Max Weber: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 88.212.37.132 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ |
d →Externé odkazy: - fr label |
||
Riadok 54: | Riadok 54: | ||
{{Link FA|en}} |
{{Link FA|en}} |
||
{{Link FA|fr}} |
|||
{{Link FA|vi}} |
{{Link FA|vi}} |
||
Verzia z 11:04, 2. marec 2010
Max Weber | |
nemecký sociológ, ekonóm a politik | |
Narodenie | 21. apríl, 1864 Erfurt, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 14. jún, 1920 Mníchov, Nemecko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Max Weber |
Max Weber (* 21. apríl 1864, Erfurt – † 14. jún 1920, Mníchov) bol nemecký sociológ, ekonóm a politik.
Bol profesorom vo Freiburgu (1894-1897), v Heidelbergu a napokon (1919-1920) v Mníchove. Zakladateľ sociológie náboženstva, zaoberal sa vplyvom viery na majetok.
Weberova sociológia
Jeho snahou bolo povýšiť sociálne vedy na úroveň prísnej vedeckosti, a to tým, že skúmal ich metódy a chápal ich ako čisto opisné. Weber sa usiloval striktne rozlišovať skúsenostné vedy a hodnotiace posudzovanie, jednostranné partikulárne poznanie a uchopovanie totálneho, empirickú skutočnosť a podstatu bytia. Na rozdiel od Diltheyovej teórie intuitívneho chápania musí podla Webera chápajúca sociológia ako „veda, ktorá chce výkladom pochopiť sociálne konanie a tým príčinne objasniť jeho priebeh a jeho účinky“, pýtať sa racionálne na účel a prostriedky, pretože iba tým môže chápanie dosiahnuť obzvlášť vysokú evidentnosť. Ako pomocný pojem vyvinul Weber pojem ideálneho typu. Ideálny typ je podľa Webera sociologická metóda, ku ktorej sa sociálna skutočnosť musí približovať (je to abstrakcia, ktorá však v skutočnosti neexistuje - čisto trhové hospodárstvo, pozitívna byrokracia).
Weber a moc
Weber špecifikoval pojem autorita, resp. moc, ktorú spája s pojmom panstvo. Moc a panstvo rozlišuje. Moc chápe ako každú šancu presadiť v rámci spoločenského vzťahu vlastnú vôľu aj proti odporu, bez ohľadu na to v čom táto šanca spočíva. Panstvo chápe ako šancu nájsť pre príkaz určitého obsahu poslušnosť u určitých osôb. Vytvoril 3 typy panstva:
1. tradičné (panstvo založené na tradičných vzťahoch, odvodené z každodennej viery v posvätnosť oddávna platných tradícií),
2. legálne (stáva sa z titulu legality, spočíva v dôvere v zákonnosť stanovených poriadkov a v právo tých, ktorí sú na ich základe povolaní vykonávať moc),
3. charizmatické (založené na nevšednej oddanosti, posvätnosti, hrdinskej sile alebo na príklade určitej osobnosti a poriadkov, ktoré hlása)
Weber a štát
Štát definoval ako entitu, ktorá má monopol nad legitímnym užitím sily, moci. Je to inštitucionálny mocenský zväz, ktorí si na určitom území monopolizoval legitímne fyzické násilie ako prostriedok panstva a na ten účel sústredil v rukách svojich vedúcich činiteľov vecné prevádzkové prostriedky.
Weber a politika
Politika je každá aktivita, vďaka ktorej môže štát zasahovať do distribúcie moci. Politik by mal prijať dva druhy etiky, etiku konečného dôsledku a etiku zodpovednosti. Politiku charakterizuje ako umenie dosiahnuť nemožné. Max Weber je známy aj štúdiou o byrokratizácii spoločnosti. Byrokratizácia je prechodom od hodnotovo orientovanej tradičnej spoločnosti ku cieľovo orientovanej. Byrokratizácia podľa Webera uväzňuje človeka v klietke založenej na pravidlách a rozumovej kontrole. Pomocou tejto tézy prišiel na to, že socializmus v Rusku v kombinácii so zrušením pôvodných štruktúr, bude viesť k prebykratizovaniu a upevneniu pozície štátu a nie naopak, ako to hlásali bolševici.
Viera a kapitalizmus
Podľa Webera vznikol kapitalizmus vo veľkej miere vďaka reformácii, pretože protestanti majú iný pohľad na život na zemi ako katolíci(tj o katolíkov sa postará boh, protestanti však musia robiť) V kapitalizme ľudia podriaďujú svoj život kritériu efektívnosti. Sformuloval tri slabiny kapitalizmu:
1/ spomalenie či zastavenie expanzie
2/ zoštátnenie hospodárstva
3/ proces byrokratizácie vvv
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Max Weber
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Max Weber
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Max Weber
Externé odkazy
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.