Hornolužická srbčina: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: oc:Sorabe Naut |
ka |
||
Riadok 19: | Riadok 19: | ||
Meno wikipédie = Hornjoserbsce| |
Meno wikipédie = Hornjoserbsce| |
||
}} |
}} |
||
'''Hornolužická srbčina''' alebo '''horná lužická srbčina''' je z oboch [[Lužické jazyky|lužických jazykov]] viac rozšírená medzi obyvateľstvom, a má lepšie kultúrne zázemie. Oblasť Hornej Lužice priamo susedí so severnou českou hranicou. |
'''Hornolužická srbčina''' alebo '''horná lužická srbčina''' je z oboch [[Lužické jazyky|lužických jazykov]] viac rozšírená medzi obyvateľstvom, a má lepšie kultúrne zázemie. Oblasť Hornej Lužice priamo susedí so severnou českou hranicou. |
||
Riadok 48: | Riadok 49: | ||
== Vzorový text == |
== Vzorový text == |
||
=== Všeobecná deklarácia ľudských práv === |
=== Všeobecná deklarácia ľudských práv === |
||
{| border="0" |
{| border="0" |
||
|----- |
|----- |
||
Riadok 70: | Riadok 69: | ||
{{Slovanské jazyky}} |
{{Slovanské jazyky}} |
||
[[Kategória:Slovanské jazyky]] |
|||
[[als:Obersorbische Sprache]] |
[[als:Obersorbische Sprache]] |
Verzia z 00:01, 6. december 2009
Hornolužická srbčina alebo horná lužická srbčina je z oboch lužických jazykov viac rozšírená medzi obyvateľstvom, a má lepšie kultúrne zázemie. Oblasť Hornej Lužice priamo susedí so severnou českou hranicou.
História a rozšírenie
Prvá kniha vznikla v roku 1597, v 19. storočí mali národné obrodenie. Dnes ide o chránený menšinový jazyk, vznikajú materské škôlky, kde sa ho deti učia, keďže im ho vlastní rodičia nedokázali podať (projekt WITAJ).
Za centrum lužickej kultúry sa považuje mesto Budyšín (Budyšin, Bautzen) neďaleko Drážďan. V meste a okolí sa nachádzajú dvojjazyčné nápisy.
Malá komunita lužických emigrantov si tiež uchováva svoj jazyk v Texase v Lee County. Je pod vplyvom okolitej nemčiny i angličtiny.
Charakteristika
Praslovanské G sa zmenilo na H rovnako ako v češtine.
Slabikotvorné R a L chýba, pred počiatočné O sa predsúva W (wón, wokno).
Zvláštnosťou je duál, ktorý bol aj v slovenčine a iných slovanských jazykoch do 14. storočia, ale z nej vymizol (okrem zvyškov ako očú, dvoma).
Ďalšie zvláštne tvary sú pri slovesách: aorist a imperfektum.
Slovná zásoba obsahuje mnoho slov z nemčiny a češtiny (Lužica kedysi patrila do Českého kráľovstva).
Abeceda a výslovnosť
Hornolužická abeceda se líši od dolnolužickej a je nasledovná:
veľké: | A | B | C | Č | D | DŹ | E | Ě | F | G | H | CH | I | J | K | Ł | L | M | N | Ń | O | Ó | P | R | Ř | S | Š | T | Ć | U | W | Y | Z | Ž |
malé: | a | b | c | č | d | dź | e | ě | f | g | h | ch | i | j | k | ł | l | m | n | ń | o | ó | p | r | ř | s | š | t | ć | u | w | y | z | ž |
Vzorový text
Všeobecná deklarácia ľudských práv
hornolužicky |
Wšitcy čłowjekojo su wot naroda swobodni a su jenacy po dostojnosći a prawach. Woni su z rozumom a swědomjom wobdarjeni a maja mjezsobu w duchu bratrowstwa wobchadźeć. |
slovensky |
Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si v dôstojnosti aj v právach. Sú nadaní rozumom a svedomím a majú spolu vychádzať v duchu bratstva. |