Bedřich Smetana

Bedřich Smetana
český hudobný skladateľ
Narodenie	2. marec, 1824 Litomyšl, Česko
Úmrtie	12. máj, 1884 Praha, Česko
Podpis
Odkazy
Commons	Bedřich Smetana
Biografický portál

Skladateľova socha v Litomyšli

Bedřich Smetana (* 2. marec 1824, Litomyšl – † 12. máj 1884, Praha) bol český hudobný skladateľ, tvorca českej národnej hudby.

Život

Narodil sa v pomerne zámožnej rodine. Jeho otec mal rád hudbu a syna Bedřicha zasvätil do jej tajov už v štyroch rokoch, neskôr ho ale zveril do starostlivosti obchodníka Jana Chmelíka, ktorý riadil hudobné produkcie pre grófa Valdštejna. Smetana sa učil hrať na husle a neskôr na klavír. Svoje prvé verejné vystúpenie absolvoval v Litomyšli v šiestich rokoch.

Neskôr Smetana študoval na gymnáziu v rôznych mestách, no nie príliš úspešne. V Prahe potom svoje štúdium ukončil vlastne hrubým porušením disciplíny – prestal chodiť do školy. Zaujal ho kultúrny a spoločenský život v Prahe a venoval sa hudobnej činnosti. Po roztržke s otcom zakončil potom štúdium pod dohľadom staršieho bratranca, ktorý bol profesorom na premonštrátskom gymnáziu v Plzni. Po zmierení sa s otcom sa Smetana vrátil do Prahy a bol pevne rozhodnutý venovať sa iba hudbe.

Finančná situácia otca sa zhoršila, Smetana nemohol počítať s jeho podporou, a tak sa vynorila pred ním starosť o živobytie. V roku 1844 sa mu ale podarilo získať miesto učiteľa hudby v rodine grófa Leopolda Thuna. Navyše ho jeho budúca svokra zoznámila s Josephom Prokschom, ktorý ho vyučoval súkromne kompozíciu. Proksch bol vynikajúci učiteľ a jeho ústav bol najuznávanejší v Prahe. A tak Smetana začal systematicky študovať hudbu. V roku 1847 štúdium u Prokscha aj vyučovanie u Thunov ukončil.

Smetana sa chcel uplatniť ako virtuóz, ale jeho cesta skončila neúspechom. Preto v roku 1848 podal žiadosť Zemskému guberniu o povolenie hudobného ústavu. Obrátil sa na presláveného virtuóza Liszta, ktorý podporoval mladých umelcov, ohľadom pôžičky finančných prostriedkov na jeho založenie, ten mu však pôžičku neposkytol. Ústav sa však nakoniec podarilo založiť a dobre sa rozvíjal. Okrem týchto príjmov mal Smetana aj honoráre z výučby v šľachtických rodinách. Bol finančne zabezpečený, a tak sa roku 1854 oženil s Kateřinou Kolářovou.

Do verejného povedomia sa dostával predovšetkým prostredníctvom umeleckého združenia Concordia. Umelecky reagoval na revolučný rok 1848 a písal pochody, neskôr aj polky. V roku 1855 zomrela Smetanovi jeho hudobne nadaná dcéra Bedřiška. Ako spomienku na ňu napísal Klavírne trio g mol, ktoré vysoko ocenil Liszt. Smetana sa rozhodol Prahu opustiť a prijal ponuku učiteľského miesta v Göteborgu vo Švédsku. Tu bol síce v lepšej finančnej situácii, ale nevládol tu ani zďaleka taký kultúrny život ako v Prahe. Göteborg ale splnil Smetanovu túžbu stať sa dirigentom.

V drsnom severskom podnebí však jeho žena dostala tuberkulózu a na následky tejto choroby zomrela v Drážďanoch na ceste domov. Neskôr sa Smetana počas prázdninového pobytu v Čechách zoznámil s Bettinou Ferdinandiovou, ktorá sa stala jeho druhou ženou. V roku 1860 bol vo Švédsku na poslednú sezónu. Domov ho ťahali nie len osobné záležitosti, ale aj správy o blížiacom sa vybudovaní stáleho českého profesionálneho divadla. Nebol spokojný ani s malosťou göteborgských pomerov. Definitívne sa teda vrátil domov.

Po návrate do Čiech sa Smetana stal členom Mešťanskej besedy, stal sa zbormajstrom speváckeho spolku Hlahol, bol zvolený za predsedu hudobného zboru Umeleckej besedy a v roku 1866 sa stal kapelníkom opery „Prozatímního divadla“. Bol si vedomý veľkého významu opery na českej scéne a napísal operu Braniboři v Čechách, jeho druhá opera Prodaná nevěsta je dnes považovaná za vzor národnej opery. Medzi jeho ďalšie významné opery patrí Libuše a Dve vdovy.

V roku 1874 Bedřich Smetana ohluchol a bol preto nútený vzdať sa miesta v divadle.

Hluchota však nezmenšila jeho hudobnú predstavivosť a schopnosť komponovať. Vzápätí po ohluchnutí začal pracovať na cykle symfonických básní Má vlast. Ďalej napísal dve sláčikové kvartetá, oba rady Českých tancov, zbor Píseň na moři a zbory Věno a Modlitba. Nasledovali ďalšie opery – Hubička, Tajemství a Čertova stěna.

Aj vďaka komponovaniu napriek hluchote prejavil svoju genialitu a postupne si získaval čestné miesto ako významný reprezentant českej hudby a dostal veľa ocenení. Nesmiernej cti sa Smetanovi dostalo pri príležitosti otvorenia Národného divadla v Prahe 11. 6. 1881 uvedením jeho opery Libuše.

Choroba

Po roku 1870 sa Smetanov zdravotný stav začal zhoršovať. Trápili ho nehojace sa kožné vyrážky a rad ďalších problémov. Až donedávna sa myslelo, že dôvodom týchto komplikácií bol syfilis. Toto tvrdenie však vyvrátil doktor Jiří Ramba, ktorý skúmal lebku Bedřicha Smetany.

Nechal zhotoviť röntgenové snímky a lebku premeral. Skúmaním zistil, že Smetana mal výrazne menšiu pravú časť tváre, ktorú sa neskoršom veku snažil zakryť mohutnou bradou. Ďalším prekvapivým nálezom bolo, že na tvárových kostiach mal jednoznačné známky dlhodobého infekčného zápalu - osteomyelitídy.

V skratke možno povedať, že 11-ročný Smetana pri pobyte v Jindrichovom Hradci utrpel ťažké zranenie a prechodne stratil sluch. Pravdepodobnou príčinou je explózia nálože (sklenenej fľaše naplnenej strelným prachom), ktorú chlapci zakopali na poli. Výbuch vmietol Smetanovi do tváre črepiny a čerstvo pohnojenú pôdu. Navyše mu ranu vymyli nečistou vodou z neďalekého rybníka Vajgar. Vznikol zápal, ktorý Smetana pri vtedajšej neznalosti antibiotík a ďalších liekov so šťastím prežil. Zápal však prešiel do chronického štádia a zachvátil mozgové blany - čo vo svetle súčasného medicínskeho poznania vysvetľuje množstvo chorobných príznakov, ktoré skladateľ musel znášať celý život.

V dobových dokumentoch sa možno dočítať, že ho trápil „zápal močového mechúra“, často u neho dochádzalo ku „krčným katarom“, mával závrate a často vracal. Mikroskopické vyšetrenie lebky preukázalo, že zápal ťažko postihol ušné kostičky, čo viedlo k postupnej strate sluchu. Nakoniec sa dostavili aj psychické problémy. To všetko spolu s veľmi bolestivým a hnisavým zápalom kože (nesprávne pokladanými za príznaky nebolestivých syfilitických vredov), viedlo k rôznym dohadom o príčinách jeho choroby.

Posledné roky života Smetana strávil u svojej dcéry Žofie a jej manžela v horárni v Jabkeniciach pri Mladej Boleslavi (žil tam od roku 1875). Jeho zdravotný stav sa v roku 1884 prudko zhoršil a 20.apríla ho museli previesť do ústavu pre duševne chorých v Prahe-Kateřinách.

Dielo

Opery

• Braniboři v Čechách (1862–1863, premiéra 1866)
• Prodaná nevěsta (1864–1866, premiéra 1866)
• Dalibor (1866–1867, premiéra 1868)
• Libuše (1869–1872, premiéra 1881)
• Dvě vdovy (1873–1874, premiéra 1874)
• Hubička (1875–1876, premiéra 1876)
• Tajemství (1877–1878, premiéra 1878)
• Čertova stěna (1880, premiéra 1882)
• Viola – len fragment (1872–1884)

Piesňová tvorba

• Večerní písně - 5 písní na slova V. Hálka
• První písně
• Píseň do tragedie Baron Goertz

dobry den

Zborová tvorba

• Česká píseň - pre zmiešaný zbor a orchester
• Píseň svobody - pre zmiešaný zbor, klavír
• Píseň česká - pre mužský zbor
• Meditabitur - pre zmiešaný zbor, organ a orchester
• Tři jezdci - pre mužský zbor
• Odrodilec I., II. - pre mužský zbor
• Rolnická - pre mužský zbor
• Naše píseň - pre mužský zbor
• Slavnostní sbor - pre mužský zbor
• Píseň na moři - pre mužský zbor
• Věno - pre mužský zbor
• Modlitba - pre mužský zbor
• Heslo I., II. - pre mužský zbor
• Tři ženské sbory (Má hvězda, Přiletěly vlaštovičky, Za hory slunce zapadá)

Symfonické básne

• cyklus Má vlast (Vyšehrad, Vltava, Šárka, Z českých luhů a hájů, Tábor, Blaník)
• cyklus Švédské písně (Richard III., Valdštýnův tábor, Haakon Jarl)
• Pražský karneval - nedokončený, dokončené len prvé dve časti - Introdukce, Polonéza

Komorné dielo

• Sláčikové kvarteto č. 1 e mol (Z mého života)
• Sláčikové kvarteto č. 2 d mol
• Z domoviny - dua pre husle a klavír
• Klavírne trio g mol

Klavírna tvorba

Salónné skladby

• 3 Salonní polky

Koncertné skladby

• koncertná etuda Na brehu morskom
• 3 Poetické polky
• cyklus České tance (4 polky, 10 tanců-Hulán, Obkročák, Cibulička, Sousedská, Medvěd, Dupák,…)
• Mackbath a čarodějnice
• Šest preludií
• Sonáta e moll
• Ouvertura e moll
• Rondo C dur

Orchestrárna tvorba

• Symfónia E dur „Triumfálna“ - na témy z Rakúskej národnej hymny (dnes nemeckej -od J. Haydna)
• Pochod k slávnosti Shakespearovej
• Predohra D dur
• Slávnostná predohra C dur - k položeniu základného kameňa Národného divadla
• Venkovanka polka
• Libušin soud - hudba k živému obrazu
• Rybář - hudba k živému obrazu
• Fanfáry do Shakespearovho Richarda III.
• Doktor Faust - predohra k bábkovej hre
• Oldřich a Božena - predohra k bábkovej hre
• Menuet B dur
• Galopp bajadérek

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bedřich Smetana

Externé odkazy

• Výsledek vyšetření Bedřicha Smetany

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bedřich Smetana na českej Wikipédii.