Európsky súd pre ľudské práva: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
D'ohBot (diskusia | príspevky)
VolkovBot (diskusia | príspevky)
Riadok 48: Riadok 48:
[[ia:Corte Europee]]
[[ia:Corte Europee]]
[[id:Mahkamah Eropa untuk Hak Asasi Manusia]]
[[id:Mahkamah Eropa untuk Hak Asasi Manusia]]
[[it:Corte Europea dei diritti dell'uomo]]
[[it:Corte europea dei diritti dell'uomo]]
[[ja:欧州人権裁判所]]
[[ja:欧州人権裁判所]]
[[ka:ადამიანის უფლებათა ევროპული სასამართლო]]
[[ka:ადამიანის უფლებათა ევროპული სასამართლო]]

Verzia z 22:29, 15. november 2009

Súbor:Cour européenne des droits de l'homme European Court of Human Rights.jpg
Budova Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu

Európsky súd pre ľudské práva bol založený v Štrasburgu v roku 1959, za účelom prejednávania porušení Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950. Od 1. novembra 1998 funguje ako stály súd zložený z rovnakého počtu sudcov, ako je zmluvných strán Dohovoru. Súd skúma prijateľnosť a podstatu sťažností, ktoré sú mu zaslané. Zasadá v sedemčlenných komorách a vo výnimočných prípadoch vo Veľkej komore pozostávajúcej zo 17 sudcov. Výbor ministrov Rady Európy dohliada nad výkonom rozsudkov Súdu.

Sudcovia

V počte sudcov sa jedná o jeden z najväčších súdnych orgánov na svete, pretože každý zmluvný štát je zastúpený jedným sudcom (v súčasnosti vyše 40 sudcov). Štát ale nemusí mať svojho sudcu, nie je ani obmedzený počet sudcov tej istej národnosti. Každá zmluvná strana môže navrhnúť troch kandidátov (aj cudzincov), z ktorých sú sudcovia volení Parlamentným zhromaždením Rady Európy na 6 rokov s možnosťou znovuzvolenia. Vekový limit sudcov je 70 rokov.

Pojednávanie prípadov

Sťažnosti na porušenie Dohody môže podať buď niektorý zmluvný štát (medzištátna sťažnosť) alebo jednotlivci, skupiny jednotlivcov, či nevládne organizácie (individuálna sťažnosť).

O prijateľnosti individuálnych sťažností rozhoduje trojčlenný Výbor, ktorý ju môže jednomyseľne stiahnuť alebo prijať. Vec potom putuje sedemčlennému Senátu, ktorý rozhodne o dôležitosti. Senát rozhoduje tiež o dôležitosti a prijateľnosti medzištátnych sťažností. V prípade, že sa jedná o veľmi závažnú vec, Senát ju postupuje Veľkému senátu, zloženého zo 17 sudcov. Rozsudok Veľkého senátu je konečný. Po vynesení rozsudku Senátom môžu vo výnimočných prípadoch sporné strany do 3 mesiacov požiadať o prejednanie pred Veľkým senátom.

Podmienky prijateľnosti sťažností

  • Musia byť vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky
  • Sťažnosť musí byť podaná do 6 mesiacov od konečného vnútroštátneho rozhodnutia
  • Sťažnosť nesmie byť anonymná
  • Musí sa jednať o novú záležitosť, ktorá ešte nebola Súdom prejednaná, alebo nebola predložená k prejednaniu inému medzinárodnému orgánu
  • Sťažnosti, ktoré sú zjavne nepodložené, v rozpore s ustanovením Dohody, alebo tie, ktoré zneužívajú právo na sťažnosť, sú neprípustné

Okrem prejednania sťažností podáva Súd na základe žiadostí Výboru ministov posudky týkajúce sa výkladu Dohody.

Externé odkazy