Kyselina siričitá: Rozdiel medzi revíziami
preklepy |
d robot Pridal: uk:Сульфітна кислота |
||
Riadok 48: | Riadok 48: | ||
[[sv:Svavelsyrlighet]] |
[[sv:Svavelsyrlighet]] |
||
[[tr:Kükürtlü asit]] |
[[tr:Kükürtlü asit]] |
||
[[uk:Сульфітна кислота]] |
|||
[[vi:Axít sulfurơ]] |
[[vi:Axít sulfurơ]] |
||
[[zh:亚硫酸]] |
[[zh:亚硫酸]] |
Verzia z 02:44, 7. február 2010
Kyselina siričitá, H2SO3 je stredne silná anorganická kyselina. Je prítomná je len v roztokoch, v ktorých vzniká rozpúšťaním oxidu siričitého:
- SO2 + H2O → H2SO3
Ak sa jej roztok zahrieva, dochádza spätne k rozkladu na vodu a oxid siričitý. Preto je možné oxid siričitý formálne označiť ako anhydrid kyseliny siričitej. Aj pri izbovej teplote dochádza k pomerne rýchlemu rozkladu roztokov kyseliny siričitej.
Kyselina siričitá disociuje vo vodnom roztoku v dvoch stupňoch:
- H2SO3 + H2O → H3O+ + HSO3−
- HSO3− → H3O+ + SO32−
Kyselina siričitá tvorí dva typy solí: siričitany a hydrogensiričitany. Siričitany se na vzduchu pozvoľna zlučujú s kyslíkom a tým sa oxidujú na sírany. Kyselina siričitá a jej soli majú redukčné vlastnosti. Príkladom je reakcia s kyselinou dusitou:
- 2 HNO2 + H2SO3 → 2 NO + H2SO4 + H2O
Siričitany alkalických kovov sa zahrievaním rozkladajú a ich rozkladom vzniká síran a sulfid:
- 4 Na2SO3 → 3 Na2SO4 + Na2S
Siričitany kovov alkalických zemín sa však zahrievaním rozkladajú na oxid siričitý a príslušný oxid kovu:
- MgSO3 → MgO + SO2
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina siričitá