Škótsko

Mapa Škótska

Škótsko (angl. Scotland, v škótskej gaelčine Alba) je jedna zo štyroch krajín, ktoré tvoria Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Rozkladá sa v severnej časti ostrova Veľká Británia a na vyše 790 okolitých ostrovoch (okrem iného sem patria súostrovia Shetlandy, Orkneje a Hebridy). Škótsko na východe ohraničuje Severné more, na severe a západe Atlantický oceán a na juhozápade Severný prieliv a Írske more.

Škótsko má vyše 5 miliónov obyvateľov. Úradným jazykom je angličtina, škótska gaelčina (ktorou hovorí asi 1 % Škótov, hlavne v severozápadnej časti) a škótčina (hovorí ňou asi 1,5 miliónov Škótov). Škótsko má svoju samostatnú vlajku, modrú s bielym uhlopriečnym krížom, a znak – červeného leva na zlatom podklade s dvojitým červeným ľaliový lemom.

Hlavným a druhým najväčším mestom Škótska je Edinburgh, ktorý je zároveň jedným z najvýznamnejších európskych finančných centier. Najväčšie mesto Škótska je Glasgow, ležiace v srdci aglomerácie Greater Glasgow, kde je sústredených približne 40 % škótskeho obyvateľstva. K škótskemu územiu patrí aj veľká časť severného Atlantiku a Severného mora, kde sa nachádzajú najrozsiahlejšie ropné ložiská Európskej únie.

Škótske kráľovstvo bolo nezávislým štátom až do 1. mája 1707, kedy napriek protestom po celej krajine podpísalo Zákon o únii a vytvorilo tak politickú úniu s Anglickým kráľovstvom - kráľovstvo Veľkej Británie. Škótsko má naďalej samostatný právny systém, nezávislý od Anglicka, Walesu a Severného Írska a stále disponuje samostatnými súdnymi právomocami vo verejnom i súkromnom medzinárodnom práve. Táto nezávislosť škótskeho práva, spoločne so samostatným vzdelávacím systémom a škótskou cirkvou sú faktormi, ktoré už od čias zjednotenia pomáhajú prežiť škótskej kultúre a národnej identite. Škótsko však už nie je samostatným štátom a nie je preto priamym členom Organizácie spojených národov ani Európskej únie.

Národné symboly

Ukážka troch rôznych vzoriek tartanu

• Škótska vlajka s bielym krížom sv. Ondreja (Saltire) alebo sv. Andreja na modrom podklade pochádza (aspoň podľa legendy) z 9. storočia a je teda najstaršou používanou národnou vlajkou. Ondrejský kríž je dnes tiež súčasťou vlajky Únie.
• Škótska kráľovská zástava, čiže zástava so škótskym kráľovským znakom sa tiež používa pomerne často, hlavne pri športových udalostiach, kde Škótsko reprezentuje jeho národný tím. Zástava sa často nazýva aj Lion Rampant (lev v skoku – podľa dominantného heraldického symbolu). Zástava sa v podstate považuje za majetok panovníka a jej bežné použitie by malo byť ilegálne, no toto pravidlo väčšina ľudí ignoruje a jeho dodržiavanie sa nijako neuplatňuje.
• Heraldickým symbolom Škótska je aj jednorožec. Na škótskom kráľovskom znaku, ktorý sa používal do roku 1603, bol pôvodne znázornený štít s levom v skoku, ktorý držia dva jednorožce. Po zjednotení kráľovstiev bol znak rozdelený na štyri časti (na prvej a štvrtej je škótsky lev, na druhej anglické levy a na tretej írska harfa). Jedného z jednorožcov držiacich znak tiež nahradil anglický lev.
• William Wallace, národný hrdina, ktorý stál v čele škótskej vojny o nezávislosť.
• Bodliak, rastlina charakteristická pre Škótsko, sa objavuje na mnohých jeho symboloch a logách, aj na bankovkách. Za symbol krajiny býva považovaný aj vres.
• Za škótsku hymnu sa neoficiálne považuje pieseň "Flower of Scotland" (Kvet Škótska). Hráva sa aj na medzinárodných stretnutiach, na ktorých sa zúčastňuje škótsky národný tím, napríklad pri futbalových alebo rugby zápasoch. Ďaľšou veľmi populárnou piesňou je"Scotland the Brave", no najznámejšou -a obľúbenou v celom svete- je Auld Lang Syne.
• Tartan je tkaná látka so špeciálnymi vzormi, pričom každý vzor zväčša symbolizuje niektorý zo škótskych klanov. Každý klan má svoj osobitý vzor, znázornený najmä na kilte.
• Národným dňom je St. Andrew’s Day (deň sv. Andreja), čiže 30. november, hoci oveľa populárnejšia je oslava tzv. Burns’ Night (noc Roberta Burnsa). Tartan Day (deň tartanu) je novinkou, ktorá prišla z Kanady. V roku 2006 prijal škótsky parlament zákon, podľa ktorého sa St. Andrew’s Day stal oficiálnym dňom pracovného pokoja.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov je 5 168 500 (podľa odhadu z roku 2008). Najviac obyvateľov býva v mestách. Hlavným mestom je Edinburgh, najväčším je Glasgow.  Ostatné väčšie mestá sú Aberdeen, Dundee, Inverness a Stirling. Okrem toho, žije vo svete viac ako 10 miliónov Škótov a ich potomkov, ktorí sa hlásia k svojmu pôvodu. Najviac ich je v Kanade, Austrálii a USA. V podstate každý človek, ktorého priezvisko sa začína typickým „Mac“ alebo „Mc“ má svoj pôvod v Škótsku.

Významnými osobnosťami v oblasti vedy a techniky sú:

Baird, John L. (1888-1946) – vynálezca televízie, neskôr zdokonalil farby, 3-D obraz a veľkoplošnú obrazovku,

Alexander Graham Bell (1847-1922) – vynálezca telefónu,

Sir David Brewster (1781-1868) – skúmal polarizované svetlo, vynašiel kaleidoskop,

Sir Thomas M. Brisbane (1773-1860) – astronóm, objavil viac ako 7000 hviezd. Po ňom bolo pomenované mesto Brisbane v Austrálii,

Sir Alexander Fleming (1881-1955) – objaviteľ Penicilínu,

James C. Maxwell (1831-1879) – predchodca kvantovej fyziky,

Alexander Monro (1733-1817) – objaviteľ lymfatického obehu,

John Napier (1550-1617) – matematik a astronóm, zaviedol desatinné delenie,

James Watt (1736-1819) – vynálezca parného stroja s kondenzátorom.

V oblasti literárneho umenia sa stali svetoznámymi najmä spisovatelia:

Robert Burns (1759-1796),

Sir Walter Scott (1771-1832).

Vo filozofických a ďalších vedách vynikli:

David Hume (1711-1783) – známy filozof a agnostik,

Adam Smith (1723-1790) – jeden z najvýznamnejších svetových ekonómov.

Za zmienku stoja i dvaja legendárni zbojníci a bojovníci za škótsku nezávislosť:

Rob Roy MacGregor (1671 – 1734),

William Wallace (1274-1305).

Politický systém

Škótsky politický systém sa skladá zo štyroch častí. Nový škótsky parlament bol zvolený v roku 1999, kedy sa po takmer 300 rokoch vyčlenil spod právomocí parlamentu Spojeného kráľovstva v Londýne. Parlamentu v Londýne boli ponechané právomoci len v oblasti obrany, zahraničných vzťahov a daní. Škótsky parlament so sídlom v Edinburghu je zodpovedný za väčšinu aspektov života v Škótsku. Je podporovaný škótskou vládou, na čele ktorej je prvý minister nominovaný parlamentom. Premiér menuje ostatných ministrov vlády. Vysoký štátny úradníci sú zodpovední vláde a vláda je zodpovedná parlamentu. Štátny sekretár pre Škótsko ostal súčasťou kabinetu Spojeného kráľovstva a je podporovaný Úradom Škótska so sídlom v Glasgow a pobočkami v Edinburghu a v Londýne. Vláda je zodpovedná za otázky týkajúce sa zdravotníctva, vzdelávania, spravodlivosti, vidieka a dopravy. Exekutíva bola zvolená v roku 1999 po prvých všeobecných voľbách do škótskeho parlamentu – je to koalícia medzi Škótskou labouristickou stranou a Stranou škótskych liberálnych demokratov. Škótsko má vlastný právny systém, súdnictvo a vzdelávanie na všetkých stupňoch, ktoré sa odlišuje od vzdelávania v Anglicku a Walese. Má aj vlastný bankový systém a bankovky, a to tri druhy. Edinburgh je druhé najväčšie finančné centrum Veľkej Británie a jedno z najväčších vo svete. Miestna správa je rozdelená na 29 unitárnych zložiek a tri ostrovné. Miestna správa bola zreorganizovaná v roku 1995 a nahradila dvojstupňový systém platiaci od poslednej reformy v roku 1974. Pred rokom 1974 bolo Škótsko rozdelené na kniežatstvá („counties“) a väčšie mestá boli riadené mestskými korporáciami. Staré rozdelenie na kniežatstvá sa používa aj v súčasnosti ako základ systému evidencie nehnuteľností v Škótsku. Inštitúcie miestnej správy sú riadené zastupiteľstvom, ktorého členovia sú volení každé štyri roky v riadnych voľbách.

História

Central Lowlands predstavuje najsevernejší bod dosiahnutý počas rímskych nájazdov vo Veľkej Británii po roku 79 n. l. Pozostatky obranného Antoniovho múru, ktorý Rimania vybudovali medzi riekami Forth a Clyde, je možné vidieť aj v súčasnosti.

Krajina na severe (známa Rimanmi ako Caledonia) bola okupovaná bojovými kmeňmi Piktov. O Piktoch máme len málo poznatkov, ale ich pôvod a jazyk sú podobné Keltom. Známejší ako Antoniov múr je Hadriánov múr, s dĺžkou vyše 100 míľ, ležiaci v Anglicku blízko súčasnej hranice so Škótskom, vybudovaný ustupujúcimi Rimanmi okolo roku 119 n. l..

V 5. storočí prišli z Írska Škóti a usadili sa na západe Škótska. Čiastočne pokresťančení misionárom Sv. Columbom a jeho následníkmi preorientovali Piktov a iné kmene na kresťanskú vieru. Sv. Columba je pochovaný na posvätnom ostrove Iona na juhozápadnom pobreží Škótska. Po storočiach vojen s Piktami, bol v roku 843 za kráľa Škótov a Piktov zvolený Kenneth MacAlpin. Vláda Malcolma Canmora (1057 – 93) bola obdobím veľkej sociálnej, politickej a náboženskej revolúcie. Malcolm prežil veľa času v Anglicku a spolu s kráľovnou Margaret podporovali zavádzanie anglických zvykov, jazyka, civilizácie a usadlíkov. Normánske kmene zase prinášali francúzsku kultúru.

Škótsko bolo bohatou krajinou až do začiatku 14. storočia, kedy anglický kráľ Edward I.1 podnietil začlenenie Škótska pod anglickú korunu. Porážka Edwarda II. pri Bannockburne v roku 1314 bola veľkým víťazstvom škótskeho nacionalizmus, odzrkadľovaného v mnohých piesňach. Túžba ochraňovať nezávislosť bola zhrnutá v žiadosti pápežovi, známej ako “Declaration of Arbroath” (Arbroathská deklarácia). Dlhé, krvavé a deštrukčné vojny počas nasledujúcich 300 rokov zaistili síce Škótsku slobodu, ale zároveň aj chudobu.

John Knox, Edinburghský farár, zohrával dôležitú úlohu počas reformácie v Škótsku. Bola prijatá presbyteriánska tradícia nezasahovania cirkvi do štátnych záležitostí.

Škótsko a Anglicko boli spojené prostredníctvom Jamesa VI. Škótskeho, ktorý nastúpil na anglický trón v roku 1603 po smrti kráľovnej Elizabeth I. Anglickej. Elizabeth I. prenasledovala Jamesovu matku – svoju vlastnú sesternicu – Mary, kráľovnú Škótska a nakoniec umrela bezdetná.

Nasledovní anglickí monarchovia neboli Škótsku naklonení tak ako bol James VI. (= James I. Anglický). Kráľ James VII. bol porazený v bitke pri Boyne v roku 1690. Po formálnom Zákone zjednotenia (Act of Union) z roku 1707, keď sa Škótsky parlament dostal do rúk Anglicka, sa vystupňovala nevôľa najmä medzi Škótmi v Highlands. Jakobínske povstania v rokoch 1715 a 1745 sa neúspešne pokúšali odstrániť nárokovateľov na škótsky trón.

Bitka v Culloden 1746 sa zapísala do histórie ako posledná veľká bitka za nezávislosť Škótska spod nadvlády Anglicka a zároveň posledná veľká bitka v Británii vôbec. Žiaľ jednotlivé klany neboli jednotné v podpore nezávislosti a veľa ziskuchtivých škótskych lordov bojovalo na strane Angličanov. Škótska 5000 členná armáda pod velením princa Charlesa Edwarda Stewarta, následníka trónu, bola 16. apríla 1746 porazená 9000 vojakmi anglického kráľa Georga II.. Toto anglické víťazstvo bolo spojené s extrémnymi násilnosťami na Škótoch: začali „čistky” v Highlands, osady boli vypaľované, civilisti popravovaní, tisíce Škótov bolo deložovaných a začala ich masívna migrácia do všetkých kútov sveta. Boli prísne zakázané symboly škótskej „rebélie“, ako napr. nosiť kilt, hovoriť galsky a hrať na gajdách.

Pozri aj

• Administratívne členenie Spojeného kráľovstva a ovládaných území
• Loch Ness