MEOPTA Bratislava

MEOPTA Bratislava, a.s. (do 1990 ZVS - Meopta Bratislava, koncernový podnik, 1990 - 1996 MEOPTA Bratislava, štátny podnik) je slovenský podnik (od roku 1998 v konkurze, stav 2009). Bol to jeden z najstarších opticko - mechanických závodov v bývalom Česko-Slovensku.

Dejiny

Obdobie od založenia závodu do prvej svetovej vojny

Opticko-mechanický závod v Bratislave vznikol ako pobočka firmy C. P. Goerz. Koncom roka 1866 založil Pavol Goerc zasielateľskú firmu matematických pomôcok. Dodával hlavne pre školy - rysovacie potreby, uhlomery, príložníky a logaritmické pravítka. Neskoršie svoj program rozšíril o fotografické prístroje. Tento vzostup ho podnietil k vlastnej výrobe fotografických prístrojov. Najskôr zriadil mechanickú dielňu a postupne aj optickú, v ktorej vyrábal objektívy. Neskoršie zameral výrobu aj na vojenské optické prístroje. Medzi prvé fotoaparáty patrila komora VELOX. Ďalšia bola REPORTÉR. Fotoaparáty opatril štrbinovou uzávierkou a tak vznikla komora ANSCHUTZ. Požiadavku zmenšovania fotoaparátov riešil vývojom sklopných prístrojov a nových uzávierok. V roku 1899 začal vyrábať prístroj Goerz-Photo-Stereo-Binocle, ktorý bol divadelným kukátkom, triedrom, a fotografickým prístrojom. U zrkadlo-reflexnej komory REFLEX-ANGO sa zaostroval fotografovaný predmet na matnicu. Pre amatérov bol určený malý fotografický prístroj TENAX, pre snímky formátu 4.5 x 6 cm. Medzi najdokonalejšie komory patrila komora MANUFOK-TENAX. Aby zabespečil kvalitu svojich fotografických prístrojov začal s vývojom a výrobou objektívov. Pre túto činnosť získal teoretika-výpočtára a optika. Prvý objektív, ktorý vyrobili bol UNIVERZÁL-APLANÁT s ohniskovou vzdialenosťou 18 cm. V závode vyriešil a vyrobil nové výkonné stroje na opracovanie optiky. Vo firemných katalogoch ich propagoval pod názvom LYNKEISKOP a v roku 1892 aj nový širokouhlý reprodukčný objektív. Do výpočtárskeho oddelenia prijal vedeckého pracovníka, ktorý navrhol radu ďalších kvalitných objektívov. Firma KODAK používala vo svojich fotografikých prístrojoch objektívy firmi GOERZ. Objektívy dostávajú ochranné známky DAGOR, ALETHAR, PANTAR a pod. V priebehu 25 rokov sa vyrobilo cca 300 000 objektívov.

Z vojenských prístrojov sa začal ako prvý vyrábať v roku 1891 Galileov ďalekohlad C 91 pre pruskú armádu. Porrovým vynálezom - použitím hranolov na prevrátenie obrazu nastal obrat vo vývoji ďalekohladov. V roku 1897 prišiel Goerz na trh s TRIEDROM-BINOCLOM, ktorý vytvoril predpoklady na výrobu ďalekohladov na dlhé roky.

V roku 1902 prišiel na trh poľovnícky ďalekohlad (6 násobné zväčšenie) a divadelné kukátko.

Pre potreby delostrelectva navrhol panaromatický ďalekohlad, ktorý znamenal rozmach vo výrobe vojenských prístrojov. Pre veľký dopyt po vojenských prístrojoch zriadil vojenské konštrukčno-vývojové oddelenie.

Firma vyrábala aj puškové ďalekohlady (napr. CERTARE). V roku 1904 vyrobila firma prvý panoramatický periskop pre ponorky. Pre armádu sa vyrábali aj veľké pozorovacie prístroje zo zväčšením 40-54x, periskopy, buzolové smerníky, koincidenčný dialkomer a nožnicový ďalekohlad. Firma Goerz vyrábala aj niektoré špecialne prístroje napr. pre meterológiu prípadne iné oblasti.

Firma mala hlavný závod vo Fridenau a Winterstein a okrem nich pobočky a obchodné zastupitelstvá v zahraničí. Napríklad v roku 1905 vznikol závod v Petrohrade a Viedni a v Bratislave v roku 1907.

Rakúsko - uhorský závod C. P. Goerz, Viadenská spoločnosť s r.o. obdržala živnostenský list na zriadenie bratislavskej filialky 5. 10. 1907. Predmetom činnosti bola výroba, montáž, oprava a predaj optických a mechanických prístrojov.

Výrobný program bratislavského závodu tvorili najmä potreby rakúsko-uhorskej armády. Boli to panoramatické ďalekohlady, rôzne typy dvojitých ďalekohladov, buzolové smerníky, diaľkomery zo základňou do 2 m a pod. Podrobnosti o výrobnom programe sa nezachovali.

Na začiatku sa prístroje vyrábali v adaptovaných miestnostiach bývalého parného mlyna a maštale na Karpatskej ul. č. 7. V bývalej maštali sa nachádzala montáž a nad tou sa pristavilo poschodie, kde bola optická a justážna dielňa. Mechanická dielňa sa vybudovala neskoršie, na začiatku prvej svetovej vojny. Podľa ústneho podania pracovalo v závode v roku 1909 73 zamestnancov, v roku 1913 91 zamestnancov a v roku 1914 120 zamestnancov.

Obdobie medzi 1. a 2. svetovou vojnou

Výrobný program medzi dvoma vojnami tvorili výlučne prístroje vojenského charakteru. Boli to triedre, panoramatické ďalekohlady, diaľkomery so základňou do 2m, buzolové smerníky. V rokoch 1941 až 1944 sa vyrábali v závode triedre 6x30, dialkomery vz. 35 o základni 70 cm, stereodialkomery o základni do 2 m, delové zamerovače vz. 15, pomocné zameriavacie ďalekohlady, mínový zameriavač vz. 36, libelové kvadranty a buzoly. Počet zamestnancov klesol po prvej svetovej vojne na 20. Obnovením koncernu C. P. Goerz začína zamestnanosť vzrastať. V roku 1925 mal závod 38 pracovníkov, v roku 1938 210 robotníkov a 6 úradníkov. Závod bol plne závislý na viedenskom podniku, kde bol sústredený vývoj a technické oddelenia a hlavná finančná účtareň. Najvyššieho stavu dosiahol závod v rokoch 1943 a 1944, a to 430 zamestnancov.

Obdobie po 2. svetovej vojne až do roku 1958

Po 2. svetovej vojne prechádzal závod rôznymi organizačnými zmenami.

Od roku 1945 až 1946 bol pod národnou správou a majetkove patril Fondu národnej obnovy.

Od roku 1947 bol v správe Kovorobných a strojarských závodov na Slovensku

Od roku 1948 bol v správe považských strojárni n.p. Považská Bystrica

Od roku 1949 prešiel do Presnej mechaniky n.p. Stará Turá.

Od 1.6.1952 ako samostatný podnik Meopta pod Ministerstvo všeobecného strojárstva.

Aj po 2. svetovej vojne sa závod nachádzal na Karpatskej ulici. Koncom roka 1947 sa rozšíril o prevádzku na Malinovskej ulici (Šancova). V roku 1948 obdržal na krátky čas s výrobou manometrov i prevádzku na ulici Februárového víťazstva (Račianska) a s výrobou budíkov malú prevádzku na Jelenej ulici. Získal aj vývojovú konštrukciu a dielňu v Prahe. Závod si vybudoval fotochemické laboratórium v podniku Techna v Novom Meste nad Váhom. V roku 1951 sa nasťahovalo výpočtové oddelenie s polu s optickým laboratóriom do zapožičaných priestorov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Už v roku 1947 sa uvažovalo s výstavbou nového závodu. Ten sa aj začal stavať v Krupine roku 1953. O rok neskoršie sa výstavba zastavila. Konečne v roku 1955 sa začalo s výstavbou nového závodu v Bratislave - Krasňanoch. Pod vplyvom rôznych organizácií, ktorým závod postupne patril, vyvíjal sa aj výrobný program. V roku 1953 vyrábal závod tieto hlavné výrobky: korekčné filtre pre farebnú fotografiu v Novom Meste nad Váhom, kusová výroba elektroforetických prístrojov fotoelasticimetrov v Prahe, asférické zrkadlá a prevíjačky v Bratislave. V nasledovnom roku sa rozšíril program o reprodukčný prístroj REF, kameru pre osciloskop a polarizačné okuliare. V roku 1955 sa zaviedol do výroby epidiaskop OPTIREX a kufríkový čítací prístroj REPROSKOP. V roku 1956 sa začínajú zavádzať do výroby poľovnícke ďalekohlady MALOV a LESAR. V roku 1957 sa začína vyrábať tricinoskop a polariskop. Z uvedeného stručného prehladu hľavných výrobkov vyplýva, že závod nemal ustálený výrobný program. Preto vedenie závodu zameralo svoje úsilie na získanie vhodného programu a hlavne vybudovať vlastnú vývojovú konštrukciu priamo v Bratislave.

Obdobie od roku 1958 do roku 1967

Rok 1958 bol významný medzník v histórii závodu. Začiatkom roka sa stáva pobočným závodom oborového podniku MEOPTA PŘEROV. V máji sa presťahoval do nových objektov v Bratislave - Krasňanoch. Vo výrobe začali nabiehať novovyvinuté prístroje. Ako prvý diaprojektor MEDIOR, jeden z rady statických premietacích prístrojov, ktoré sa mali stať jedným z hlavných výrobných programov. V roku 1958 sa vyrábali poľovnícke ďalekohlady MALOV a LESAR, epidiaskop OPTIREX, fotoelasticimeter, trichinoskop, polarizačné fólie a korekčné filtre. V roku 1959 rozšíril závod svoj výrobný program o diaprojektor MEDIOR, diaprojektor MIKROMAR, diarámiky ADIACO 5x5, kyvety a meniče pre fotoelasticimetre. V roku 1961 sa zaviedol do výroby diaprojektor ADIOR, poľovnícky ďalekohlad ORLOV 4x, divadelný diaprojektor DD 5000 a nový typ elektroforézy - kvapalinový refraktograf. V roku 1964 rozšíril závod svoj výrobný program o učebné pomôcky. Začal vyrábať žiacku súpravu pre optiku a silomery. Zaviedol výrobu studených asférických zrkadiel, diaprojektora PREDIOR, diaprojektora MEDIOR 2 a divadelný diaprojektor DD 2 000. V roku 1966 sa zaviedol do výroby projektor na 8 mm film MEOCORD. Začiatkom roka sa jeho výroba skončila, pretože prišiel nový formát filmu SUPER 8. Začala sa výroba optickej demonštračnej súpravy. V roku 1967 sa začal vyrábať episkop EPIREX a diaprojektor MEDI.

Obdobie od roku 1967 do súčasnosti

V roku 1968 sa závod vyčlenil z n.p. Meopta Prerov a stal sa samostatným podnikom patriaci do VHJ ZVS Brno. Po tomto období podnik začína stabilizovať svoj výrobný program. Počet zamestnancov prekračuje číslo tisíc. Sú budované konštrukčné a vývojové kancelárie. Od 1.9.1970 bola zriadená aj nová výrobná prevádzka v obci Vojnice, okres Komárno.Nastupuje nový výrobný odbor - reprografia. V roku 1972 príchádza na trh prvý výrobok tohto oboru - elektrostatický kopírovací prístroj COSTAR. Je vybavený mechanickým variátorom, ktorý umožnuje plynulé zmenšovanie predlohy a je patentovo chránený. Pracuje na princípe priamej elektrografie za použitia papiera s vrstvou ZnO. V roku 1976 je uvedený na trh ďalší kopírovací prístroj MEOSTAT. Tiež pracuje na princípe priamej elektrografie s kopírovacím papierom s vrstvou ZnO. V obore učebných pomôcok sa vyrába episkop EPIREX a spätný projektor MEOTAR. Ďalší typ reprografického prístroja je COSTAR 3. Kopíruje už predlohy do fornátu A3 1:1. Posledným modelom bol kopírovací prístroj COSTAR 4.