Fundacionalistická teória: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Fundacionalizmus premiestnená na Fundacionalistická teória |
d dň |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
''' |
'''Fundacionalistická teória''' je v [[epistemológia|epistemológii]] [[teória zdôvodnenia]], podľa ktorej existujú tzv. základné presvedčenia, ktoré sú základom pre zdôvodňovanie všetkých ostatných presvedčení.<ref>Keith Lehrer: ''Teória zdôvodnenia'', Infopress, Bratislava, 1999, 1. vydanie, s.38</ref> Základné presvedčenia sú sebaevidentné, nepotrebujú podporu od iných presvedčení; sú základom, na ktorom je vystavaná epistemická budova poznania. |
||
V procese zdôvodňovania výroku A môžu nastať tri prípady:{{chýba citácia}} |
V procese zdôvodňovania výroku A môžu nastať tri prípady:{{chýba citácia}} |
||
Verzia z 22:25, 29. december 2009
Fundacionalistická teória je v epistemológii teória zdôvodnenia, podľa ktorej existujú tzv. základné presvedčenia, ktoré sú základom pre zdôvodňovanie všetkých ostatných presvedčení.[1] Základné presvedčenia sú sebaevidentné, nepotrebujú podporu od iných presvedčení; sú základom, na ktorom je vystavaná epistemická budova poznania.
V procese zdôvodňovania výroku A môžu nastať tri prípady:[chýba zdroj]
- Výrok A zdôvodníme výrokom B. Pravdivosť výroku B však taktiež musí byť niečím zdôvodnená, a preto vyslovíme zdôvodnenie C. V tomto prípade teoreticky nastáva nekonečný regres zdôvodňovania, z čoho vyplýva, že žiadny výrok (a teda ani presvedčenie) nie je v konečnom dôsledku zdôvodnený. Ak definujeme poznanie štandardne ako zdôvodnené pravdivé presvedčenie, podmienka zdôvodnenia nemôže byť nikdy naplnená a preto nemôžeme nikdy dosiahnuť poznanie.
- V procese zdôvodňovania sa od výroku A dostaneme cez sériu výrokov B, C, D,... k počiatočnému výroku A. Podmienka zdôvodnenia nie je naplnená ani v tomto prípade, pretože každý výrok by zdôvodňoval sám seba.
- V procese zdôvodňovania dospejeme k výrokom, ktoré už nepotrebujú byť zdôvodnené, pretože ich pravdivosť je evidentná.
Podľa prvých dvoch prípadov je poznanie nemožné a vedú preto ku skepticizmu.
Referencie
- ↑ Keith Lehrer: Teória zdôvodnenia, Infopress, Bratislava, 1999, 1. vydanie, s.38