Jan Drda: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Sebesta (diskusia | príspevky)
en link
Bubamara (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Jan Drda''' ([[4. apríl]] [[1915]], [[Příbram]] – [[28. november]] [[1970]], [[Dobříš]]) bol [[Česko|český]] [[prozaik]] a [[dramatik]].
'''Jan Drda''' (* [[4. apríl]] [[1915]], [[Příbram]] – [[28. november]] [[1970]], [[Dobříš]]) bol [[Česko|český]] [[prozaik]] a [[dramatik]].


Narodil sa v Příbrame ako syn robotníka. V roku [[1921]] stratil matku, ktorá zomrela pri pôrode ďalšieho dieťaťa. Otec začal po rozpade svojho druhého manželstva piť a od detí odišiel. Jana a jeho sestru Marii potom vychovával starý otec. Jan sa mal pôvodne vyučiť za klampiara, ale jeho babička presadila, aby študoval na klasickom gymnáziu v Příbrame, kde roku [[1934]] maturoval a začal študovať slovanskú a klasickú [[filológia|filológiu]] na [[Praha|pražskej]] [[Univerzita Karlova|Karlovej univerzite]].
Narodil sa v Příbrame ako syn robotníka. V roku [[1921]] stratil matku, ktorá zomrela pri pôrode ďalšieho dieťaťa. Otec začal po rozpade svojho druhého manželstva piť a od detí odišiel. Jana a jeho sestru Marii potom vychovával starý otec. Jan sa mal pôvodne vyučiť za klampiara, ale jeho babička presadila, aby študoval na klasickom gymnáziu v Příbrame, kde roku [[1934]] maturoval a začal študovať slovanskú a klasickú [[filológia|filológiu]] na [[Praha|pražskej]] [[Univerzita Karlova|Karlovej univerzite]].

Verzia z 17:21, 27. február 2006

Jan Drda (* 4. apríl 1915, Příbram – † 28. november 1970, Dobříš) bol český prozaik a dramatik.

Narodil sa v Příbrame ako syn robotníka. V roku 1921 stratil matku, ktorá zomrela pri pôrode ďalšieho dieťaťa. Otec začal po rozpade svojho druhého manželstva piť a od detí odišiel. Jana a jeho sestru Marii potom vychovával starý otec. Jan sa mal pôvodne vyučiť za klampiara, ale jeho babička presadila, aby študoval na klasickom gymnáziu v Příbrame, kde roku 1934 maturoval a začal študovať slovanskú a klasickú filológiu na pražskej Karlovej univerzite.

Od mladosti písal poviedky a hry pre ochotnícke divadlo. Štúdium filológie nedokončil, ale už od roku 1932 prispieval do novín a časopisov. Svoju románovú prvotinu Městečko na dlani vydal ako 25 ročný. V rokoch 19371942 bol redaktorom Lidových novin, do ktorých prispieval fejtónmi, črtami a reportážami. Po oslobodení prešiel do Svobodných novin, neskôr do denníka Práce, aby sa v roku 1948 vrátil do LN, tentoraz ako šéfredaktor (do roku 1952).

Roku 1945 vstúpil do KSČ. Po Víťaznom februári zastával významné kultúrne a politické funkcie, okrem iného bol v rokoch 19481960 poslancom Národného zhromaždenia a v rokoch 19491956 predsedom Zväzu československých spisovateľov.

Významná bola aj jeho spolupráca s filmom, predovšetkým sa uplatnil ako autor námetov a scenárov. Ku koncu života bol šéfredaktorom týždeníka Svět práce, ktorý roku 1968 sám založil. Postavil sa proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy roku 1968, za čo bol hneď roku 1969 z tohto miesta vyhodený. Zomrel osamelý na zámku v Dobříši. Je pochovaný na dobříšskom cintoríne.

Dielo

Próza

  • Městečko na dlani, 1940 – obraz mestečka Rukapáň (v skutočnosti autorove rodné mesto Příbram) tesne pred prvou svetovou vojnou; šťastné aj smutné osudy mesta a jednotlivých obyvateľov
  • Živá voda, 1942 – román o živote umelecky založeného dedinského chlapca v povojnových rokoch
  • Putování Petra Sedmilháře, 1943 – román, príbeh nemanželského chlapca, potom siroty a tuláka, ktorý hľadá svojho neznámeho otca a vymýšľa si o ňom fantatické príbehy
  • Svět viděný zpomaloučka, 1943 – knižné vydanie výberu z jeho tvorby pre Lidové noviny
  • Listy z Norimberka, 1946 – kniha fejtónov s témou Norimberský proces
  • Kuřák dýmky, 1948
  • Němá barikáda, 1948 – zbierka poviedok z vojny, asi najznámejšie autorove dielo; obsahuje poviedky: Třetí fronta, Včelař, Vyšší princip, Hlídač dynamitu, Vesnická historie, Nenávist, Padlý bez jména, Pancéřová pěst, Zákeřník, Až vstanou mrtví ..., Němá barikáda
  • Dětství soudruha Stalina, 1953 – životopisná črta o Stalinovom živote až do jeho 16 rokov
  • Krásná Tortiza, 1952 – zbierka poviedok
  • Jednou v máji, 1958 – román pre mládež o obrane Trojského mostu v dňoch Májového povstania, hrdinstvo jeho obrancov z ľudu
  • České pohádky, 1959 – 12 ľudových rozprávok s ilustráciami Josefa Ladu
  • Posvícení v Tramtárii, 1972 – 3 rozpráky (Posvícení v Tramtárii, Sláva a pád Matesa Přespolňáka a O třech králích, jak panovali jeden za druhým, a o princeznách Pyšnilce, Fintilce a Brebentilce, jak na ně Modroočka pěkně vyzrála); posledné autorove dielo, formou nadväzuje na Hrátky s čertem; opakuje sa motív neschopného starého kráľa a rozumnejšieho nástupcu
  • České lidové hádanky v podání Jana Drdy: pro čtenáře od 6 let , 1984
  • Nedaleko Rukapáně, 1989 – posmrtne vydaný výber z autorových poviedek
  • Milostenky nemilostivé, 1995 – zbierka súdničiek z rokov 1939–40

Dramatická tvorba

  • Magdalenka, 1941 – jednoaktová komédia
  • Jakož i my odpouštíme, 1941 – hra s tromi dejstvami
  • Romance o Oldřichu a Boženě, 1953 – komédia s dobovo poplatnou témou – milostný príbeh kombajnistu Oldřicha a zväzačky Boženy
  • Hrátky s čertem, 1946 – inotajová rozprávka, komédia s 10 obrazmi, sfilmovaná a spracovaná ako opera aj bábková hra, premiéra v Stavovskom divadle
  • Dalskabáty, hříšná ves aneb Zapomenutý čert, 1960 – komédia s 8 obrazmi, polepšený čert pomôže odhaliť diabla prezlečeného za farára
  • Jsou živí, zpívají, 1961 – znova téma Majového povstania

Filmové scenáre a námety

  • Druhá směna, 1940 – námet
  • Děvčica z Beskyd, 1944 – scenár
  • Znamení kotvy, 1947 – námet a scenár
  • Němá barikáda, 1949 – námět a scenár
  • Hrátky s čertem, 1956 – námet a scenár
  • Dařbuján a Pandrhola, 1959 – námet a scenár
  • Vyšší princip, 1960 – námet a scenár
  • Zlaté kapradí, 1963 – námet
  • O princezně Jasněnce a létajícím ševci, 1987 – námet