Boiótia

Boiótia

Boiótia (gr.Βοιωτία; po slovensky historicky aj Bojócia alebo Bojótia; po latinsky Boetia, po novogrécky Viotía) je okres (nomos) v Grécku a historické územie v starovekom Grécku medzi Atikou a Megaridou na juhu (hranice tvorilo pohorie Kithairón (lat. Cithaeron)), Korintským zálivom na juhozápade, Fokidou na západe, opuntskou Lokridou na severe a Eurípom na východe.

Dejiny

Boiótsky pohár (kantharos) - 450-425 pred. Kr.

Podľa gréckej mytológie vládol v Tébach kráľ Deukalión, ktorý bol otcom slávneho Helléna, zakladateľa gréckeho (helénskeho) národa. V skutočnosti však prišli Gréci do Boiótie okolo r. 1800 pred Kr. Bol to grécky kmeň Achájcov. Achájci sa tu pomiešali s pôvodným, tiež gréckym obyvateľstvom Boiótie, s protogréckymi kmeňmi nazývanými Mykénčania. V 8 stor. pred Kr. sa tu vytvára tradičná grécka antická kultúra, neskôr mestské štáty (poleis). Na juhu od Boiótie, v Atike boli usadení iónski Gréci. V Boiótií sa nachádzala aj slávna antická veštiareň v meste Delfy, ktorá bola najslávnejšia veštiareň v starovekom svete. Jej antická podoba bola kruhová budova, typickejšia neskôr snáď pre Rimanov. Boiótia bola teda krajom kultúry a tiež jednou z gréckych základní, pre kolonizáciu okolitého Stredomoria. Boli tu aj iné slávne antické mestá, ako Chaironeia, Thespiai, Parnasos, Téby či Plataiai. V r. 479 pred Kr. tu slávny spartský kráľ Leonidas pri Termopilskom priesmyku statočne padol proti perzskej presile. Gréci pri Plataiách úplne zničili perzskú flotilu. Hovorilo sa tu achájskym dialektom starogréčtiny. V čase Aténsko-spartskej vojny bola Boiótia na strane Sparťanov. V ďalšej gréckej občianskej vojne porazil macedónsky kráľ Filippos a jeho syn Alexander Veľký v r. 338 pred Kr. južné grécke štáty pri Chaironei, a tak sa Boiótia stáva súčasťou zjednoteného Grécka pod vládou štátu Macedónia. Potom Alexander zničil mesto Téby, lebo tu povstali proti dominancii Macedónie nad ostatným Gréckom. Po Alexandrovej smrti patrila Boiótia do Aitólskeho spolku nezávislých gréckych štátov. Po Rímsko-macedónskej vojne sa však celé Grécko (okrem Atén a Sparty) dostáva do Rímskeho impéria a tu ostáva až do r. 395 po Kr. Boiótia, ako kraj Rímskeho svetového impéria zohral dôležitú úlohu, keď tu rímsky generál a neskorší diktátor Cornelius Sulla porazil vojská gréckeho pontského kráľa Mithridata tiež pri Chaironei, ktorý chcel ovládnuť Grécko. V r. 48 pred Kr. tu Caesar v bitke pri Chaironei porazil svojho oponenta Gnaea Pompeia, a tak sa stal diktátorom. Boiótia patrila pod správu senátnej provincie Achaia. Kraj sa tešil veľkej sláve a rozmachu vďaka svojej starodávnej histórií a delfskej veštiarni. V tomto období niektorí Gréci prestúpili na kresťanstvo. Pokoj nastal až v 3. stor., kedy Rímska ríša prežívala veľkú krízu. Vtedy sa cez Boiótiu prehnali kmene Gótov, ktorí prešli cez nikým nechránené Termopily, porazili slabý odpor miestnych obyvateľov a zničili mesto Téby. Potom nastal pokoj do 4 stor., kedy kraj vydrancovali Vizigóti pod vedením Alaricha. V 4 stor. už bola väčšina Grékov kresťania. Delfskú veštiareň zatvoril cisár Theodosius. Po r. 395 sa celé Grécko dostáva do Východorímskej (gréckej Byzantskej ríše). V 5. stor. sa cez Boiótiu prehnali armády občianskych vojen v Rímskej ríši. Potom nastal pokoj až do polovice 6. stor. V tomto období sa v Grécku usadzujú Slovania, ktorý však Boiótiu zasiahli iba okrajovo a nedonútili miestnych Grékov k úteku. Grécka vláda sa tu obnovila až v 8 stor. a Boiótia patrila do územného celku thémy Hellas. Najdôležitejším mestom tu boli Téby, sídlo biskupa, no samotný kraj nehral žiadnu významnú úlohu v Byzantskej ríši. Tak tomu bolo aj s ostatným Gréckom. V nasledujúcich storočiach sa do Boiótie usadzujú Gréci z rôznych končín ríše, v rámci znovuosídlenia Grécka po slovanskej invázií. V roku 1204 dobyli Konštantínopol križiaci a tak sa územie Boiótie dostáva do európskeho Latinského cisárstva. Vtedy sa na juhu Boiótie usadzujú albanofónne kmene Arvanitov, ktoré sem prišli z dnešného južného Albánska. Na rozdiel od Atiky však boli Gréci v Boiótií vo väčšine oproti Arvanitom. Po znovuzaložení Byzancie bola Boiótia súčasťou vazalského štátu Athina (Atény). Po r. 1481 však južné Grécko dobyli Turci. Téby ostali sídlo biskupa naďalej. Ani v Tureckej ríši nehralo toto územie významné úlohy. Miestne obyvateľstvo sa živilo jednoduchým pastierskym životom. Po gréckom národnom povstaní proti Turkom sa územie Boiótie v r. 1830 stalo súčasťou gréckeho štátu. V roku 1923, po výmene obyvateľov medzi Gréckom a Tureckom, sa v Boiótií usadili tisícky Maloázijských Grékov, vďaka ktorým sa nakoniec gréčtina stala väčšinovým jazykom kraja.

Dnes

Dnes sa význam Boiótie opäť navrátil, vďaka početným starogréckym pamiatkam, ktoré lákajú turistov. Boiótia má dva jazyky, väčšina obyvateľov hovorí novogrécky, obyvatelia na juhu však rozprávajú albánskym jazykom Arvanitov. Žije tu okolo 140 000 ľudí. Najvýznamnejšie moderné mestá sú tu Livadiana severe, ktorá je hlavným mestom kraja, ďalej Arachova, Dervenochoria, Kyriaki a tiež Thiva (Téby), ktorá je známa ako mesto trhovísk.

Známi Boiótčania

• Hesiodos - starogrécky spisovateľ
• Plutarchos - starogrécky historik
• Narkissos - bájna postava
• Charis Alexiu - novogrécka speváčka