Slobodné mesto Gdansk (medzivojnové obdobie): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
VolkovBot (diskusia | príspevky)
Boti
119 188 editací
Jonesy (diskusia | príspevky)
12 147 editací
štylistika
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Gdansk flag.svg|thumb|right]]
[[Súbor:Wmgdansk (sk).jpg|thumb|Slobodné mesto Gdańsk]]

'''Slobodné mesto Gdaňsk''' (po nemecky: ''Freie Stadt Danzig'', po poľsky: ''Wolne Miasto Gdańsk'') bol samostatný štát, ktorý vznikol 15. novembra 1920. Územie štátu zahŕňalo samotné mesto a jeho okolie (Zoppot (po poľsky: Sopot), Tiegenhof (Nowy Dwór Gdański), a Neuteich (Nowy Staw), 252 dedín a 63 usadlostí (v súčasnosti powiaty: Gdańskie Wyżyny, Gdańskie Niziny a Wielkie Żuławy), ktoré boli od roku 1815 súčasťou Pruska a od roku 1871 Nemecka. Rozloha štátu bola 1966 km&sup2 (1893 bez vodných plôch); a na jeho území v roku 1919 žilo 357 000 obyvateľov (408 000 v roku 1934). Nemci však tvorili viac ako 90% obyvateľov, Poliaci len okolo 4-10%. Úradným jazykom v meste bola [[nemčina]].
'''Slobodné mesto Gdaňsk''' (po nemecky: ''Freie Stadt Danzig'', po poľsky: ''Wolne Miasto Gdańsk'') bol samostatný štát, ktorý vznikol 15. novembra 1920. Územie štátu zahŕňalo samotné mesto a jeho okolie (Zoppot (po poľsky: Sopot), Tiegenhof (Nowy Dwór Gdański), a Neuteich (Nowy Staw), 252 dedín a 63 usadlostí (v súčasnosti powiaty: Gdańskie Wyżyny, Gdańskie Niziny a Wielkie Żuławy), ktoré boli od roku 1815 súčasťou Pruska a od roku 1871 Nemecka. Rozloha štátu bola 1966 km&sup2 (1893 bez vodných plôch); a na jeho území v roku 1919 žilo 357 000 obyvateľov (408 000 v roku 1934). Nemci však tvorili viac ako 90% obyvateľov, Poliaci len okolo 4-10%. Úradným jazykom v meste bola [[nemčina]].


Štát bol zriadení Versailleskou zmluvou (10. januára 1920), bol odčlenený od Nemecka a pod ochranou Spoločnosti národov a Poľsko tu malo rezervované isté práva. Mestský štát mal vlastnú ústavu, hymnu, parlament (''Volkstag'') a vládu.
Štát bol zriadení Versailleskou zmluvou (10. januára 1920), bol odčlenený od Nemecka a pod ochranou Spoločnosti národov a Poľsko tu malo rezervované isté práva. Mestský štát mal vlastnú ústavu, hymnu, parlament (''Volkstag'') a vládu.


⚫
[[Súbor:20 gdanskich guldenow skan.jpeg|left|thumb|20 Gdaňských guldenov]]
[[Súbor:Danzig_Langen_Markt_und_Rathaus_(1890-1900).jpg|thumb|Langenmarkt a Rathaus v roku 1895]]
[[Súbor:Danzig_Langen_Markt_und_Rathaus_(1890-1900).jpg|thumb|Langenmarkt a Rathaus v roku 1895]]
[[Súbor:Danzig_Partie_am_Krahnthor_(1890-1900).jpg|left|thumb|Krahnthor v roku 1895]]
[[Súbor:Danzig_Partie_am_Krahnthor_(1890-1900).jpg|thumb|Krahnthor v roku 1895]]


Gdansk tvoril s Poľskom colnú úniu. Železnica vedúca z Poľska do Gdaňska bola spravovaná Poľskom. Poľsko malo rovnako vojenskú základňu v prístave [[Westerplatte]] (od roku 1924). V meste existovali dva poštové úrady: mestský a poľský, Poľsko malo v meste vlastnú telefónnu a telegrafickú službu. Poľsko mohlo vyvážať a dovážať svoje tovary cez gdaňský prístav. Zástupcom Poľska v Slobodnom meste Gdansk bol Generálny komisár Poľskej republiky (''Komisarz Generalny Rzeczypospolitej Polskiej'').
Gdansk tvoril s Poľskom colnú úniu. Železnica vedúca z Poľska do Gdaňska bola spravovaná Poľskom. Poľsko malo rovnako vojenskú základňu v prístave [[Westerplatte]] (od roku 1924). V meste existovali dva poštové úrady: mestský a poľský, Poľsko malo v meste vlastnú telefónnu a telegrafickú službu. Poľsko mohlo vyvážať a dovážať svoje tovary cez gdaňský prístav. Zástupcom Poľska v Slobodnom meste Gdansk bol Generálny komisár Poľskej republiky (''Komisarz Generalny Rzeczypospolitej Polskiej'').

⚫
[[Súbor:20 gdanskich guldenow skan.jpeg|thumb|300px|20 gdaňských guldenov]]


9. novembra 1920 bola podpísaná poľsko-nemecká zmluva. Podľa nej Poľsko zastupovalo Gdaňsk v zahraničí a taktiež zodpovedalo za ochranu jeho obyvateľov a ich záujmov vo svete, za medzinárodné zmluvy týkajúce sa mesta a registrovalo lode plávajúce pod gdaňskou námornou vlajkou. Správa Slobodného mesta Gdansk sa stala hlavnou zámienkou napadnutia Poľska a vypuknutia 2. svetovej vojny.
9. novembra 1920 bola podpísaná poľsko-nemecká zmluva. Podľa nej Poľsko zastupovalo Gdaňsk v zahraničí a taktiež zodpovedalo za ochranu jeho obyvateľov a ich záujmov vo svete, za medzinárodné zmluvy týkajúce sa mesta a registrovalo lode plávajúce pod gdaňskou námornou vlajkou. Správa Slobodného mesta Gdansk sa stala hlavnou zámienkou napadnutia Poľska a vypuknutia 2. svetovej vojny.


⚫
== Fašizmus a druhá svetová vojna ==
[[Súbor:Sonderstempel2.jpg|thumb|left|150px|Príležitostná pečiatka (1939)]]


⚫
== Fašizmus a 2. svetová vojna ==
V roku 1933 vyhrala voľby v Gdansku Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP, nacistická strana), ktorá získala 57% hlasov, čo bolo menej ako 2/3 požadované Spoločnosťou národov na zmenu ústavy. Napriek tomu boli schválené protižidovské a protikatolícke zákony.
V roku 1933 vyhrala voľby v Gdansku Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP, nacistická strana), ktorá získala 57% hlasov, čo bolo menej ako 2/3 požadované Spoločnosťou národov na zmenu ústavy. Napriek tomu boli schválené protižidovské a protikatolícke zákony.


Riadok 25: Riadok 22:
== Sčítanie obyvateľov (1923) ==
== Sčítanie obyvateľov (1923) ==
{| width="75%" border="1" cellpadding="2" cellspacing="0"
{| width="75%" border="1" cellpadding="2" cellspacing="0"
!align="center" colspan="8" | 1. november 1923, Sčítanie obyvateľstva podľa jazyka
!align="center" colspan="8" | 1. november 1923, sčítanie obyvateľstva podľa jazyka
|- valign="top"
|- valign="top"
! width="12.5%" | Štátna príslušnosť
! width="12.5%" | Štátna príslušnosť
Riadok 31: Riadok 28:
|-
|-
! align="left" | Gdansk
! align="left" | Gdansk
| 335,921||327,827||1,108||6,788||99||22||77
| 335 921||327 827||1 108||6 788||99||22||77
|-
|-
! align="left" | Iné
! align="left" | Iné
| 30,809||20,666||521||5,239||2,529||580||1,274
| 30 809||20 666||521||5 239||2 529||580||1 274
|-
|-
! align="left" | Spolu
! align="left" | Spolu
| 366,730||348,493||1,629||12,027||2,628||602||1,351
| 366 730||348 493||1 629||12 027||2 628||602||1 351
|}
|}


[[Súbor:Wmgdansk (sk).jpg|left|Slobodné mesto Gdańsk]]
<br/ clear="all">


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Verzia z 11:07, 2. december 2009

Slobodné mesto Gdańsk

Slobodné mesto Gdaňsk (po nemecky: Freie Stadt Danzig, po poľsky: Wolne Miasto Gdańsk) bol samostatný štát, ktorý vznikol 15. novembra 1920. Územie štátu zahŕňalo samotné mesto a jeho okolie (Zoppot (po poľsky: Sopot), Tiegenhof (Nowy Dwór Gdański), a Neuteich (Nowy Staw), 252 dedín a 63 usadlostí (v súčasnosti powiaty: Gdańskie Wyżyny, Gdańskie Niziny a Wielkie Żuławy), ktoré boli od roku 1815 súčasťou Pruska a od roku 1871 Nemecka. Rozloha štátu bola 1966 km&sup2 (1893 bez vodných plôch); a na jeho území v roku 1919 žilo 357 000 obyvateľov (408 000 v roku 1934). Nemci však tvorili viac ako 90% obyvateľov, Poliaci len okolo 4-10%. Úradným jazykom v meste bola nemčina.

Štát bol zriadení Versailleskou zmluvou (10. januára 1920), bol odčlenený od Nemecka a pod ochranou Spoločnosti národov a Poľsko tu malo rezervované isté práva. Mestský štát mal vlastnú ústavu, hymnu, parlament (Volkstag) a vládu.

20 Gdaňských guldenov
Langenmarkt a Rathaus v roku 1895
Krahnthor v roku 1895

Gdansk tvoril s Poľskom colnú úniu. Železnica vedúca z Poľska do Gdaňska bola spravovaná Poľskom. Poľsko malo rovnako vojenskú základňu v prístave Westerplatte (od roku 1924). V meste existovali dva poštové úrady: mestský a poľský, Poľsko malo v meste vlastnú telefónnu a telegrafickú službu. Poľsko mohlo vyvážať a dovážať svoje tovary cez gdaňský prístav. Zástupcom Poľska v Slobodnom meste Gdansk bol Generálny komisár Poľskej republiky (Komisarz Generalny Rzeczypospolitej Polskiej).

9. novembra 1920 bola podpísaná poľsko-nemecká zmluva. Podľa nej Poľsko zastupovalo Gdaňsk v zahraničí a taktiež zodpovedalo za ochranu jeho obyvateľov a ich záujmov vo svete, za medzinárodné zmluvy týkajúce sa mesta a registrovalo lode plávajúce pod gdaňskou námornou vlajkou. Správa Slobodného mesta Gdansk sa stala hlavnou zámienkou napadnutia Poľska a vypuknutia 2. svetovej vojny.

Fašizmus a druhá svetová vojna

V roku 1933 vyhrala voľby v Gdansku Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP, nacistická strana), ktorá získala 57% hlasov, čo bolo menej ako 2/3 požadované Spoločnosťou národov na zmenu ústavy. Napriek tomu boli schválené protižidovské a protikatolícke zákony.

1. septembra Nemecko vyhlásilo pripojenie Slobodného mesta Gdansk k Tretej ríši a pristúpili k likvidácii poľských inštitúcií v meste. 2. septembra gdanský parlament schválil pripojenie k Nemecku. Došlo k obklúčeniu Poľskej pošty a skladiska na na Westerplatte a k mnohým napadnutiam a tiež strieľaniam na Poliakov. Následne sa mesto stalo súčasťou provincie Gdansk-Západné Prusko (Reichsgau Danzig-Westpreußen). Poliaci boli z mesta následne vyhnaní, Židia stihli ujsť ešte pred pričlenením mesta k Nemecku.

30. marca 1945 do mesta vkročila sovietska Červená armáda. Nemecké obyvateľstvo bolo vyhnané a územie sa stalo súčasťou Poľskej republiky.

Sčítanie obyvateľov (1923)

1. november 1923, sčítanie obyvateľstva podľa jazyka
Štátna príslušnosť Spolu nemčina nemčina a poľština poľština, kašubčina, mazurčina ruština, ukrajinčina hebrejčina, jidiš neurčená
Gdansk 335 921 327 827 1 108 6 788 99 22 77
Iné 30 809 20 666 521 5 239 2 529 580 1 274
Spolu 366 730 348 493 1 629 12 027 2 628 602 1 351

Pozri aj

Šablóna:Link FA

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slobodné_mesto_Gdansk_(medzivojnové_obdobie)&oldid=2637147“