Archeóny: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: sr:Археје
SieBot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: sah:Архейдар
Riadok 98: Riadok 98:
[[qu:Ñawpa añaki]]
[[qu:Ñawpa añaki]]
[[ru:Археи]]
[[ru:Археи]]
[[sah:Архей]]
[[sah:Архейдар]]
[[sh:Arheja]]
[[sh:Arheja]]
[[si:ආකියා]]
[[si:ආකියා]]

Verzia z 11:30, 13. február 2010

Archaea

Halofilné araebaktérie
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Archaebacteria
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Archaea, Archaeobacteria alebo archebaktérie sú rozsiahla a veľmi stará skupina organizmov. Ich telo tvorí jediná bunka, ktorá má štruktúrou a organizáciou blízko k prokaryotickým bunkám. Archaea sú charakteristické tým, že žijú v extrémnych prírodných podmienkach.

Charakteristika

Telo archaeobaktérie tvorí jediná bunka prokaryotického typu, ktorá má rôzne zloženie. Väčšinou mávajú bunkovú stenu, ktorá ale na rozdiel od baktérií nikdy neobsahuje peptidoglykán. Ich bunkové steny sú zložené z polysacharidov a proteínov. Ich bunkové steny obsahujú tiež tzv. pseudopeptidoglykán, čo je látka podobná peptidoglykánu. Rozdiel je v tom, že pseudopeptidoglykán obsahuje kyselinu N-acetyltalozaminurónovú, zatiaľčo peptidogylkán obsahuje namiesto nej kyselinu N-acetylmuramovú a zvyšky D-aminokyselín.

Pod bunkovou stenou sa nachádza cytoplazmatická membrána, ktorá obsahuje membránové lipidy zložené z rozvetvených reťazcov estericky viazaných na glycerol. Štartujúca aminokyselina v proteosyntéze je metionín (baktérie majú formylmetionín). Ďalšie odlišné znaky oproti baktériám sú necitlivosť na antibiotiká a chýbajúca slučka na rRNA. Ich rRNA sa neviaže na ribozómový proteín.

Ich rozmery dosahujú veľkosť 0,1 do 15 mikrometrov, ale niektoré agregáty alebo vlákna môžu dosiahnuť veľkosť až 200 mikrometrov. Rozmnožujú sa priečnym delením.

Výskyt

Archebaktérie sú schopné obývať veľmi koncentrované roztoky soli, veľmi kyslé prostredia alebo horúce pramene. Ekologicky významné sú obligátne anaeróbne metanogénne archebaktérie, čo sú baktérie schopné existovať výlučne v prostrediach bez prístupu kyslíka a produkujú metán. Metanogénne archebaktérie spájajú vodík a oxid uhličitý za vzniku metánu, ktorý sa môže použiť na výrobu elektrickej energie. V americkom štáte Idaho sa podarilo objaviť metanogénne archebaktérie v horúcom prameni v hĺbke 200 metrov pod zemou.

Medzi archaenaktérie schopné žiť v extrémnych roztokoch soli (tzv. extrémne jalofily) patria rody Halobacterium a Halococcus.

Taxonómia

Zaradenie Archaea v systéme živých organizmov je nejednoznačné. V roku 1978 C. R. Woese navrhol rozdeliť živé organizmy do troch ríší: Archaebacteria, Eubacteria a Eukaryotes. V minulosti sa zaraďovali ako oddelenie alebo podríša baktérií. Podľa Bergey´s Manual of Systematic Bakteriology patrili archebaktérie do triedy ríše Prokaryotae (Monera). V súčasnosti sa archebaktérie vyčleňujú ako samostatné impérium, taxón stojaci nad ríšou. Ďalšie impériá sú Prokarya a Eukarya.

Pokiaľ sú archebaktérie považované za ríšu, obyčajne sa rozdeľujú na dva kmene (oddelenia):

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Archeóny
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Archeóny

Šablóna:Link FA

Šablóna:Link FA

Šablóna:Link FA