Carl Friedrich Gauß

Carl Friedrich Gauß
nemecký matematik, fyzik a astronóm
Narodenie	30. apríl 1777 Braunschweig, Nemecko
Úmrtie	23. február 1855 Göttingen, Nemecko
Podpis	[[Súbor:|145x120px|Carl Friedrich Gauß, podpis]]
Odkazy
Projekt Guttenberg	Carl Friedrich Gauß (plné texty diel autora)
Commons	Carl Friedrich Gauß
Biografický portál

(Johann) Carl Friedrich Gauß (lat. forma mena Carolus Fridericus Gauss) (* 30. apríl 1777, Braunschweig – † 23. február 1855, Göttingen) bol jeden z najväčších matematikov a fyzikov všetkých čias. Zaoberal sa teóriou čísel, matematickou analýzou, geometriou, geodéziou, magnetizmom, astronómiou a optikou.

Zázračné dieťa

C. F. Gauß sa narodil ako syn murára a vodného majstra. Počítať vraj vedel skôr ako dobre hovoriť. Čítať sa naučil skoro sám. Keď mal Carl tri roky, stalo sa, že opravil zle spočítanú výplatu. No najslávnejšia historka z jeho detstva hovorí o tom, že ako deväťročný školák dokázal za niekoľko sekúnd správne spočítať súčet všetkých čísel od jedna do sto; a pritom odvodiť všeobecný postup pre súčet aritmetického radu. Keď to videl jeho učiteľ, hneď mu zohnal učebnicu matematiky.

Štúdiá

V roku 1788 (v jedenástich rokoch) Gauss začal študovať na gymnáziu. Keď Gauss dostal od miestneho vojvodu štipendium, začal v roku 1792 študovať na Brunswick Collegium Carolinum. Tu Gauss nezávisle 'znovuobjavil' Bodeov zákon, binomickú vetu, aritmetický a geometrický priemer, zákon kvadratickej reciprocity a vetu o prvočíslach. S pomocou tohto šľachtica študuje v rokoch 1795-99 na univerzite v Göttingene a na univerzite v Helmstede. Vo svojej dizertačnej práci Gauß opisuje ako prvý matematik dôkaz o platnosti tzv. základnej vety algebry (každá algebraická rovnica má aspoň jedno možné riešenie).

Vedecká kariéra

Od roku 1807 Gauß pôsobil ako profesor astronómie a riaditeľ hvezdárne v Göttingene. V júni 1801 sa Gauß rozhodol predpovedať dráhu planétky Ceres, ktorá bola pozorovaná iba na deviatich stupňoch celej dráhy, skôr ako zmizla za Slnkom. Keď Wilhelm Matthias Olbers planétku Ceres znovu objavil, bola presne tam, kde ju Gauß predpovedal. Gauß pre výpočet jej dráhy použil svoju novú aproximačnú metódu tzv. metódu najmenších štvorcov. To zabezpečilo Gaußovi veľkú popularitu a úctu.

Gaußovo vedecké dielo je veľmi rozsiahle - v matematike sa preslávil aj svojimi výskumami v oblasti štatistiky a pravdepodobnosti (tzv. Gaussova krivka ako základné rozloženie pravdepodobnosti), tiež sa zaoberal matematickou analýzou (napr.: teória dvojitého a trojitého integrálu) či funkciami komplexnej premennej a teóriou čísel.

V geometrii je Gauß tým, kto ako prvý odhalil nedostatky v euklidovskej geometrii - zmenou piatej Euklidovej axiómy objavil princípy hyperbolickej geometrie (jedna z geometrií zakriveného priestoru), aj keď tieto svoje objavy nikdy počas svojho života nezverejnil.

Carl Friedrich Gauß sa zaoberal aj fyzikou, vo svojich fyzikálnych výskumoch sa pritom venoval najmä zemskému magnetizmu (správne teoreticky určil polohu južného magnetického pólu Zeme), spoločne s fyzikom Wilhemom Eduardom Weberom sa zaoberal aj štúdiom elektromagnetizmu. V roku 1833 spolu skonštruovali a postavili prvú linku elektromagnetického telegrafu na svete, a to v Göttingene; dlhú 1,2 km.

Diela

• jeho najznámejším dielom z oblasti matematiky je spis Disquisitones aritmeticae (Pojednanie o aritmetike, 1801).
• O novom všeobecnom princípe mechaniky – 1829

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Carl Friedrich Gauß
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Carl Friedrich Gauß