Alexander z Halesu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 16:57, 30. marec 2005

Alexander z Halesu, tiež Alexander Halský (* okolo 1175 - † 1245) bol stredoveký filozof, vyučoval súčasne s Jánom Rupellom na Parížskej univerzite.

Je autorom diela Summa universae theologiae predstavujúceho základné dielo františkánskej školy a doktrínovú syntézu najumiernenejšieho augustinizmu. Filozofický význam Alexandrovej Sumy, ktorá je významnejšia než Lombardove Sentencie, spočíva vo svojráznom postoji k aristotelovsko-arabským prameňom: Alexander totiž ako prvý v Paríži využil takmer celú Aristotelovu filozofiu a použil ju ako pomocnú disciplínu pre teológiu. podstate preberá od Aristotela všetko a len v prípadoch zreteľného odporovania alebo nezhody s učením Augustína dáva mu prednosť. Využiva arabské komentáre k Aristotelovi, predovšetkým Avicennove.

Alexander zavádza vo svojej Sume latinský výraz actus purus = čistý akt.

Externé linky

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-'''Alexander z Halesu = Alexander Halský''' (okolo [[1175]] - [[1245]]) bol [[stredovek|stredoveký]] [[filozof]], vyučoval súčasne s Jánom Rupellom na [[Paríž]]skej
+'''Alexander z Halesu''', tiež '''Alexander Halský''' (* okolo [[1175]] - † [[1245]]) bol [[stredovek|stredoveký]] [[filozof]], vyučoval súčasne s Jánom Rupellom na [[Paríž]]skej univerzite.
-univerzite.
+Je autorom diela ''Summa universae theologiae'' predstavujúceho základné dielo [[františkáni|františkánskej]] školy a doktrínovú syntézu najumiernenejšieho [[augustinus|augustinizmu]]. Filozofický význam Alexandrovej Sumy, ktorá je významnejšia než [[Petrus Lombardus|Lombardove]] Sentencie, spočíva vo svojráznom postoji k aristotelovsko-arabským prameňom: Alexander totiž ako prvý v [[Paríž]]i využil takmer celú [[Aristoteles|Aristotelovu]] filozofiu a použil ju ako pomocnú disciplínu pre teológiu. podstate preberá od [[Aristotelus|Aristotela]] všetko a len v prípadoch zreteľného odporovania alebo nezhody s učením Augustína dáva mu prednosť. Využiva arabské komentáre k Aristotelovi, predovšetkým [[Avicenna|Avicennove]].
-Je autorom diela 'Summa universae theologiae' predstavujúceho základné dielo
-[[františkáni|františkánskej]] školy a doktrínovú syntézu najumiernenejšieho
-[[augustinus|augustinizmu]]. Filozofický význam Alexandrovej Sumy, ktorá je
-významnejšia než [[Petrus Lombardus|Lombardove]] Sentencie, spočíva vo
-svojráznom postoji k aristotelovsko-arabským prameňom: Alexander totiž ako
-prvý v [[Paríž]]i využil takmer celú [[Aristoteles|Aristotelovu]] filozofiu a
-použil ju ako pomocnú disciplínu pre teológiu. podstate preberá od Aristotela
-všetko a len v prípadoch zreteľného odporovania alebo nezhody s ucením
-Augustína dáva mu prednosť. Využiva arabské komentáre k Aristotelovi,
-predovšetkým [[Avicenna|Avicennove]].
-Alexander zavádza vo svojej Sume pojem [[actus purus]] - čistý akt
+Alexander zavádza vo svojej Sume [[latinčina|latinský]] výraz ''actus purus'' = čistý akt.
 ==Externé linky==