha|Prahe]] u [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] a [[Drážďany|Drážďanoch]]. Pôsobil postupne v šľachtických kapelách vo [[Viedeň|Viedni]], [[Varšava|Varšave]] a [[Berlín|Berlíne]]. V roku 1733 sa stal členom kapely pruského kráľa [[Fridrich II.|Friedricha II.]]. František sa v kapele vypracoval, roku 1740 sa stal primášom a v roku 1771 koncertným majstrom pruskej dvorskej kapely. Kráľ Friedrich sa na jeho prosbu postaral o presídlenie celej rodiny trpiacej náboženským útlakom (rodičia aj súrodenci) do Berlína.<ref name="Bartoš">{{Citácia knihy
František Benda (starší brat skladateľa [[Jiří Antonín Benda|Jiřího Antonína Bendu]]) pochádzal z tkáčskej a muzikantskej rodiny. Jeho otec, tajný evanjelik, bol písmak. František hudobné vzdelanie získal v [[Praha|Prahe]] u [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] a [[Drážďany|Drážďanoch]]. Pôsobil postupne v šľachtických kapelách vo [[Viedeň|Viedni]], [[Varšava|Varšave]] a [[Berlín]]e. V roku 1733 sa stal členom kapely pruského kráľa [[Fridrich II.|Friedricha II.]]. František sa v kapele vypracoval, roku 1740 sa stal primášom a v roku 1771 koncertným majstrom pruskej dvorskej kapely. Kráľ Friedrich sa na jeho prosbu postaral o presídlenie celej rodiny trpiacej náboženským útlakom (rodičia aj súrodenci) do Berlína.<ref name="Bartoš">{{Citácia knihy
| priezvisko = Bartoš
| priezvisko = Bartoš
| priezvisko2 = Kovářová
| priezvisko2 = Kovářová
Riadok 30: Riadok 30:
}}</ref>.
}}</ref>.


==Dielo==
== Dielo ==
Ako huslista sa Benda vyznačoval brilantnou virtuozitou a neobyčajne spevným tónom, celkovou hudobnosťou a vnímavosťou. Ako autor uplatňoval živé prvky [[Česko|českej]] svetskej melodiky a rytmiky, čím sa odpútal od svojich hlavných vzorov [[Antonio Vivaldi|Vivaldiho]] a [[Giuseppe Tartini|Tartiniho]]. Rozvíja melodickosť a spevnosť, hlavne v adagiových vetách, a v husľových skladbách dochádza až k náznakom sonátovej formy. Vedľa [[Jan Václav Stamic|Stamica]] sa jediný dopracoval osobitého slohu v husľovej hre, nezávislého na talianskej tradícii; v kompozičnom štýle je považovaný za predchodcu klasicizmu, patril však skôr ku konzervatívnemu skladateľskému prúdu, ktorý sa nikdy plne neodpútal od [[Baroková hudba|barokového]] štýlu. Zložil 15 husľových koncertov a viac než sto ďalších skladieb pre sólové husle ([[sonáta|sonáty]], [[sonáta|triové sonáty]], [[capriccio|capriccia]]). V [[symfónia|symfóniách]] dodržuje vtedy obľúbený trojvetný typ barokovej simfónie [[neapol]]skej.
Ako huslista sa Benda vyznačoval brilantnou virtuozitou a neobyčajne spevným tónom, celkovou hudobnosťou a vnímavosťou. Ako autor uplatňoval živé prvky [[Česko|českej]] svetskej melodiky a rytmiky, čím sa odpútal od svojich hlavných vzorov [[Antonio Vivaldi|Vivaldiho]] a [[Giuseppe Tartini|Tartiniho]]. Rozvíja melodickosť a spevnosť, hlavne v adagiových vetách, a v husľových skladbách dochádza až k náznakom sonátovej formy. Vedľa [[Jan Václav Stamic|Stamica]] sa jediný dopracoval osobitého slohu v husľovej hre, nezávislého na talianskej tradícii; v kompozičnom štýle je považovaný za predchodcu klasicizmu, patril však skôr ku konzervatívnemu skladateľskému prúdu, ktorý sa nikdy plne neodpútal od [[Baroková hudba|barokového]] štýlu. Zložil 15 husľových koncertov a viac než sto ďalších skladieb pre sólové husle ([[sonáta|sonáty]], [[sonáta|triové sonáty]], [[capriccio|capriccia]]). V [[symfónia|symfóniách]] dodržuje vtedy obľúbený trojvetný typ barokovej simfónie [[neapol]]skej.


==Iné projekty==
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:František Benda}}
{{projekt|commons=Category:František Benda}}


==Referencie==
== Referencie ==
{{Preklad|cs|František Benda|4430170}}
{{Preklad|cs|František Benda|4430170}}
<references/>
<references/>
Riadok 61: Riadok 61:
[[pt:Franz Benda]]
[[pt:Franz Benda]]
[[uk:Бенда Франтішек]]
[[uk:Бенда Франтішек]]
[[zh:弗朗兹·本达]]

Verzia z 13:51, 6. november 2009

František Benda
český skladateľ a husľový virtuóz
český skladateľ a husľový virtuóz
Narodenie22. november 1709
Benátky nad Jizerou, Čechy
Úmrtie7. marec 1786 (76 rokov)
Potsdam, v dnešnom Nemecku
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons František Benda

František Benda (22. november 17097. marec 1786) bol český skladateľ a husľový virtuóz obdobia ranného klasicizmu.

Životopis

František Benda (starší brat skladateľa Jiřího Antonína Bendu) pochádzal z tkáčskej a muzikantskej rodiny. Jeho otec, tajný evanjelik, bol písmak. František hudobné vzdelanie získal v Prahe u jezuitov a Drážďanoch. Pôsobil postupne v šľachtických kapelách vo Viedni, Varšave a Berlíne. V roku 1733 sa stal členom kapely pruského kráľa Friedricha II.. František sa v kapele vypracoval, roku 1740 sa stal primášom a v roku 1771 koncertným majstrom pruskej dvorskej kapely. Kráľ Friedrich sa na jeho prosbu postaral o presídlenie celej rodiny trpiacej náboženským útlakom (rodičia aj súrodenci) do Berlína.[1].

Dielo

Ako huslista sa Benda vyznačoval brilantnou virtuozitou a neobyčajne spevným tónom, celkovou hudobnosťou a vnímavosťou. Ako autor uplatňoval živé prvky českej svetskej melodiky a rytmiky, čím sa odpútal od svojich hlavných vzorov Vivaldiho a Tartiniho. Rozvíja melodickosť a spevnosť, hlavne v adagiových vetách, a v husľových skladbách dochádza až k náznakom sonátovej formy. Vedľa Stamica sa jediný dopracoval osobitého slohu v husľovej hre, nezávislého na talianskej tradícii; v kompozičnom štýle je považovaný za predchodcu klasicizmu, patril však skôr ku konzervatívnemu skladateľskému prúdu, ktorý sa nikdy plne neodpútal od barokového štýlu. Zložil 15 husľových koncertov a viac než sto ďalších skladieb pre sólové husle (sonáty, triové sonáty, capriccia). V symfóniách dodržuje vtedy obľúbený trojvetný typ barokovej simfónie neapolskej.

Iné projekty

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Benda na českej Wikipédii.

  1. BARTOŠ, Josef; KOVÁŘOVÁ, Stanislava; TRAPL, Miloš. Osobnosti českých dějin. Olomouc : ALDA, 1995. ISBN 80-85600-39-0. Kapitola Josef Masopust, s. 222-223.