Grónčina: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 04:07, 12. január 2010

Šablóna:Jazyk (Infobox)

Grónčina (grónsky Kalaallisut) je jazyk patriaci do východoinuitskej skupiny jazykov (tzv. eskimáčtina). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov Grónska, nie len Eskimáci, ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. Gróni sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na Sibíri hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.

Pravopis

Grónčina se píše latinkou. Písaná grónčina je založená na gramatike Samuela Kleinschmidta (1814-1886) z roku 1851. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku 1973. Dovtedy sa miesto q používalo Kra (ĸ).

Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly: ›...‹ a »...«.

Abeceda: A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v
V slovách prevzatých z dánčiny sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.

Nárečia

Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta Upernavik sa vyskytuje zváštna forma tohto nárečia.

Západné nárečie (Kitaa, Kalaallisut) je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí.
Východné nárečie (Tunu, Tunumiit oraasiat) používa asi 3 000 ľudí.
Severné nárečie (Avanersuaq, Avanersuarmiutut) sa používa v okolí mesta Qaanaaq (dánsky Thule). Hovorí ním menej ako 1 000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazyk inuktun. Najviac sa mu podobá v Kanade používanémuinuitskému jazyku inuktitut.

Gramatika

Grónčina o polysyntetický jazyk – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.

Grónčina rozlišuje jednotné a množné číslo. Má 4 osoby a 10 pádov (absolutív, relatív, equatív, inštrumentál, lokatív, allatív, ablatív, prolatív, nominatív a akuzatív).

Slovesá

Slovínky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčiny (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).

Skloňovanie slovesa hovoriť (oqarpoq)

ja hovorím	oqarpunga	my hovoríme	oqarpugut
ty hovoríš	oqarputit	vy hovoríte	oqarpusi
on/a hovorí	oqarpoq	oni hovoria	oqarput

Ukážka grónčiny

slovensky	grónsky
Dobrý deň	Inuugujoq, kutta!
Ahoj	Aluu!
Ako se máš?	Qanoq-ipit?
Áno	Aap
Nie	Naagga
Ako sa voláš?	Qanoq ateqarpit?
Odkiaľ si?	Suminngaaneerpit?
Hovoráš anglicky?	Tuluttut oqalusinnaavit?
Ďakujem.	Qujanaq
1	ataaseq
2	marluk
3	pingasut
4	sisamat
5	tallimat
6	arfinillit
7	arfineq marluk
8	arfineq pingasut
9	qulingiluat
10	qulit

Externé odkazy

Oqaasileriffik - Sekretariát grónčiny
Grónčina na Ethnologue
Gramatika grónčiny v ruštine
Arctic Languages: An Awakening, ed: Dirmid R. F. Collis. ISBN 92-3-102661-5 PDF formát on-line na stránkach UNESCO. (aj iné inuitské jazyky)
Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN 3-89586-234-7 (Gramatika grónčiny, západnogrónskeho dialektu)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Grónčina
Wikislovník ponúka heslo Grónčina

@@ Riadok 6: / Riadok 6: @@
   počet hovoriacich = 54 000 |
   poradie = nenachádza sa v prvej 100 |
-  klasifikácia = [[Eskimácko-aleutské jazyky]]<br/>
+  klasifikácia = [[Eskimácko-aleutské jazyky]]<br />
-&nbsp;&nbsp;[[Inuitské jazyky]]<br/>|
+&nbsp;&nbsp;[[Inuitské jazyky]]<br />|
   písmo = [[Latinka]] |
   úradný = [[Grónsko]] |
@@ Riadok 22: / Riadok 22: @@
 '''Grónčina''' (grónsky '''''Kalaallisut''''') je jazyk patriaci do východo[[inuitčina|inuitskej]] skupiny jazykov (tzv. [[eskimáčtina]]). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov [[Grónsko|Grónska]], nie len [[Eskimáci]], ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. [[Gróni]] sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na [[Sibír]]i hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.
-==Pravopis==
+== Pravopis ==
 Grónčina se píše [[latinské písmo|latinkou]]. Písaná grónčina je založená na gramatike [[Samuel Kleinschmidt|Samuela Kleinschmidta]] ([[1814]]-[[1886]]) z roku [[1851]]. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku [[1973]]. Dovtedy sa miesto [[q]] používalo Kra ('''ĸ''').
@@ Riadok 32: / Riadok 32: @@
-==Nárečia==
+== Nárečia ==
 Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta [[Upernavik]] sa vyskytuje zváštna forma tohto nárečia.
@@ Riadok 41: / Riadok 41: @@
-==Gramatika==
+== Gramatika ==
 Grónčina o [[polysyntetický jazyk]]  – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.
@@ Riadok 47: / Riadok 47: @@
 Grónčina rozlišuje jednotné a množné číslo. Má 4 osoby a 10 [[Pády|pádov]] ([[absolutív]], [[relatív]], [[equatív]], [[inštrumentál]], [[lokatív]], [[allatív]], [[ablatív]], [[prolatív]], [[nominatív]] a [[akuzatív]]).
-===Slovesá===
+=== Slovesá ===
 Slovínky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčiny (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).
@@ Riadok 119: / Riadok 119: @@
-==Externé odkazy==
+== Externé odkazy ==
 * [http://www.oqaasileriffik.gl/ Oqaasileriffik - Sekretariát grónčiny]
 * [http://www.ethnologue.com/show_language.asp?code=kal Grónčina na Ethnologue]
 * [http://www.philology.ru/linguistics4/vakhtin-97a.htm Gramatika grónčiny v ruštine]
 * ''Arctic Languages: An Awakening'', ed: Dirmid R. F. Collis.  ISBN 92-3-102661-5 [http://unesdoc.unesco.org/images/0008/000861/086162e.pdf PDF formát on-line na stránkach UNESCO]. (aj iné inuitské jazyky)
-* Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN 3895862347  (Gramatika grónčiny, západnogrónskeho dialektu)
+* Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN 3-89586-234-7  (Gramatika grónčiny, západnogrónskeho dialektu)
 == Iné projekty ==
@@ Riadok 145: / Riadok 145: @@
 [[eu:Groenlandiera]]
 [[fi:Grönlannin kieli]]
-[[fo:Grønlendskt (mál)]]
+[[fo:Grønlendskt mál]]
 [[fr:Groenlandais (langue)]]
 [[gl:Lingua grenlandesa]]