Solón

Solón

Solón (cca. 630 pred Kr. – cca. 560 pred Kr.) bol aténsky politik (archont a diallaktes – "zmierovateľ"), reformátor, básnik. Jeden z tzv. siedmich mudrcov. Prvý aténsky básnik známy podľa mena. Je považovaný za zakladateľa aténskej demokracie.

Pôvod

Bol šľachtického pôvodu (predkom rodiny bol Kodros, posledný kráľ Atén), bol vážený občan, ale nemal veľa prostriedkov. Jeho otcom bol Exekestides. Venoval sa obchodu a veľa cestoval.

Nástup k moci

V roku 621 pred Kr. boli v Aténach Drakonom zavedené prísne tzv. drakonské zákony. V rokoch 630 – (?)604/(?)600/(?)595 bojovali Atény s Megarou o aténsky ostrov Salamína (Salamis), ktorý bol námorne dôležitý. Eupatridovia (aténska rodová šľachta), ktorých námorný obchod príliš nezaujímal, vydali zákon, podľa ktorého bude popravený každý, kto bude verejne hovoriť o ďalšom dobývaní Salamíny. Solón, ktorý s tým nesúhlasil, sa začal tváriť, že zošalel, a roku (?)604/(?)600/(?)595 raz na hlavnom námestí v Aténach verejne vo veršoch (elégia Salamis) rozprával o tom, ako Atény stratia hrdosť, ak si nechajú vziať Salamínu. Keďže bol považovaný za blázna, trest smrti sa mu vyhol. A svoj cieľ dosiahol - boje s Megarou boli obnovené a Megara bola porazená. Solón sa v bojoch zúčastnil ako veliteľ Atén (ako polemarch).

Po návrate bol zvolený za najvyššieho archonta, aj preto, že v Aténach sa už pripravovalo hnutie proti eupatridom. V rokoch 594 - 593 pred Kr. bol teda jedným z archontov s osobitnými právomocami. Roku 594 zaviedol tzv. solónove zákony (najprv seisachtheiu, ktorá bola tak úspešná, že ho poverili spísaním tzv. solónovej ústavy), ktorou zrušil dlžné otroctvo, občanov rozdelil do štyroch majetkových tried. Zákony boli spísané na drevených valcoch a uložené na Akropole.

Solónove zákony

Zrušil väčšinu Drakonových zákonov.

Najdôležiteším zákonom bola tzv. seisachtheia ("strasenie záťaží"): Boli oddĺžení roľníci, Aténčania predaní do otroctva boli vykúpení a Aténčania, ktorí utiekli do cudziny, boli povolaní naspäť. Zakázali sa export potravín okrem olivového oleja (Aténam totiž hrozil hlad), nadobúdanie pôdy nad určitú hranicu (čím umožnil prístup chudobejších vrstiev k pôde) a najmä otroctvo pre dlhy. Zrušením dlžného otroctva Solón vytvoril prepoklady na vznik občianskej pospolitosti (koinónia tón politón). Otroctvo pre dlhy bolo dovtedy v Aténach veľký problém: Vznikalo tak, že vrstva roľníkov a remeselníkov nemala veľa peňazí, požičiavala si teda od šľachty (eupatridov), a keďže nemali na splátky, prepadala ich pôda euripidom a oni na nej museli pracovať alebo sa stali otrokmi alebo dali do zálohy rodinu.

Ďalej rozdelil spoločnosť podľa timokratických zásad (čiže podľa majetku) do štyroch skupín, čím narušil význam rodov (šľachty), lebo rozhodujúci bol majetok:

• pentakosiomedimnoi ("päťstomeričiaci"; ľudia, ktorí majú viac ako 500 meríc poľnohospodárkych plodín za rok) – bohatí vlastníci
• hippeis („rytieri“, nad 300 meríc, alebo alternatívne tí, čo si môžu dovoliť koňa)
• zeugitai (nad 200 meríc)
• thetes („bezzemkovia“, pod 200 meríc) – drobní vlastníci a platení zamestanci

Archontami mohli byť členovia prvých dvoch skupín. Na druhej strane boli povinní vojenskou službou ako jazdci. Zeugiti slúžili ako ťažkododenci (výstroj si museli zohnať sami). Theti nemali predpísanú vojenskú službu (podľa iných názorov boli ľahkoodenci a členovia posádky lodí), ani nemohli zastupovať štátne úrady, ale mohli sa zúčastniť na ľudových zhromaždeniach. Voľba do súdu bola povolená všetkým triedam ľudí, nie otrokom. Vylúčení z diania boli otroci. Nemali práva, avšak na rozdiel od otrokov v Sparte sa mohli vykúpiť a potom žiť plnohodnotný život s právami.

Ďalej Solón stanovil kompetencie existujúcich a vytvoril nové politické inštitúcie:

• Areopág, rada bývalých archontov, bol súdom pre prípady vraždy, náboženstva a porušenia ústavy, kontroloval magistráty
• Rada 400, po sto členov z každej fýly, pripravuje zasadania ľudového zhromždenia
• Ľudové zhromaždenie/Občiansky snem/Eklézia (ekklésia) bola za Solóna štyristočlenná rada, na ktorej sa zúčastňovali všetky štyri skupiny.
• Ľudový súd , na ktorý sa môžu obrátiť občania v sporoch s magistrátmi (je sporné, či nešlo len o zvláštnu podobu ľudového zhromaždenia v prípade potreby)

Ďalej bol zavedený predpis, že každý môže kvôli spáchanej krivde podať žalobu (ľudová žaloba), a že v prípade vnútroštátnych sporov je každý občan povinný postaviť sa za niektorú zo strán (posledný predpis je ale dnes sporný).

Existencia viacerých solónových zákonov je sporná (prinajmenšom je sporné, či ich možno pripísať jemu). Napríklad je sporná reforma mier, váh a mincí (zavedenie jednotného systému mier a váh). Naopak pravdepodobná je reforma s cieľom obnovenia tradičných „oikos“ (domácnosť, dom, rodina , spravidla gazdovstvo; základná jednotka helénskej spoločnosti) pomocou ustanovení o dedičstve, adopcii a podobne.

Po ústave

Keď mu ústavu schválili, začali sa (podľa Plutarcha) ľudia na všetky zákony príliš vypytovať, a tak sa Solón rozhodol na dlhšiu dobu opustiť Atény, aby nakoniec nebol nútený zákony zmeniť (muselo to byť veľmi zhruba okolo roku 570 pred Kr.). Vraj si aj vyžiadal od obyvateľstva prísahu, že desať rokov nebudú nič meniť na jeho zákonoch

Najprv vraj išiel do Egypta, kde bol v styku s kňazmi z Heliopolu a Sajsu; v Sajse podľa Platóna našiel v starých spisoch správu o Atlantíde (podľa iných zdrojov ju počul od kňazov, strážcov stĺpa s vyrytými hieroglyfmi o Atlantíde). Po svojom návrate do Atén vraj plánoval napísať o Atlantíde báseň, ale v dôsledku náročnosti úlohy to vzdal. Napriek tomu príbeh o Atlantíde prežil v jeho rodine prostredníctvom Dopida a Critia až do čias Platóna.

Potom išiel na Cyprus a do Sárd (hlavné mesto Lýdie), kde podľa Herodota vraj mal (historicky nemožné) stretnutie s kráľom Kroisom (Croesom) , kde hovorili o ničotnosti ľudského šťastia. Navštívil aj veľa maloázijských mestských štátov.

Po vyše 10 rokoch sa vracia do Atén, podľa niektorých zdrojov pred Peisstratovou tyraniou (podľa iných až počas nej). Väčšinou sa uvádza, že sa snažil aktívne zabrániť (svojmu priateľovi) Peisistratovi v nastolení tyranie(561/560), ale márne. Peisistratos však ponechal časť z jeho ústavy a prejavoval Solónovi úctu.

Posmrtne bol Solón zaradený medzi tzv. „siedmich mudrcov“ (podľe antickej tradície patria medzi nich sedmi myslitelia, ktorými začínajú dejiny gréckej filozofie a kultúry). Jeho pozostatky boli na jeho žiadosť spálené na Salamíne a popol bol tamtiež rozptýlený. Ako gnóma sa mu prisudzuje text:"Ničoho príliš" (medén agán)

Literárne pôsobenie

Väčšina jeho vynikajúcich básní mala za cieľ presvedčiť spoluobčanov o potrebnosti nových štátnych inštitúcií. Listy Peisistratovi a niektorým zo siedmich mudrcov, ktoré mu prisudzuje Diogenes Laertios, sú však podvrh.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Solón