Druhá španielska republika

Druhá španielska republika je obdobie španielskych dejín v rokoch 1931 až 1939.

Po víťazstve republikánskych strán v komunálnych voľbách vo veľkých mestách v roku 1931 bola vo viacerých mestách vyhlásená republika. Kráľ utiekol zo Španielska a bola utvorená dočasná vláda tvorená socialistami a republikánmi. Socialisti a republikáni zvíťazili aj v nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 1931. V tom istom roku bola prijatá nová ústava, bola liberálna, pokroková, zaručovala súkromné vlastníctvo a zakotvila odluku cirkvi od štátu.

V roku 1932 dostalo Katalánsko autonómiu, pozemkový zákon prerozdelil pôdu v prospech maloroľníkov a vykonalo sa veľa ďalších reforiem. V roku 1933 sa konali vzbury extrémnej ľavice proti republike, v dôsledku čoho v tom istom roku v parlamentných voľbách zvíťazila koalícia (radikálne) pravicových strán, ktorá hneď zrušila väčšinu reforiem z rokov 1931 a 1932. Ľavica nato zorganizovala vzburu v Astúrii a vyhlásila tam republiku rád a v Katalánsku vyhlásila nezávislosť Katalánska. Obe vzbury boli krvavo potlačené a Katalánsko stratilo autonómiu.

V roku 1936 vyhrali parlamentné voľby ľavicové strany (spojené do tzv. Ľudového frontu). Nasledovalo obdobie politických vrážd, štrajkov. Krajina bola rozdelená na dva tábory (pravica a ľavica). Pravica sa rozhodla uchopiť moc násilím, čo sa jej nakoniec aj postupne podarilo tzv. španielskou občianskou vojnou v rokoch 1936 - 1939. 1. apríla 1939, keď Francisco Franco spolu s nemeckými a talianskymi fašistami porazil vládne vojska Španielska a medzinárodné brigády, sa skončila španielska občianska vojna a s ňou aj druhá španielska republika.