Medzinárodná vesmírna stanica: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Jksdf (diskusia | príspevky)
preklepy
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: stq:Internationoale Ruumstation; kozmetické zmeny
Riadok 14: Riadok 14:
| volací_znak =
| volací_znak =
| posádka = 6
| posádka = 6
| štart = [[20. november]] [[1998]]<br>04:15:00 [[UTC]]
| štart = [[20. november]] [[1998]]<br />04:15:00 [[UTC]]
| štartovacia_rampa = [[Bajkonur]], [[ZSSR]]
| štartovacia_rampa = [[Bajkonur]], [[ZSSR]]
| hmotnosť = max. 425 000 [[kilogram|kg]]
| hmotnosť = max. 425 000 [[kilogram|kg]]
Riadok 31: Riadok 31:
| obývaná = 2560 dní <small>4. november 2007</small>
| obývaná = 2560 dní <small>4. november 2007</small>
| obehy = 14. augusta 2007 dokončila<br />50 000 obeh
| obehy = 14. augusta 2007 dokončila<br />50 000 obeh
| vzdialenosť = ~504 772 660 [[km]]<br>(~313 651 190 mi) <small>4. november 2007</small>
| vzdialenosť = ~504 772 660 [[km]]<br />(~313 651 190 mi) <small>4. november 2007</small>
| štat_z = 17. novembra 2009
| štat_z = 17. novembra 2009
| štat_ref = <ref>{{cite web |url=http://spaceflight.nasa.gov/station/isstodate.html |title=The ISS to Date |work=NASA.gov |date=[[2007-02-22]] |accessdate=2007-06-24}}</ref> <ref>{{cite web |url=http://spaceflight.nasa.gov/spacenews/reports/issreports/2006/iss06-7.html |title=International Space Station Status Report #06-7 |work=NASA.gov |date=[[2006-02-17]] |accessdate=2007-06-24}}</ref>
| štat_ref = <ref>{{cite web |url=http://spaceflight.nasa.gov/station/isstodate.html |title=The ISS to Date |work=NASA.gov |date=[[2007-02-22]] |accessdate=2007-06-24}}</ref> <ref>{{cite web |url=http://spaceflight.nasa.gov/spacenews/reports/issreports/2006/iss06-7.html |title=International Space Station Status Report #06-7 |work=NASA.gov |date=[[2006-02-17]] |accessdate=2007-06-24}}</ref>
Riadok 46: Riadok 46:


'''Medzinárodná vesmírna stanica''' je spoločný projekt piatich [[kozmická agentúra|kozmických agentúr]]:
'''Medzinárodná vesmírna stanica''' je spoločný projekt piatich [[kozmická agentúra|kozmických agentúr]]:
*[[NASA]] ([[Spojené štáty americké]])
* [[NASA]] ([[Spojené štáty americké]])
*[[Ruská kozmická agentúra]] ([[Rusko]])
* [[Ruská kozmická agentúra]] ([[Rusko]])
*[[Japonská kozmická agentúra]] ([[Japonsko]])
* [[Japonská kozmická agentúra]] ([[Japonsko]])
*[[Kanadská kozmická agentúra]] ([[Kanada]])
* [[Kanadská kozmická agentúra]] ([[Kanada]])
*[[Európska kozmická agentúra|Európska kozmická agentúra (ESA)]] (projektu sa zúčastnilo 10 z jej členov; nepodieľajú sa: [[Rakúsko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Írsko]], [[Portugalsko]] a [[Fínsko]]; [[Grécko]] a [[Luxembursko]], pretože vstúpili do ESA neskôr).
* [[Európska kozmická agentúra|Európska kozmická agentúra (ESA)]] (projektu sa zúčastnilo 10 z jej členov; nepodieľajú sa: [[Rakúsko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Írsko]], [[Portugalsko]] a [[Fínsko]]; [[Grécko]] a [[Luxembursko]], pretože vstúpili do ESA neskôr).


[[Brazilska kozmická agentúra]] ([[Brazília]]) sa zúčastňuje na základe zvláštneho kontraktu s [[NASA]]. [[Talianska kozmická agentúra]] podobne má oddelené zmluvy pre rôzne aktivity, ktoré nerobí v rámci úloh ESA pro ISS (ktorej je [[Taliansko]] tiež plným účastníkom).
[[Brazilska kozmická agentúra]] ([[Brazília]]) sa zúčastňuje na základe zvláštneho kontraktu s [[NASA]]. [[Talianska kozmická agentúra]] podobne má oddelené zmluvy pre rôzne aktivity, ktoré nerobí v rámci úloh ESA pro ISS (ktorej je [[Taliansko]] tiež plným účastníkom).
Riadok 64: Riadok 64:


Modul Zaria pôvodne slúžil pre zaisťovanie telekomunikačných služieb a riadenie letu. Neskôr by mal slúžiť najmä ako skladovací priestor a zásobník. Modul Unity slúží ako križovatka modulov. Môže byť k nemu pripojených až 6 ďalších modulov.
Modul Zaria pôvodne slúžil pre zaisťovanie telekomunikačných služieb a riadenie letu. Neskôr by mal slúžiť najmä ako skladovací priestor a zásobník. Modul Unity slúží ako križovatka modulov. Môže byť k nemu pripojených až 6 ďalších modulov.
[[Obrázok:ISS on 20 August 2001.jpg|right|thumb|ISS 20. augusta 2001]]
[[Súbor:ISS on 20 August 2001.jpg|right|thumb|ISS 20. augusta 2001]]
Už vypustené moduly neboli schopné udržať potrebnú dráhu a boli nutné časté korekcie. Čakalo sa na ďalší plánovaný ruský modul - [[Zvezda]]. Finančné problémy opäť spôsobili meškanie jej vypustenia a tým aj pokračovanie vo výstavbe. Modul bol vypustený až [[12. júl]]a [[2000]] a pripojený k modulu Zaria, aby tvoril základ ruskej časti stanice. Tento servisný modul slúži ako dočasný obytný priestor a zaisťuje dodávky elektrického prúdu, telekomunikáciu s pozemnými strediskami a korekcie dráhy.
Už vypustené moduly neboli schopné udržať potrebnú dráhu a boli nutné časté korekcie. Čakalo sa na ďalší plánovaný ruský modul - [[Zvezda]]. Finančné problémy opäť spôsobili meškanie jej vypustenia a tým aj pokračovanie vo výstavbe. Modul bol vypustený až [[12. júl]]a [[2000]] a pripojený k modulu Zaria, aby tvoril základ ruskej časti stanice. Tento servisný modul slúži ako dočasný obytný priestor a zaisťuje dodávky elektrického prúdu, telekomunikáciu s pozemnými strediskami a korekcie dráhy.


Riadok 73: Riadok 73:
Ďalšou dôležitou súčasťou je Canadarm2, ktorú priviezol raketoplán Endeavour [[16. apríl]]a [[2001]]. ''Kanadská ruka'' je robotický manipulátor dlhý 17,6 m. Slúži na premiestňovanie ľudí aj nákladu pozdĺž priehradovej konštrukcie.
Ďalšou dôležitou súčasťou je Canadarm2, ktorú priviezol raketoplán Endeavour [[16. apríl]]a [[2001]]. ''Kanadská ruka'' je robotický manipulátor dlhý 17,6 m. Slúži na premiestňovanie ľudí aj nákladu pozdĺž priehradovej konštrukcie.


== Budúcnosť ==
== Budúcnosť ==
Stanica by mala byť dokončená do konca roku 2010, pretože v tom čase bude ukončená aktívna činnosť amerických raketoplánov tvoriacich hlavný nosný prostriedok pri výstavbe ISS. Po svojom dokončení bude mať ISS celkový vnútorný pretlakový objem takmer 1000 m³ a hmotnosť okolo 400 ton.
Stanica by mala byť dokončená do konca roku 2010, pretože v tom čase bude ukončená aktívna činnosť amerických raketoplánov tvoriacich hlavný nosný prostriedok pri výstavbe ISS. Po svojom dokončení bude mať ISS celkový vnútorný pretlakový objem takmer 1000 m³ a hmotnosť okolo 400 ton.


Plánovaný obytný modul pre 6 kozmonautov a záchranný návratový čln by mal byť z finančných dôvodov celkom zrušený alebo aspoň výrazne zlacnený. Pre všetky moduly bude potrebné množstvo energie, ktorá sa bude získavať z [[fotovoltaický článok|fotovoltaických článkov]] na 108 metrov dlhej priehradovej konštrukcii.
Plánovaný obytný modul pre 6 kozmonautov a záchranný návratový čln by mal byť z finančných dôvodov celkom zrušený alebo aspoň výrazne zlacnený. Pre všetky moduly bude potrebné množstvo energie, ktorá sa bude získavať z [[fotovoltaický článok|fotovoltaických článkov]] na 108 metrov dlhej priehradovej konštrukcii.
[[Obrázok:STS-114 Steve Robinson on Canadarm2.jpg|left|thumb|Pohľad z Medzinárodnej vesmírnej stanice na astronauta Steva Robinsona, ktorý sa nachádza na konci manipulátora [[RMS]] (let STS-114)]]
[[Súbor:STS-114 Steve Robinson on Canadarm2.jpg|left|thumb|Pohľad z Medzinárodnej vesmírnej stanice na astronauta Steva Robinsona, ktorý sa nachádza na konci manipulátora [[RMS]] (let STS-114)]]
== Stavba stanice ==
== Stavba stanice ==
Stavba stanice vyžadovala viac ako 50 montážnych a ďalších letov. Z tohto počtu by mali 39 zabezpečiť [[raketoplán]]y a približne 30 letov nákladné lode [[Progress]].
Stavba stanice vyžadovala viac ako 50 montážnych a ďalších letov. Z tohto počtu by mali 39 zabezpečiť [[raketoplán]]y a približne 30 letov nákladné lode [[Progress]].
Riadok 109: Riadok 109:
Posádka sa vždy skladá aspoň z jedného amerického astronauta a jedného ruského. V prípade trojčlennej posádky je tretí člen buď tiež Američan alebo Rus, alebo je nominovaný ďalšími [[kozmická agentúra|kozmickými agentúrami]] (často z [[ESA]]). Veliteľ stanice je nadradený všetkým ostatným členom aj veliteľom vesmírnych lodí, kým sú pripojené k stanici. Každá expedícia má svoj vlastný znak obsahujúci mená členov stálej posádky.
Posádka sa vždy skladá aspoň z jedného amerického astronauta a jedného ruského. V prípade trojčlennej posádky je tretí člen buď tiež Američan alebo Rus, alebo je nominovaný ďalšími [[kozmická agentúra|kozmickými agentúrami]] (často z [[ESA]]). Veliteľ stanice je nadradený všetkým ostatným členom aj veliteľom vesmírnych lodí, kým sú pripojené k stanici. Každá expedícia má svoj vlastný znak obsahujúci mená členov stálej posádky.


== Úpravy v roku 2008 ==
== Úpravy v roku 2008 ==
* Vo februári 2008 posádka raketoplánu Atlantis doviezla a nainštalovala na ISS európsky laboratórny modul Columbus.
* Vo februári 2008 posádka raketoplánu Atlantis doviezla a nainštalovala na ISS európsky laboratórny modul Columbus.
* V marci bolo úlohou raketoplánu Endeavour dopravenie prvej časti japonského vesmírneho laboratórneho modulu Kibo a kanadského robotického systému Dextre.
* V marci bolo úlohou raketoplánu Endeavour dopravenie prvej časti japonského vesmírneho laboratórneho modulu Kibo a kanadského robotického systému Dextre.
* V apríli posádka raketoplánu Discovery nainštalovala ďalšiu, najväčšiu časť modulu Kibo.
* V apríli posádka raketoplánu Discovery nainštalovala ďalšiu, najväčšiu časť modulu Kibo.


==Referencie==
== Referencie ==
{{referencie}}
{{referencie}}


Riadok 134: Riadok 134:


{{Link FA|bg}}
{{Link FA|bg}}
{{Link FA|fa}}
{{Link FA|pt}}
{{Link FA|pt}}
{{Link FA|ru}}

{{Link FA|fa}}
{{Link FA|vi}}
{{Link FA|vi}}

{{Link FA|ru}}


[[ar:محطة الفضاء الدولية]]
[[ar:محطة الفضاء الدولية]]
Riadok 195: Riadok 193:
[[sq:Stacioni Hapësinor Ndërkombëtar]]
[[sq:Stacioni Hapësinor Ndërkombëtar]]
[[sr:Међународна свемирска станица]]
[[sr:Међународна свемирска станица]]
[[stq:ISS]]
[[stq:Internationoale Ruumstation]]
[[sv:Internationella rymdstationen]]
[[sv:Internationella rymdstationen]]
[[ta:அனைத்துலக விண்வெளி நிலையம்]]
[[ta:அனைத்துலக விண்வெளி நிலையம்]]

Verzia z 16:07, 23. december 2009

Medzinárodná vesmírna stanica
Medzinárodná vesmírna stanica pri pohľade z odlietajúceho raketoplánu Discovery, marec 2009
Medzinárodná vesmírna stanica pri pohľade z odlietajúceho raketoplánu Discovery, marec 2009
Znak Medzinárodnej vesmírnej stanice
Znak Medzinárodnej vesmírnej stanice
Údaje o stanici
Posádka:6
Štart:20. november 1998
04:15:00 UTC
Štartovacia rampa:Bajkonur, ZSSR
Hmotnosť:max. 425 000 kg
Dĺžka:73 m (pozdĺž osi hlavného nosníka)
Šírka:108,5 m (pozdĺž osi modulov)
Výška:~ 20 m
Obytný priestor:358
Atmosférický tlak:1013 hPa
Perigeum:341 km (172,6 nmi)
Apogeum:353 km (187,3 nmi)
Sklon:51,6419 stupňov
Priemerná rýchlosť:27 743,8
Doba obehu:91,2 minút
Obletov za deň:15,79 4. november 2007
Počet dní na orbite:3271 dní 4. november 2007
Počet dní s posádkou:2560 dní 4. november 2007
Počet obletov:14. augusta 2007 dokončila
50 000 obeh
Prejdená vzdialenosť:~504 772 660 km
(~313 651 190 mi) 4. november 2007
Štatistiky z 17. novembra 2009.
Odkazy: [1] [2]
Zostava
Konfigurácia ISS po dokončení
Konfigurácia ISS po dokončení
Medzinárodná vesmírna stanica

Medzinárodná vesmírna stanica (angl. International Space Station, skrátene ISS; nesprávne Alpha) je v súčasnosti jediná trvalo obývaná vesmírna stanica. Prvá stála posádka na ňu vstúpila 2. novembra 2000 a odvtedy sa približne každých 6 mesiacov posádky menia.

Vesmírna stanica je na obežnej dráhe okolo Zeme vo výške okolo 360 km. Tento typ dráhy sa zvyčajne nazýva nízka obežná dráha. Obehne Zem raz za 92 minút. Jej výstavba začala vypustením prvého modulu Zarja 20. novembra 1998.

V mnohých ohľadoch ISS reprezentuje zlúčenie predchádzajúcich plánovaných nezávislých staníc: ruský Mir 2, americkú stanicu Freedom. Okrem ruských a amerických modulov plánovaných pre tieto stanice sa k stanici pripojil európsky modul Columbus a japonský experimentálny modul Kibō. Stanica je dnes zástupca trvalej prítomnosti človeka vo vesmíre. Je trvale obývaná aspoň dvojčlennou posádkou od 2. novembra 2000.

Medzinárodná vesmírna stanica je spoločný projekt piatich kozmických agentúr:

Brazilska kozmická agentúra (Brazília) sa zúčastňuje na základe zvláštneho kontraktu s NASA. Talianska kozmická agentúra podobne má oddelené zmluvy pre rôzne aktivity, ktoré nerobí v rámci úloh ESA pro ISS (ktorej je Taliansko tiež plným účastníkom).

Dopravu na stanicu a späť zabezpečujú hlavne raketoplány, transportné pilotované kozmické lode Sojuz a automatické nákladné kozmické lode Progress. Od pozastavenia letov raketoplánov po havárii Columbie bola obmedzená ďalšia výstavba, pre ktorú je nutné vynášanie ďalších častí práve raketoplánmi a plánovaná konfigurácia stanice sa preto mierne pozmenila.

História

História Medzinárodnej vesmírnej stanice sa začala písať už v roku 1984, keď americký prezident Ronald Reagan vyhlásil plán stavby vesmírnej stanice pomenovanej Freedom (sloboda). Nasledujúce roky boli v znamení odďaľovania začiatku výstavby a problémov s financovaním. V roku 1991 sa k plánu výstavby pripojili Kanada, Japonsko a Európska vesmírna agentúra (ESA). K nim sa v roku 1993 pripojilo Rusko a stanica sa začala nazývať Alpha. Rok 1995 možno považovať za začiatok prípravy na výstavbu. V rokoch 1995-98 sa uskutočnilo 9 skúšobných spojení s vesmírnou stanicou Mir, pri ktorých sa trénovalo pripájanie a výmeny posádok.

Plánovaný štart prvého modulu Funkcionalnyj Gruzovoj Blok s menom Zaria (úsvit) bol oneskorený opäť kvôli finančným problémom, a preto bol radšej celý zaplatený americkou stranou. Dňa 20. novembra 1998 odštartovala raketa Proton so zmieňovaným modulom Zaria. Zaria je valcovitého tvaru, 12,6 metra dlhý a má maximálny priemer 4,12. Patrí k nemu aj dvojica slnečných panelov a 4 spojovacie uzly. Jeho vypustením sa začala stavba ISS.

O 16 dní neskôr sa so Zarjou stretol raketoplán Endeavour a vo svojom nákladovom priestore k nej pripojil modul Unity. Po vlastnom spojení za pomoci manipulačného ramena museli dvaja astronauti uskutočniť ešte 3 výstupy do otvoreného priestoru, počas ktorých prepájali kábeláž a inštalovali antény a držadlá pre výstupy do otvoreného priestoru. 13. septembra sa Endeavour oddelil od stanice a o 3 dni úspešne pristál. Po jeho odpojení sa zmenila orientácia komplexu a stanica bola uvedená do pomalej rotácie.

Modul Zaria pôvodne slúžil pre zaisťovanie telekomunikačných služieb a riadenie letu. Neskôr by mal slúžiť najmä ako skladovací priestor a zásobník. Modul Unity slúží ako križovatka modulov. Môže byť k nemu pripojených až 6 ďalších modulov.

ISS 20. augusta 2001

Už vypustené moduly neboli schopné udržať potrebnú dráhu a boli nutné časté korekcie. Čakalo sa na ďalší plánovaný ruský modul - Zvezda. Finančné problémy opäť spôsobili meškanie jej vypustenia a tým aj pokračovanie vo výstavbe. Modul bol vypustený až 12. júla 2000 a pripojený k modulu Zaria, aby tvoril základ ruskej časti stanice. Tento servisný modul slúži ako dočasný obytný priestor a zaisťuje dodávky elektrického prúdu, telekomunikáciu s pozemnými strediskami a korekcie dráhy.

31. októbra 2000 mohla stanicu navštíviť prvá stála posádka. Jej hlavnou úlohou bolo zabývanie stanice. Kozmonauti ďalej vybaľovali uložené zásoby a zariadenia. Museli sa tiež pripraviť na prijatie raketoplánu Atlantis s novým modulom Destiny. Tento modul bol pripojený 10. februára 2001 k modulu Unity a po niekoľkých dňoch sa raketoplán vrátil na Zem.

Modul Destiny je hlavným centrom vedeckých experimentov na stanici. Kozmonauti oživili modul a ďalej čakali na raketoplán Discovery, ktorý 10. marca priviezol novú posádku a nákladný modul Leonardo. Raketoplán modul plný odpadu odviezol späť spolu s prvou posádkou.

Ďalšou dôležitou súčasťou je Canadarm2, ktorú priviezol raketoplán Endeavour 16. apríla 2001. Kanadská ruka je robotický manipulátor dlhý 17,6 m. Slúži na premiestňovanie ľudí aj nákladu pozdĺž priehradovej konštrukcie.

Budúcnosť

Stanica by mala byť dokončená do konca roku 2010, pretože v tom čase bude ukončená aktívna činnosť amerických raketoplánov tvoriacich hlavný nosný prostriedok pri výstavbe ISS. Po svojom dokončení bude mať ISS celkový vnútorný pretlakový objem takmer 1000 m³ a hmotnosť okolo 400 ton.

Plánovaný obytný modul pre 6 kozmonautov a záchranný návratový čln by mal byť z finančných dôvodov celkom zrušený alebo aspoň výrazne zlacnený. Pre všetky moduly bude potrebné množstvo energie, ktorá sa bude získavať z fotovoltaických článkov na 108 metrov dlhej priehradovej konštrukcii.

Pohľad z Medzinárodnej vesmírnej stanice na astronauta Steva Robinsona, ktorý sa nachádza na konci manipulátora RMS (let STS-114)

Stavba stanice

Stavba stanice vyžadovala viac ako 50 montážnych a ďalších letov. Z tohto počtu by mali 39 zabezpečiť raketoplány a približne 30 letov nákladné lode Progress.

Stanica sa skladá z týchto modulov a dielov:

  • Už vypustené (v poradí v akom boli pripojené)
    • Zaria (Заря, funkcionalno-gruzovoj blok, FGB, функционально-грузовой блок, ФГБ) - prvý vypustený modul stanice ISS. Spolu s modulom Zvezda tvorí kľúčovú časť ruského segmentu stanice. Na obežnú dráhu ho vyniesla ruská trojstupňová nosná raketa Proton.
    • Unity (Node 1) - slúži ako prechodový modul, ku ktorému sa pripája americká časť stanice. Spája ruský modul Zaria a americké moduly Destiny, Quest a priehradovú konštrukcia Z1. Neskôr bude k nemu pripojená Cupola a Node 3. Bol vynesený raketoplánom Endeavour pri misii STS-88.
    • Zvezda (Звезда, servisnyj moduľ, сервисный модуль, СМ) - základ ruskej časti stanice, má tvar valca, je vybavený solárnymi panelmi. Vynesená bola raketou Proton.
    • laboratórny modul Destiny - vynesený bol raketoplánom Atlantis pri misii STS-98. Je to laboratórny modul, v ktorom môže byť umiestnených celkovo 23 skríň (päť na podlahe, šesť po stranách a na strope) s experimentami a nákladom.
    • prechodová komora Quest (Joint Airlock) - zabezpečuje výstup kozmonautov do otvoreného priestoru. Bola vynesená na palube raketoplánu Atlantis počas misie STS-104. Na vonkajšom povrchu sú umiestnené dve nádrže s kyslíkom a dve s dusíkom.
    • styčný modul Pirs (Пирс, stykovočnyj modul, стыковочный модуль-1, СМ-1) - slúži na pripájanie ruských vesmírnych lodí (Sojuz, Progress). Môže byť použitý aj ako prechodová komora na výstup dvoch kozmonautov do voľného kozmu. Modul je vajcovitého tvaru, vynesený bol kozmickou loďou Progress-M SO-1.
    • Harmony - Slúži ako prechodový uzol medzi modulmi. Obsahuje štyri prístrojové skrine zabezpečujúce napájanie pripojených modulov elektrickou energiou a prenos dát. Bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii STS-120.
    • Columbus - európsky laboratórny modul, najväčší príspevok Európskej kozmickej agentúry (ESA) na stavbe ISS. Laboratórium tvorí valcovitý modul s kónickými koncami. Modul odštartoval na palube raketoplánu Atlantis STS-122.
    • Kibó - trojdielny (s manipulátorom JEMRMS štvordielny) japonský modul, ktorý po častiach dopravili na stanicu raketoplány v roku 2008.
  • Dočasne pripojiteľné pre doplňovanie zásob
    • pretlakový transportný modul (MPLM) – sú vyrobené tri, používa sa vždy iba jeden, ktorý je vynesený raketoplánom v nákladovom priestore

Zoznam základných posádok

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice

Od novembra 2002 je stanica trvalo obývaná. Stála posádka, ktorá je označovaná ako expedícia bola krátko po začiatku výstavby stanice dvojčlenná. Potom sa počet astronautov zvýšil na 3, ale krátko po katastrofe Columbie bol počet astronautov na stanici zredukovaný opäť na dvoch. 29. mája 2009 sa posádka rozšírila na 6 osôb.

Posádka sa vždy skladá aspoň z jedného amerického astronauta a jedného ruského. V prípade trojčlennej posádky je tretí člen buď tiež Američan alebo Rus, alebo je nominovaný ďalšími kozmickými agentúrami (často z ESA). Veliteľ stanice je nadradený všetkým ostatným členom aj veliteľom vesmírnych lodí, kým sú pripojené k stanici. Každá expedícia má svoj vlastný znak obsahujúci mená členov stálej posádky.

Úpravy v roku 2008

  • Vo februári 2008 posádka raketoplánu Atlantis doviezla a nainštalovala na ISS európsky laboratórny modul Columbus.
  • V marci bolo úlohou raketoplánu Endeavour dopravenie prvej časti japonského vesmírneho laboratórneho modulu Kibo a kanadského robotického systému Dextre.
  • V apríli posádka raketoplánu Discovery nainštalovala ďalšiu, najväčšiu časť modulu Kibo.

Referencie

  1. The ISS to Date [online]. 2007-02-22, [cit. 2007-06-24]. Dostupné online.
  2. International Space Station Status Report #06-7 [online]. 2006-02-17, [cit. 2007-06-24]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA