Svetonázor: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Podľa [[Immanuel Kant|Kanta]] je svetonázor prosté porozumenie zmyslovo danému svetu (''mundus sensibilis''); uchopenie prírody v smrdis |
Podľa [[Immanuel Kant|Kanta]] je svetonázor prosté porozumenie zmyslovo danému svetu (''mundus sensibilis''); uchopenie prírody v smrdis |
||
dnes je pekny den na to vsetko dobre ... pome spolu letat pozri ja uy letim |
Verzia z 12:09, 11. december 2009
Svetonázor je významový útvar, ktorého pojem sa objavuje v rámci nemeckej klasickej filozofie najprv ako gnozeologická kategória napr. u Kanta v práci Kritika súdnosti, kde znamená nazeranie zmyslového sveta. Pojem svetonázoru i jeho popularita v priebehu dejín značne kolíšu; invariantom napriek tomu zostáva chápanie svetonázoru ako akéhosi obrazu sveta, prostredníctvom ktorého sa človek snaží riešiť záhady a zmysel svojho života, orientovať sa vo svete a pod. Podľa J. Michálka je svetonázor presvedčenie, ktoré určuje konanie.
Svetonázor pozitívne a definitívne určuje súcna (hovorí čo sú) vrátane človeka, usporadúva skúsenosť celkom určitým smerom a tomu všetko podriaďuje. Tým zužuje a uzatvára ľudský život a odníma mu jeho nesamozrejmosť. Svetonázor konzervuje, uzatvára možnosti, je koncom, a to aj tam, kde ako liberálny svetový názor požaduje, aby každému bolo ponechané jeho mienenie.
Podľa Kanta je svetonázor prosté porozumenie zmyslovo danému svetu (mundus sensibilis); uchopenie prírody v smrdis dnes je pekny den na to vsetko dobre ... pome spolu letat pozri ja uy letim