Peredvižnik: Rozdiel medzi revíziami
d fix. |
d Peredvižnici premiestnená na Peredvižnik |
||
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 14:49, 22. marec 2010
Združenie peredvižnikov ({rus|Товарищество передвижных художественных выставок}}, voľne preložené Združenie putovných umeleckých výstav, skrátene peredvižnici) bolo umelecké združenie ruských výtvarníkov druhej polovice 19. storočia.
Jeho vznik možno datovať rokmi 1870 - 1871. Združenie vzniklo z iniciatívy významného realistického maliara a umeleckého teoretika I. N. Kramského. Ideovým zámerom hnutia bola prezentácia ruského umenia najširšej verejnosti. Členovia združenia, ku ktorému patrili najvýznamnejší ruskí súdobí maliari, presadzovali vo svojej tvorbe ústup od oficiálneho umeleckého smeru a zameriavali sa na zachytenie života sociálne a spoločensky najnižšie postavených ľudí. Ich zámerom bolo svojimi dielami predstaviť život najprostejšieho ruského človeka s jeho radosťami i starosťami. Ich diela sa vyznačovali výrazne národným cítením.
Diela peredvižnikov tematicky predstavovali celú škálu tém: od žánrového maliarstva, cez krajinomaľbu, portrétne diela až k prácam viažúcim sa k významným historickým udalostiam. Dominujúcou však bola téma národa, života prostého ľudu, jeho zvykov a obyčajov. Významnú skupinu v rámci združenia tvorili umelci, ktorých hlavný záujem smeroval k zachyteniu vidieckeho života roľníkov. Svoju pozornosť upriamili nielen na zachytenie každodenného strastiplného života ruských nevoľníkov, no zároveň dali divákovi nahliadnuť do prostej ruskej duše poukázaním na jej čistotu a šľachetnosť.
Záujem inej skupiny združenia smeroval k zobrazeniu jedinečného čara ruskej prírody. Jej neopakovateľná krása našla odraz v dielach takých krajinárov, akými boli I. I. Šiškin, F. A. Vasiľjev, V. D. Polenov a ďalší.
Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov združenia bol I. J. Repin so svojimi dielami tematicky čerpajúcimi zo života ľudu a z významných historických období Ruska: Krížová procesia v Kurskej gubernii, Cár Ivan Hrozný so synom Ivanom, Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi, Burlaci na Volge a iné.
Napĺňajúc ideový zámer „priniesť umenie k ľuďom“, zorganizovalo združenie v rokoch 1871 až 1923 takmer päťdesiat výstav obrazov nielen v Moskve a Petrohrade ale aj na tzv. periférii krajiny: v Kyjeve, Charkove, Kazani, Rige či v Odese. Rok 1923, kedy sa uskutočnila posledná výstava, je považovaný za rok, v ktorom združenie zaniklo. Ideový a umelecký odkaz peredvižnikov prebralo novovzniknuté združenie s názvom Asociácia umelcov revolučného Ruska (Ассоциация художников революционной России).
Mnoho z diel peredvižnikov predstavujú vo svojich expozíciách Štátna Tretiakovská galéria či Ruské múzeum.
Významní predstavitelia peredvižnikov
- Abram Jefimovič Archipov
- Alexej Kondratievič Savrasov
- Andrej Petrovič Rjabuškin
- Archip Ivanovič Kuindži
- Iľja Jefimovič Repin
- Illarion Michailovič Prjanižnikov
- Ivan Nikolajevič Kramskoj
- Ivan Ivanovič Šiškin
- Isaak Iľjič Levitan
- Vasilij Grigorievič Perov
- Vasilij Dmitrievič Polenov
- Vasiliv Ivanovič Surikov
- Apollinaire Michailovič Vasnecov
- Viktor Michailovič Vasnecov
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pieriedwiżnicy na poľskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- K. F. Antonovová, I. T. Rostovcevová, Gosudarstvennaja Treťjakovskaja galereja, Izdateľstvo Avrora, Leningrad, 1976