František Chvalkovský: Rozdiel medzi revíziami
d {{CS-MFA}} |
d robot Zmenil: en:František Chvalkovský |
||
Riadok 36: | Riadok 36: | ||
[[cs:František Chvalkovský]] |
[[cs:František Chvalkovský]] |
||
[[de:František Chvalkovský]] |
[[de:František Chvalkovský]] |
||
[[en: |
[[en:František Chvalkovský]] |
||
[[pl:František Chvalkovský]] |
[[pl:František Chvalkovský]] |
Verzia z 12:46, 4. január 2010
František Chvalkovský | |
česko-slovesnký minister zahraničných vecí, diplomat a politik | |
Narodenie | 30. júl 1885 Jílové u Prahy |
---|---|
Úmrtie | 25. február 1945 Berlín, Nemecko |
Odkazy | |
Commons | František Chvalkovský |
František Chvalkovský (* 30. júl 1885, Jílové u Prahy - † 25. február 1945, Berlín) bol česko-slovenský minister zahraničných vecí (október 1938 - marec 1939), diplomat a politik.
Študoval na gymnáziu v Prahe. Na Univerzite Karlovej študoval právo, ktoré absolvoval v roku 1908. V rokoch 1909-1910 absolvoval štúdium na Vysokej škole obchodnej v Londýne. V rokoch 1911-1913 bol riaditeľom právneho oddelenia filiálky Živnostenskej banky v Krakove. Od 1. januára 1918 do konca júna 1919 pracoval ako samostatný advokát. V júni 1919 sa stal ministerským tajomníkom na ministerstva vnútra v Prahe.
V roku 1920 začal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí, kde sa stal prednostom politického oddelenia. To mu umožnilo stať sa členom česko-slovenskej delegácie v Trianone, kde se prejednávala mierová zmluva s Maďarskom. Bol česko-slovenským vyslancom v Tokiu (1921-1923), vo Washingtone (1923-1925). V roku 1925 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za agrárnu stranu. Po dvoch rokoch opäť vstúpil do diplomatických služieb a stal sa vyslancom v Berlíne (1927-1932) a v Ríme (1932-1938).
4. októbra 1938 sa stal ministrom zahraničných vecí v druhej úradníckej vláde generála Jana Syrového. Jeho príchod na post ministra zahraničných vecí znamenal zmenu dovtedajšej politiky a vyznačoval sa snahou nájsť nový vzťah k hitlerovskému Nemecku. 14. októbra 1938 rokoval v Berchtesgadene s Adolfom Hitlerom. Bol vedúcim česko-slovenskej delegácie na prvej viedenskej arbitráži, na základe ktorej muselo Česko-Slovensko odstúpiť južnú časť Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku. Miesto ministra zahraničných vecí si udržal aj vo vláde Rudolfa Berana (1. december 1938-15. marec 1939). V noci zo 14. na 15. marca 1939 sa zúčastnil rokovania v Berlíne, kde prezident Emil Hácha podpísal dokument, ktorým vložil osud českého národa do rúk Adolfa Hitlera.
Po zriadení Protektorátu Čechy a Morava 16. marca 1939 nariadil vydať česko-slovenské vyslanectvá do rúk Nemecka. Počas okupácie pôsobil ako vyslanec Protektorátu v Berlíne. Táto funkcia bola len formálna a preto nebol súčasťou diplomatického zboru. Zahynul počas náletu spojeneckého letectva vo februári 1945.
Literatúra
- Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985