Hermann Ebbinghaus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Dodoni (diskusia | príspevky)
d Pridaný obrázok pomocou http://toolserver.org/~emijrp/imagesforbio/
d robot Pridal: cs, es, hu, pl, pt, ru, sl
Riadok 21: Riadok 21:
[[Kategória:Nemeckí psychológovia]]
[[Kategória:Nemeckí psychológovia]]


[[cs:Hermann Ebbinghaus]]
[[de:Hermann Ebbinghaus]]
[[de:Hermann Ebbinghaus]]
[[en:Hermann Ebbinghaus]]
[[en:Hermann Ebbinghaus]]
[[es:Hermann Ebbinghaus]]
[[fr:Hermann Ebbinghaus]]
[[fr:Hermann Ebbinghaus]]
[[he:הרמן אבינגהאוס]]
[[he:הרמן אבינגהאוס]]
[[hu:Hermann Ebbinghaus]]
[[is:Hermann Ebbinghaus]]
[[is:Hermann Ebbinghaus]]
[[ja:ヘルマン・エビングハウス]]
[[ja:ヘルマン・エビングハウス]]
[[lv:Hermanis Ebinghauss]]
[[lv:Hermanis Ebinghauss]]
[[nl:Hermann Ebbinghaus]]
[[nl:Hermann Ebbinghaus]]
[[pl:Hermann von Ebbinghaus]]
[[pt:Hermann Ebbinghaus]]
[[ro:Hermann Ebbinghaus]]
[[ro:Hermann Ebbinghaus]]
[[ru:Эббингауз, Герман]]
[[sl:Hermann Ebbinghaus]]
[[sv:Hermann Ebbinghaus]]
[[sv:Hermann Ebbinghaus]]
[[zh:赫尔曼·艾宾浩斯]]
[[zh:赫尔曼·艾宾浩斯]]

Verzia z 13:31, 1. december 2009

Hermann Ebbinghaus

Hermann Ebbinghaus (* 24. január 1850, Barmen – † 26. február 1909, Vroclav) bol nemecký psychológ a filozof.

Považuje sa za jedného zo zakladateľov experimentálnej psychológie. Známym sa stal najmä na základe svojich výskumov pamäti, ktorých výsledkom sú mimo iného aj krivka učenia a krivka zabúdania, vyjadrujúce zmenu množstva naučenej látky v čase. Kým krivka učenia má tvar dopredu nakloneného písmena S, krivka zabúdania vyjadruje exponenciálny charakter procesu zabúdania.

Pri svojich výskumoch pamäte využíval Ebbinghaus predovšetkým tri druhy postupov. V prvom z nich sa usiloval zistiť, koľko učebnej látky si dokáže výskumná osoba zapamätať po jedinej expozícii materiálu. Aby predišiel utváraniu asociácií, utvoril si zoznam tzv. bezzmyselných slabík, ktoré si osoby nemohli ukladať do pamäte na základe ich významu (čo by výrazne zvýšilo množstvo materiálu, ktorý je osoba schopná uložiť do pamäte), ale čisto len na základe ich fonetických vlastností. Ebbinghaus sa tak pokúšal dopracovať k počtu prvkov, ktorý je človek schopný udržať v krátkodobej pamäti po jedinej expozícii materiálu. Jeho zisteniu sa dnes v psychológii hovorí "magické čislo sedem". Neskoršie výskumy ukázali, že hoci sa číslo sedem skutočne dá pokladať za akýsi populačný priemer, jedinci sa v rozsahu svojej krátkodobej pamäte líšia a počet zapamätaných prvkov sa pohybuje niekde medzi piatimi až deviatimi prvkami.

U dvoch ďalších experimentálnych postupov sa jednalo o zistenie počtu expozícií potrebných na úplné osvojenie materiálu a o skúmanie zákonitostí súvisiacich zo znovunaučením zabudnutej látky. Látku, ktorú jedinec už raz držal v pamäti, je schopný úplne si osvojiť rýchlejšie než látku, s ktorou sa ešte nestretol, a to napriek tomu, že si ju predtým už nedokázal vôbec vybaviť.

Ebbinghaus pôsobil ako profesor filozofie na univerzitách v Berlíne a neskôr vo Vroclave. V Nemecku založil dve psychologické laboratóriá. Svoje najdôležitejšie poznatky zhrnul v knihe Über das Gedächtnis, ktorú publikoval v roku 1885. Zomrel na zápal pľúc.

Iné projekty

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.