Valčík: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Lehar (diskusia | príspevky)
Lehar (diskusia | príspevky)
Riadok 2: Riadok 2:


==Vznik valčíka==
==Vznik valčíka==
Predchodcom valčíka je hornorakúsky dedinský tanec [[ländler]], ktorý sa počas 18. stor. rozšírili do Viedne potulní muzikanti. Na prelome 18. a 19. storočia sa už značne rozšíril v podnikoch viedenského predmestia. Pôvodne vyvolával pobúrenie (pri menuete sa partneri dotýkali len špičkami prstov, vo valčíku sa "objímali"). Napriek tomu sa mu vďaka masovej popularite podarilo presadiť sa. Na rozdiel od [[menuet|menuetu]] sa dal veľmi ľahko naučiť a aspoň s počiatku ho bolo ľahké aj komponovať. Bol preto veľmi vhodný pre Viedenské publikum, ktoré sa chcelo baviť, ale nemalo pritom chuť ani čas učiť sa komplikovnané dvorné tance.
Predchodcom valčíka je hornorakúsky dedinský tanec [[ländler]], ktorý sa počas 18. stor. sa rozšíril do Viedne, ale aj ostatných častí Európy.


K popularite valčíku prispeli aj poprední hudobní skladatelia, hlavne [[Ludwig van Beethoven]], [[Frederic Chopin]], [[Anton Diabelli]], [[Franz Schubert]], alebo [[Karl Maria Weber]], ktorí začiatkom 19. storočia povýšili valčík zo sedliackeho tanca na hudobnú formu. Takto preniesli valčík z vidieka do koncertných siení. Skladby však neboli určené na tanec, ale len na počúvanie.
Začiatkom 19. storočia [[Karl Maria Weber]] a [[Franz Schubert]] povýšili valčík zo sedliackeho tanca na hudobnú formu. Na ich prácu nadviazal Josef Lanner a neskôr aj Johann Strauss st. Komponovali valčíky pre Viedenské publikum, ktoré sa chcelo baviť, ale nemalo pritom chuť ani čas učiť sa komplikovnané dvorné tance. Oficiálne bol akceptovaný na [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] v roku [[1815]]. Valčík sa stal typickým spoločenským párovým tancom.


Napriek pomerne prísnemu absolutizmu tej doby, Habsburgovci kutúre a zábave v celku priali. Na [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] v roku [[1814]] bol valčík oficiálne bol akceptovaný. Stále sa rozširujúca mestská stredná vrstva túžila po kultúre zábave, ktorej výsledkom bol samostaný sloh, tvz. Biedermeier. Súčasťou zábavy bol samozrejme aj tanec. Zakladali sa preto stále nové tanečné lokály a dopyt po nových skladbách stále rástol. Rozvoju aj popularite valčíku napomohol [[Josef Lanner]], ktorý namiesto stále sa opakujúcich 8 taktov (typických pre tanečný valčík v tej dobe) začal komponovať rôzne do seba plynulo prechádzajúce hudobné motívy. Do vrchonej podoby doviedol valčík ([[Johann Strauss mladší]]).
Do vrchonej podoby doviedol valčík ([[Johann Strauss mladší]]). [[Viedenský valčík]] sa vyznačuje rýchlosťou a ľahkosťou. Stal sa aj základom viedenskej [[opereta|operetnej]] tvorby a ako tanec prenikol aj na cisársky dvor.


[[Viedenský valčík]] sa vyznačuje rýchlosťou a ľahkosťou. Stal sa aj základom viedenskej [[opereta|operetnej]] tvorby a ako tanec prenikol aj na cisársky dvor.
Valčík vo forme salónnej koncertnej skladby komponovali napr. [[Ludwig van Beethoven]], [[Frederic Chopin]], [[Anton Diabelli]] a iní.


Podľa [[Marshall McLuhan|Marshalla McLuhana]] vznikol ako horúci a explozívny ľudský výraz, ktorý prelomil feudálne bariéry dvorských a zborových tancov. Podľa C. Sachsa bol dôsledkom túžby po pravde, prostote, blízkosti prírode a primitivizmu, ktorá napĺňala posledné dve tretiny osemnásteho storočia
Podľa [[Marshall McLuhan|Marshalla McLuhana]] vznikol valčík ako horúci a explozívny ľudský výraz, ktorý prelomil feudálne bariéry dvorských a zborových tancov. Podľa C. Sachsa bol dôsledkom túžby po pravde, prostote, blízkosti prírode a primitivizmu, ktorá napĺňala posledné dve tretiny osemnásteho storočia


==Druhy valčíka==
==Druhy valčíka==

Verzia z 12:16, 13. marec 2006

Valčík je hudobná forma, ako aj párový spoločenský tanec v 3/4 takte a rýchlom tempe, ktorý sa tancuje na tento rytmus.

Vznik valčíka

Predchodcom valčíka je hornorakúsky dedinský tanec ländler, ktorý sa počas 18. stor. rozšírili do Viedne potulní muzikanti. Na prelome 18. a 19. storočia sa už značne rozšíril v podnikoch viedenského predmestia. Pôvodne vyvolával pobúrenie (pri menuete sa partneri dotýkali len špičkami prstov, vo valčíku sa "objímali"). Napriek tomu sa mu vďaka masovej popularite podarilo presadiť sa. Na rozdiel od menuetu sa dal veľmi ľahko naučiť a aspoň s počiatku ho bolo ľahké aj komponovať. Bol preto veľmi vhodný pre Viedenské publikum, ktoré sa chcelo baviť, ale nemalo pritom chuť ani čas učiť sa komplikovnané dvorné tance.

K popularite valčíku prispeli aj poprední hudobní skladatelia, hlavne Ludwig van Beethoven, Frederic Chopin, Anton Diabelli, Franz Schubert, alebo Karl Maria Weber, ktorí začiatkom 19. storočia povýšili valčík zo sedliackeho tanca na hudobnú formu. Takto preniesli valčík z vidieka do koncertných siení. Skladby však neboli určené na tanec, ale len na počúvanie.

Napriek pomerne prísnemu absolutizmu tej doby, Habsburgovci kutúre a zábave v celku priali. Na Viedenskom kongrese v roku 1814 bol valčík oficiálne bol akceptovaný. Stále sa rozširujúca mestská stredná vrstva túžila po kultúre zábave, ktorej výsledkom bol samostaný sloh, tvz. Biedermeier. Súčasťou zábavy bol samozrejme aj tanec. Zakladali sa preto stále nové tanečné lokály a dopyt po nových skladbách stále rástol. Rozvoju aj popularite valčíku napomohol Josef Lanner, ktorý namiesto stále sa opakujúcich 8 taktov (typických pre tanečný valčík v tej dobe) začal komponovať rôzne do seba plynulo prechádzajúce hudobné motívy. Do vrchonej podoby doviedol valčík (Johann Strauss mladší).

Viedenský valčík sa vyznačuje rýchlosťou a ľahkosťou. Stal sa aj základom viedenskej operetnej tvorby a ako tanec prenikol aj na cisársky dvor.

Podľa Marshalla McLuhana vznikol valčík ako horúci a explozívny ľudský výraz, ktorý prelomil feudálne bariéry dvorských a zborových tancov. Podľa C. Sachsa bol dôsledkom túžby po pravde, prostote, blízkosti prírode a primitivizmu, ktorá napĺňala posledné dve tretiny osemnásteho storočia

Druhy valčíka

  • Pod pojmom "valčík" sa obyčajne rozumie viedenský valčík, ktorý je pôvodný a vyznačuje sa rýchlym tempom - približne 60 taktov/min. Okrem 3/4 taktu môže byť niekedy aj v 6/8 takte.
  • anglický valčík - je o polovicu pomalší ako viedenský - približne 30 taktov/min.
  • francúzsky valčík