Zrážkový tieň: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Robzle (diskusia | príspevky)
d k
aktualizácia
Riadok 1: Riadok 1:
'''Zrážkový tieň''' vzniká na záveternej strane [[pohorie|pohoria]] tým, že vzduchové prúdy narážajú na náveternú stranu a nechávajú tam väčšinu [[zrážky (meteorológia)|zrážok]]. Krajina ktorá leží na záveternej strane pohoria má menej zrážok, a preto hovoríme, že je v zrážkovom tieni.
'''Zrážkový tieň''' vzniká na záveternej strane [[pohorie|pohoria]] tým, že vzduchové prúdy narážajú na náveternú stranu a nechávajú tam väčšinu [[zrážky (meteorológia)|zrážok]]. Krajina ktorá leží na záveternej strane pohoria má menej zrážok, a preto hovoríme, že je v zrážkovom tieni.

Záveterná časť pohoria chránená pred prevládajúcim prúdením vlhkého vzduchu. Táto oblasť má menšie množstvo zrážok ako ostatná časť pohoria. Zrážkový tieň môže pokrývať i vzdialené oblasti za pohorím v závislosti od jeho rozlohy a nadmorskej výšky a vytvára tak makroklimatické rozmery (napr. Tibetská náhorná plošina za Himalájami). Mikroklimatické rozmery sa vytvárajú v závetrí malých prekážok, napr porastov, skalných útvarov, stromov, budov či predmetov. Mikroklimatický zrážkový tieň vzniká pri zachytávaní dažďa, padajúceho najmä za vetra, za prekážkami.
Makroklimatický zrážkový tieň vzniká klesaním vzduchových hmôt, ktoré už stratili podstatnú časť zrážok na náveternej strane, stúpaním sa ochladili a klesaním na záveternej strane hôr sa adiabatickystepľujú, čím sa vodné pary v nich rozpínajú a tratia.

Zrážkovým tieňom V. T. je Popradská kotlina a Hornádska kotlina.


{{Geografický výhonok}}
{{Geografický výhonok}}

Verzia z 17:34, 24. november 2009

Zrážkový tieň vzniká na záveternej strane pohoria tým, že vzduchové prúdy narážajú na náveternú stranu a nechávajú tam väčšinu zrážok. Krajina ktorá leží na záveternej strane pohoria má menej zrážok, a preto hovoríme, že je v zrážkovom tieni.

Záveterná časť pohoria chránená pred prevládajúcim prúdením vlhkého vzduchu. Táto oblasť má menšie množstvo zrážok ako ostatná časť pohoria. Zrážkový tieň môže pokrývať i vzdialené oblasti za pohorím v závislosti od jeho rozlohy a nadmorskej výšky a vytvára tak makroklimatické rozmery (napr. Tibetská náhorná plošina za Himalájami). Mikroklimatické rozmery sa vytvárajú v závetrí malých prekážok, napr porastov, skalných útvarov, stromov, budov či predmetov. Mikroklimatický zrážkový tieň vzniká pri zachytávaní dažďa, padajúceho najmä za vetra, za prekážkami. Makroklimatický zrážkový tieň vzniká klesaním vzduchových hmôt, ktoré už stratili podstatnú časť zrážok na náveternej strane, stúpaním sa ochladili a klesaním na záveternej strane hôr sa adiabatickystepľujú, čím sa vodné pary v nich rozpínajú a tratia.

Zrážkovým tieňom V. T. je Popradská kotlina a Hornádska kotlina.