Medzinárodná vesmírna stanica: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: yo:Ibùdó-ọkọ̀ Lófurufú Káríayé |
preklepy |
||
| Riadok 22: | Riadok 22: | ||
| objem = 358 [[kubický meter|m³]] |
| objem = 358 [[kubický meter|m³]] |
||
| tlak = 1013 hPa |
| tlak = 1013 hPa |
||
| perigeum = 341 |
| perigeum = 341 [[km]] (172,6 nmi) |
||
| apogeum = 353 |
| apogeum = 353 [[km]] (187,3 nmi) |
||
| inklinácia = 51,6419 [[stupeň (uhol)|stupňov]] |
| inklinácia = 51,6419 [[stupeň (uhol)|stupňov]] |
||
| rýchlosť = 27 743,8 |
| rýchlosť = 27 743,8 |
||
Verzia z 18:22, 12. december 2009
| Medzinárodná vesmírna stanica | ||
|---|---|---|
 | ||
| Medzinárodná vesmírna stanica pri pohľade z odlietajúceho raketoplánu Discovery, marec 2009 | ||
 | ||
 | ||
| Znak Medzinárodnej vesmírnej stanice | ||
| Údaje o stanici | ||
| Posádka: | 6 | |
| Štart: | 20. november 1998 04:15:00 UTC | |
| Štartovacia rampa: | Bajkonur, ZSSR | |
| Hmotnosť: | max. 425 000 kg | |
| Dĺžka: | 73 m (pozdĺž osi hlavného nosníka) | |
| Šírka: | 108,5 m (pozdĺž osi modulov) | |
| Výška: | ~ 20 m | |
| Obytný priestor: | 358 m³ | |
| Atmosférický tlak: | 1013 hPa | |
| Perigeum: | 341 km (172,6 nmi) | |
| Apogeum: | 353 km (187,3 nmi) | |
| Sklon: | 51,6419 stupňov | |
| Priemerná rýchlosť: | 27 743,8 | |
| Doba obehu: | 91,2 minút | |
| Obletov za deň: | 15,79 4. november 2007 | |
| Počet dní na orbite: | 3271 dní 4. november 2007 | |
| Počet dní s posádkou: | 2560 dní 4. november 2007 | |
| Počet obletov: | 14. augusta 2007 dokončila 50 000 obeh | |
| Prejdená vzdialenosť: | ~504 772 660 km (~313 651 190 mi) 4. november 2007 | |
| Štatistiky z 17. novembra 2009. | ||
| Odkazy: [1] [2] | ||
| Zostava | ||
 | ||
| Konfigurácia ISS po dokončení | ||
| Medzinárodná vesmírna stanica | ||
Medzinárodná vesmírna stanica (angl. International Space Station, skrátene ISS; nesprávne Alpha) je v súčasnosti jediná trvalo obývaná vesmírna stanica. Prvá stála posádka na ňu vstúpila 2. novembra 2000 a odvtedy sa približne každých 6 mesiacov posádky menia.
Vesmírna stanica je na obežnej dráhe okolo Zeme vo výške okolo 360 km. Tento typ dráhy sa zvyčajne nazýva nízka obežná dráha. Obehne Zem raz za 92 minút. Jej výstavba začala vypustením prvého modulu Zarja 20. novembra 1998.
V mnohých ohľadoch ISS reprezentuje zlúčenie predchádzajúcich plánovaných nezávislých staníc: ruský Mir 2, americkú stanicu Freedom. Okrem ruských a amerických modulov plánovaných pre tieto stanice sa k stanici pripojil európsky modul Columbus a japonský experimentálny modul Kibō. Stanica je dnes zástupca trvalej prítomnosti človeka vo vesmíre. Je trvale obývaná aspoň dvojčlennou posádkou od 2. novembra 2000.
Medzinárodná vesmírna stanica je spoločný projekt piatich kozmických agentúr:
- NASA (Spojené štáty americké)
- Ruská kozmická agentúra (Rusko)
- Japonská kozmická agentúra (Japonsko)
- Kanadská kozmická agentúra (Kanada)
- Európska kozmická agentúra (ESA) (projektu sa zúčastnilo 10 z jej členov; nepodieľajú sa: Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Írsko, Portugalsko a Fínsko; Grécko a Luxembursko, pretože vstúpili do ESA neskôr).
Brazilska kozmická agentúra (Brazília) sa zúčastňuje na základe zvláštneho kontraktu s NASA. Talianska kozmická agentúra podobne má oddelené zmluvy pre rôzne aktivity, ktoré nerobí v rámci úloh ESA pro ISS (ktorej je Taliansko tiež plným účastníkom).
Dopravu na stanicu a späť zabezpečujú hlavne raketoplány, transportné pilotované kozmické lode Sojuz a automatické nákladné kozmické lode Progress. Od pozastavenia letov raketoplánov po havárii Columbie bola obmedzená ďalšia výstavba, pre ktorú je nutné vynášanie ďalších častí práve raketoplánmi a plánovaná konfigurácia stanice sa preto mierne pozmenila.
História
História Medzinárodnej vesmírnej stanice sa začala písať už v roku 1984, keď americký prezident Ronald Reagan vyhlásil plán stavby vesmírnej stanice pomenovanej Freedom (sloboda). Nasledujúce roky boli v znamení odďaľovania začiatku výstavby a problémov s financovaním. V roku 1991 sa k plánu výstavby pripojili Kanada, Japonsko a Európska vesmírna agentúra (ESA). K nim sa v roku 1993 pripojilo Rusko a stanica sa začala nazývať Alpha. Rok 1995 možno považovať za začiatok prípravy na výstavbu. V rokoch 1995-98 sa uskutočnilo 9 skúšobných spojení s vesmírnou stanicou Mir, pri ktorých sa trénovalo pripájanie a výmeny posádok.
Plánovaný štart prvého modulu Funkcionalnyj Gruzovoj Blok s menom Zaria (úsvit) bol oneskorený opäť kvôli finančným problémom, a preto bol radšej celý zaplatený americkou stranou. Dňa 20. novembra 1998 odštartovala raketa Proton so zmieňovaným modulom Zaria. Zaria je valcovitého tvaru, 12,6 metra dlhý a má maximálny priemer 4,12. Patrí k nemu aj dvojica slnečných panelov a 4 spojovacie uzly. Jeho vypustením sa začala stavba ISS.
O 16 dní neskôr sa so Zarjou stretol raketoplán Endeavour a vo svojom nákladovom priestore k nej pripojil modul Unity. Po vlastnom spojení za pomoci manipulačného ramena museli dvaja astronauti uskutočniť ešte 3 výstupy do otvoreného priestoru, počas ktorých prepájali kábeláž a inštalovali antény a držadlá pre výstupy do otvoreného priestoru. 13. septembra sa Endeavour oddelil od stanice a o 3 dni úspešne pristál. Po jeho odpojení sa zmenila orientácia komplexu a stanica bola uvedená do pomalej rotácie.
Modul Zaria pôvodne slúžil pre zaisťovanie telekomunikačných služieb a riadenie letu. Neskôr by mal slúžiť najmä ako skladovací priestor a zásobník. Modul Unity slúží ako križovatka modulov. Môže byť k nemu pripojených až 6 ďalších modulov.
Už vypustené moduly neboli schopné udržať potrebnú dráhu a boli nutné časté korekcie. Čakalo sa na ďalší plánovaný ruský modul - Zvezda. Finančné problémy opäť spôsobili meškanie jej vypustenia a tým aj pokračovanie vo výstavbe. Modul bol vypustený až 12. júla 2000 a pripojený k modulu Zaria, aby tvoril základ ruskej časti stanice. Tento servisný modul slúži ako dočasný obytný priestor a zaisťuje dodávky elektrického prúdu, telekomunikáciu s pozemnými strediskami a korekcie dráhy.
Už 31. októbra 2000 mohla stanicu navštíviť prvá stála posádka. Jej hlavnou úlohou bolo zabývanie stanice. Kozmonauti ďalej vybaľovali uložené zásoby a zariadenia. Museli sa tiež pripraviť na prijatie raketoplánu Atlantis s novým modulom Destiny. Tento modul bol pripojený 10. februára 2001 k modulu Unity a po niekoľkých dňoch sa raketoplán vrátil na Zem.
Modul Destiny je hlavným centrom vedeckých experimentov na stanici. Kozmonauti oživili modul a ďalej čakali na raketoplán Discovery, ktorý 10. marca priviezol novú posádku a nákladný modul Leonardo. Raketoplán modul plný odpadu odviezol späť spolu s prvou posádkou.
Ďalšou dôležitou súčasťou je Canadarm2, ktorú priviezol raketoplán Endeavour 16. apríla 2001. Kanadská ruka je robotický manipulátor dlhý 17,6 m. Slúži na premiestňovanie ľudí aj nákladu pozdĺž priehradovej konštrukcie.
Budúcnosť
Stanica by mala byť dokončená do konca roku 2010, pretože v tom čase bude ukončená aktívna činnosť amerických raketoplánov tvoriacich hlavný nosný prostriedok pri výstavbe ISS. Po svojom dokončení bude mať ISS celkový vnútorný pretlakový objem takmer 1000 m³ a hmotnosť okolo 400 ton.
Plánovaný obytný modul pre 6 kozmonautov a záchranný návratový čln by mal byť z finančných dôvodov celkom zrušený alebo aspoň výrazne zlacnený. Pre všetky moduly bude potrebné množstvo energie, ktorá sa bude získavať z fotovoltaických článkov na 108 metrov dlhej priehradovej konštrukcii.
Stavba stanice
Stavba stanice vyžadovala viac ako 50 montážnych a ďalších letov. Z tohto počtu by mali 39 zabezpečiť raketoplány a približne 30 letov nákladné lode Progress.
Stanica sa skladá z týchto modulov a dielov:
- Už vypustené (v poradí v akom boli pripojené)
- Zaria (Заря, funkcionalno-gruzovoj blok, FGB, функционально-грузовой блок, ФГБ) - prvý vypustený modul stanice ISS. Spolu s modulom Zvezda tvorí kľúčovú časť ruského segmentu stanice. Na obežnú dráhu ho vyniesla ruská trojstupňová nosná raketa Proton.
- Unity (Node 1) - slúži ako prechodový modul, ku ktorému sa pripája americká časť stanice. Spája ruský modul Zaria a americké moduly Destiny, Quest a priehradovú konštrukcia Z1. Neskôr bude k nemu pripojená Cupola a Node 3. Bol vynesený raketoplánom Endeavour pri misii STS-88.
- Zvezda (Звезда, servisnyj moduľ, сервисный модуль, СМ) - základ ruskej časti stanice, má tvar valca, je vybavený solárnymi panelmi. Vynesená bola raketou Proton.
- laboratórny modul Destiny - vynesený bol raketoplánom Atlantis pri misii STS-98. Je to laboratórny modul, v ktorom môže byť umiestnených celkovo 23 skríň (päť na podlahe, šesť po stranách a na strope) s experimentami a nákladom.
- prechodová komora Quest (Joint Airlock) - zabezpečuje výstup kozmonautov do otvoreného priestoru. Bola vynesená na palube raketoplánu Atlantis počas misie STS-104. Na vonkajšom povrchu sú umiestnené dve nádrže s kyslíkom a dve s dusíkom.
- styčný modul Pirs (Пирс, stykovočnyj modul, стыковочный модуль-1, СМ-1) - slúži na pripájanie ruských vesmírnych lodí (Sojuz, Progress). Môže byť použitý aj ako prechodová komora na výstup dvoch kozmonautov do voľného kozmu. Modul je vajcovitého tvaru, vynesený bol kozmickou loďou Progress-M SO-1.
- Harmony - Slúži ako prechodový uzol medzi modulmi. Obsahuje štyri prístrojové skrine zabezpečujúce napájanie pripojených modulov elektrickou energiou a prenos dát. Bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii STS-120.
- Columbus - európsky laboratórny modul, najväčší príspevok Európskej kozmickej agentúry (ESA) na stavbe ISS. Laboratórium tvorí valcovitý modul s kónickými koncami. Modul odštartoval na palube raketoplánu Atlantis STS-122.
- Kibó - trojdielny (s manipulátorom JEMRMS štvordielny) japonský modul, ktorý po častiach dopravili na stanicu raketoplány v roku 2008.
- Dočasne pripojiteľné pre doplňovanie zásob
- pretlakový transportný modul (MPLM) – sú vyrobené tri, používa sa vždy iba jeden, ktorý je vynesený raketoplánom v nákladovom priestore
- Ďalšie dôležité súčasti
- priehradová konštrukcia tvoriaca kostru stanice (ISS Truss)
- fotovoltaické (solárne) panely
- mobilný servisný systém (súčasťou je Canadarm2)
- kozmická loď Sojuz slúžiaca ako provizórny záchranný prostriedok
Zoznam základných posádok
Od novembra 2002 je stanica trvalo obývaná. Stála posádka, ktorá je označovaná ako expedícia bola krátko po začiatku výstavby stanice dvojčlenná. Potom sa počet astronautov zvýšil na 3, ale krátko po katastrofe Columbie bol počet astronautov na stanici zredukovaný opäť na dvoch. 29. mája 2009 sa posádka rozšírila na 6 osôb.
Posádka sa vždy skladá aspoň z jedného amerického astronauta a jedného ruského. V prípade trojčlennej posádky je tretí člen buď tiež Američan alebo Rus, alebo je nominovaný ďalšími kozmickými agentúrami (často z ESA). Veliteľ stanice je nadradený všetkým ostatným členom aj veliteľom vesmírnych lodí, kým sú pripojené k stanici. Každá expedícia má svoj vlastný znak obsahujúci mená členov stálej posádky.
Úpravy v roku 2008
- Vo februári 2008 posádka raketoplánu Atlantis doviezla a nainštalovala na ISS európsky laboratórny modul Columbus.
- V marci bolo úlohou raketoplánu Endeavour dopravenie prvej časti japonského vesmírneho laboratórneho modulu Kibo a kanadského robotického systému Dextre.
- V apríli posádka raketoplánu Discovery nainštalovala ďalšiu, najväčšiu časť modulu Kibo.
Referencie
- ↑ The ISS to Date [online]. 2007-02-22, [cit. 2007-06-24]. Dostupné online.
- ↑ International Space Station Status Report #06-7 [online]. 2006-02-17, [cit. 2007-06-24]. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Medzinárodná vesmírna stanica
Externé odkazy
- Stanica v encyklopédii SPACE-40 (po česky)
- ISS v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
- stránka o ISS (po česky)
- údaje o vizuálnom pozorovaní ISS a iných družíc (po anglicky)
Sovietske a ruské vládne pilotované vesmírne programy | ||
|---|---|---|
| Súčasné |  | |
| Vo vývoji | ||
| Ukončené | ||
| Zrušené | ||
Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA