Ester Šimerová-Martinčeková: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 20:15, 18. február 2010

Ester Šimerová-Martinčeková (* 23. január 1909, Bratislava – † 7. august 2005, Liptovský Mikuláš) bola svetoznáma a popredná slovenská maliarka, výtvarníčka a scénografka, predstaviteľka moderny. Často ju nazývali prvou dámou slovenského maliarstva.

Vzdelanie

Počas 1. svetovej vojny navštevovala evanjelickú školu, potom gymnázium. Už v posledných rokoch gymnaziálneho štúdia súkromne navštevovala maliarsku školu Gustáva Mallého. Po maturite odišla do Paríža, kde študovala maliarstvo na dvoch akadémiách, ale aj v súkromnej škole Alexandry Exter.

Životopis

Už v roku 1931 samostatne vystavovala v Prahe. Tam sa stala členkou výtvarného odboru Umeleckej besedy. V roku 1932 sa vydala za profesora Dr. Františka Šimera a spolu s ním žila v Bratislave. Po rozpade prvej Československej republiky odišla s manželom do Protektorátu Čechy a Morava a usadili sa v Plzni.

V období atentátu na Heydricha jej manžel, ako primár v nemocnici, ukrýval československých parašutistov z Anglicka. Po prezradení ho Gestapo zatklo, uväznilo a popravilo. V roku 1947 sa opäť vydala. Jej manželom sa stal právnik Martin Martinček, v tom čase prezidiálny šéf Úradu predsedníctva SNR, neskôr významný slovenský fotograf. V roku 1954 sa spolu presťahovali do Liptovského Mikuláša, kde žila až do svojej smrti.

Po obnovení spoločnej republiky, v roku 1945, sa vrátila späť na Slovensko a tu ju zvolili za predsedníčku Bloku slovenských výtvarníkov. V roku 1966 jej udelili titul zaslúžilej umelkyne. Vystavovala vo viacerých galériách doma i v zahraničí a je držiteľkou mnohých ocenení a vyznamenaní. Popri maľbe sa venovala aj návrhom divadelných kostýmov pre Novú scénu v Bratislave.

Ester Šimerová-Martinčeková ako jediná zo slovenských umelcov sa inšpirovala priamo u parížskej školy a do Paríža sa často vracala.

Ocenenia

V roku 1991 Rad T. G. Masaryka IV. triedy (v Prahe)

V roku 1992 Cena Martina Benku

Od roku 1966 bola zaslúžilou umelkyňou

V roku 2001 v Paríži obdržala vyznamenanie Francúzskej republiky Rytier rádu kultúry a literatúry.

V roku 2002 jej prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Zdroje

Slovenské dotyky 8/2009, článok ku storočnici; autor: Jiřina Divácká

[1] dartesro.sk

[2] osobnosti.sk

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 7: / Riadok 7: @@
 Už v [[rok]]u [[1931]] samostatne vystavovala v [[Praha|Prahe]]. Tam sa stala členkou výtvarného odboru Umeleckej besedy. V roku [[1932]] sa vydala za [[profesor]]a [[Doktor|Dr.]] [[František Šimer|Františka Šimera]] a spolu s ním žila v Bratislave. Po rozpade [[ČSR|prvej Československej republiky]] odišla s [[manžel]]om do [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] a usadili sa v [[Plzeň|Plzni]].
-V období atentátu na [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] jej manžel, ako primár v nemocnici, ukrýval československých parašutistov z [[Anglicko|Anglicka]]. Po prezradení ho [[Gestapo]] zatklo, uväznilo a popravilo. V roku [[1947]] sa opäť vydala. Jej manželom sa stal [[právnik]] [[Martin Martinček]], v tom čase prezidiálny šéf Úradu predsedníctva SNR. V roku [[1954]] sa spolu presťahovali do Liptovského Mikuláša, kde žila až do svojej smrti.
+V období atentátu na [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] jej manžel, ako primár v nemocnici, ukrýval československých parašutistov z [[Anglicko|Anglicka]]. Po prezradení ho [[Gestapo]] zatklo, uväznilo a popravilo. V roku [[1947]] sa opäť vydala. Jej manželom sa stal [[právnik]] [[Martin Martinček]], v tom čase prezidiálny šéf Úradu predsedníctva SNR, neskôr významný slovenský fotograf. V roku [[1954]] sa spolu presťahovali do Liptovského Mikuláša, kde žila až do svojej smrti.
 Po obnovení spoločnej republiky, v roku [[1945]], sa vrátila späť na Slovensko a tu ju zvolili za predsedníčku Bloku slovenských výtvarníkov. V roku [[1966]] jej udelili [[titul]] zaslúžilej umelkyne. Vystavovala vo viacerých galériách doma i v zahraničí a je držiteľkou mnohých ocenení a vyznamenaní. Popri maľbe sa venovala aj návrhom [[divadlo|divadelných]] [[kostým]]ov pre Novú scénu v Bratislave.
-Ester Šimerová-Martinčeková ako jediná zo slovenských umelcov vychádzala priamo z parížskej školy a do Paríža sa často vracala.
+Ester Šimerová-Martinčeková ako jediná zo slovenských umelcov sa inšpirovala priamo u parížskej školy a do Paríža sa často vracala.
 == Ocenenia ==