Spätná kompatibilita: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
Riadok 29: Riadok 29:
[[pt:Compatibilidade reversa]]
[[pt:Compatibilidade reversa]]
[[ru:Обратная совместимость]]
[[ru:Обратная совместимость]]
[[simple:Backward compatibility]]
[[sv:Bakåtkompatibilitet]]
[[sv:Bakåtkompatibilitet]]
[[zh:向下兼容]]
[[zh:向下兼容]]

Verzia z 11:05, 18. január 2010

Spätná kompatibilita (angl. backward compatibility) alebo zriedkavo kompatibilita zhora či kompatibilita smerom nadol (angl. downward compatibility) je v technickej praxi, najmä v oblasti počítačov, vlastnosť produktu, spočívajúca v tom, že produkt dokáže nahradiť svojho predchodcu tak, že je naďalej schopný spolupracovať s produktami, ktoré boli vytvorené pre tento starší produkt. Novší produkt teda dokáže plnohodnotne nahradiť svojho predchodcu. Ak produkt nahrádza iný, podobný produkt, hovoríme len o kompatbilite bez prívlastku spätná.

Napríklad softvér. V softvéri vytvoríme súbor, ktorý po nahradení softvéru jeho novšou verziou v tejto novšej verzii dokážeme otvoriť a opätovne spracovať.

Príklady spätnej kompatibility z technickej praxe:

  • Počítač je spätne kompatibilný, ak umožňuje používať softvér alebo hardvér vytvorený pôvodne pre počítač, ktorý nahradil.
  • USB port verzie 2.0 je spätne kompatibilný s verziou 1.1. To znamená, že zariadenia vyrobené pre USB 1.1 budú fungovať aj v porte USB 2.0
  • 32 bitová zbernica EISA je spätne kompatibilná so zbernicou ISA 16bit a tá zase so zbernicou ISA 8bit.
  • FAT 32 bit je spätne kompatibilná s FAT 16
  • mechanika DVD je spätne kompatibilná s mechanikou CD

V súvislosti so spätnou kompatibilitou sa pri výpočtovej technike stretávame aj s pojmom legacy port.