Prešov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok
Riadok 310: Riadok 310:
* veliteľstvo mechanizovanej brigády
* veliteľstvo mechanizovanej brigády


:[[Súbor:Slovakia Presov 318.jpg|vpravo|náhľad|Budova vojenského veliteľstva]]
===Velitelia vojenskej posádky Prešov===
===Velitelia vojenskej posádky Prešov===
Od roku [[1960]] kedy sa z Košíc do Prešova presťahovalo vojenské veliteľstvo 18. streleckej divízie vojenskej posádke v meste Prešov velili:
Od roku [[1960]] kedy sa z Košíc do Prešova presťahovalo vojenské veliteľstvo 18. streleckej divízie vojenskej posádke v meste Prešov velili
* [[plukovník]] Ing. [[Pavol Papač]]
* [[plukovník]] Ing. [[Pavol Papač]]
* [[generálmajor]] Ing. [[Zoltán Jakuš]]
* [[generálmajor]] Ing. [[Zoltán Jakuš]]

Verzia z 09:28, 25. marec 2010

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Prešov pozri Prešov (rozlišovacia stránka).
Prešov
mesto
Centrum mesta
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres okres Prešov
Historický región Šariš
Rieka Torysa
Súradnice 49°00′00″S 21°14′00″V / 49,00000°S 21,23333°V / 49.00000; 21.23333
Rozloha 71,18 km² (7 118 ha)
Obyvateľstvo 91 498 (31. 12. 2007)
Prvá písomná zmienka 1247
Primátor JUDr. Pavel Hagyari (nezávislý)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 080 01
Telefónna predvoľba +421-51
ŠÚJ 524140
EČV PO
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Prešov
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.presov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Hlavná ulica
Konkatedrála sv. Mikuláša
Gréckokatolícke arcibiskupstvo s Chrámom sv. Jána Krstiteľa

Prešov (maď. Eperjes, nem. Eperies a 1938-45 aj Preschau, rus. Пряшев (Prjašev), ukr. Пряшiв (Prjašiv), poľ. Preszów, lat. Fragopolis alebo Eperiessinum) je krajské mesto ležiace v Prešovskom kraji. Počtom obyvateľov 91 498 (k 31.12.2007) je Prešov tretie najväčšie mesto na Slovensku. Má štyri katastrálne časti: Prešov, Šalgovík, Solivar a Nižná Šebastová. Je metropolou Šariša.

Leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek Torysa a Sekčov v Košickej kotline. Obklopujú ho Slanské vrchy z východu a Šarišská vrchovina zo západu.

Časti mesta

Vodné toky

História

Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do doby kamennej, čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z doby bronzovej, keď tu boli tu objavené bronzové predmety, keramika, ale aj železný nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných rímskych mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencií hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu 8. a 9. storočia.

Začiatkom 12. storočia bolo toto územie začlenené do uhorského štátu. Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. V tom istom storočí v roku 1299 udelil kráľ Ondrej III. Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ Ľudovít I. v roku 1374, čím sa mesto Prešov stalo slobodným kráľovským mestom.

V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky, a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcimi sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov.

Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnila šíriace sa reformácie a protihabsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a úpadok mesta sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok 1687 známy ako prešovské jatky, kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imrichovi Tökölimu, vodcovi protihabsburského povstania ako výstraha pre ostatných. K oživeniu mesta došlo koncom 18. a zač. 19. storočia, kedy sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením greckokatolíckej diecézy v roku 1816 sem začal prichádzať väčší počet Rusínov a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj významná židovská komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli a preto v 19. storočí bol zastaralý systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom.

Historické mestské domy

Pôvod názvu mesta Prešov Legenda hovorí, že keď sa v 12.storočí uhorský kráľ Belo II. Slepý, zdržiaval v tomto kraji stratil sa svojej družine. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal jahodami, ktoré v týchto končinách rástli v hojnom množstve. Keď ho večer našli rytieri z družiny, kráľ sa rozhodol z vďačnosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd. Z historického hľadiska však táto legenda nemá vierohodný podklad. Pomenovanie „Prešov“ sa objavuje až od 16.storočia. Dovtedy používaný názov Eperies je podľa slovenského historika profesora Uličného iba fonetickým prispôsobením staršieho slovenského názvu. Teda názov mesta Prešov nekorení v maďarskom slove „eper“ (jahoda), ale v slovanskom mene Preš. [1]

Prehľad významných historických udalostí

  • 4.-5. stor. - príchod Slovanov na územie Prešova
  • 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove
  • 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom Ondrejom III.
  • 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do Pentapolitany (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov)
  • 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove
  • 1453 – prvý erb Prešova
  • 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok (od kráľa Ladislava V. Pohrobka)
  • 1502 – 1505 – začiatok stavby Dómu sv. Mikuláša
  • 1667 – Kolégium v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka
  • 1687 – Caraffove jatky, 24 popravených meštanov
  • 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburgského povstania na čele s Františkom II. Rákocim
  • Koniec 18. storočia –príchod prvých Židov do Prešova
  • 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva
  • 1848 – stavba 1. židovskej synagógy
  • 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov
  • 16.6.1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená Slovenská republika rád
  • 1923-24 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky
  • 19.1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny
  • 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou
  • 1972 – Solivary – sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou

Najvyšší predstavitelia mesta

Richtári

Radnica

Udelením mestských privilégií v roku 1299 získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto richtár stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku 1314 . Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497. Najvyšším predstaviteľom mesta Prešov doteraz nebola žena. [2]

Obdobie od roku 1497 do roku 1577

  • Benedikt Fleischer
  • Tomáš Plavniczer
  • Štefan Schneider
  • Juraj Klein
  • Benedikt Kreitsch
  • Gašpar Fábry
  • Matej Volsz
  • Kristián Czibner
  • Tomáš Perley
  • Ján Czibner
  • Menhard Melczer
  • Andrej Grünwald
  • Štefan Czébner
  • Michal Gilgy
  • Imrich Fontanus
  • Peter Kunz
  • Kristián Zivla
  • Michal Spreitz
  • Urban Ail
  • Ján Goldner
  • Ján Bock
  • Juraj Hanz
  • Krištof Gilgy

Obdobie od roku 1578 do roku 1673

  • Anton Scholcz
  • Ján Söldnerus
  • Andrej Grosz
  • Eduard Tirauf
  • Tomáš Klein
  • Lukáš Drezner
  • Štefan Dreischler
  • Michal Virth
  • Juraj Gorszky
  • Ján Planek
  • Martin Kacsmarovics
  • Ján Hekkel
  • Ján Roth
  • Ján Vajda
  • Kristián Króner
  • Ján Puttenberger
  • Juraj Speitz
  • Daniel Lengfelner
  • Ján Klein
  • Michal Hakker
  • Ján Weber
  • Tomáš Konrádt
  • František Úsz

Obdobie od roku 1674 do roku 1824

  • Ján Makkay
  • Juraj Fleischhakker
  • Juraj Thurcsányi
  • Pavol Szikszay
  • Matej Medveczky
  • Štefan Harsághy
  • Sebastián Seldmayer
  • Michal Roth
  • Ján Klesch
  • Imrich Schváby
  • Jakub Stemper
  • Mikuláš Bán
  • Juraj Smolnik
  • Michal Szümenyi
  • Michal Špak
  • Ján Vrabeľ
  • František Hančovský
  • Pavol Thormássy
  • Štefan Szölössy
  • Jozef Smiček
  • Michal Mansch
  • Ignác Pajer
  • Július Hegedüs
  • Štefan Kádás

Obdobie od roku 1825 do roku 1944

  • Ján Szilvay
  • Štefan Dienes
  • Michal Beör
  • Jozef Szepesházy
  • Karol Podhorányi
  • Pavol Vida
  • Ján Krieger
  • Ladislav Tahy
  • Andrej Fuhrmann
  • Eduard Mandics
  • Valentín Podhorányi
  • Aladár Krayzell
  • Jozef Faragó
  • Emil Hreblay
  • Ľudovít Thomko
  • Karol Flórián
  • Karol Straka
  • Július Róvó
  • Alex Duchoň
  • Alexander Chrapa
  • Andrej Germuška
  • Štefan Malinovský
  • Vojtech Raslavský
  • Anton Sabol-Palko

Predsedovia

  • Arnošt Pšenička (1945)
  • Pavol Pláňovský (1945)
  • Rudolf Butorác (1946 - 1947)
  • Pavel Košík (1948)
  • Jaroslav Miča (1949)
  • Jaroslav Sásik (1949 - 1951)
  • Teodor Seman (1952)
  • Peter Dupej (1953)
  • Jozef Kövér (1954)
  • Andrej Šándor (1955 - 1960)
  • Emil Reinkraut (1961 - 1970)
  • Milan Rovňák (1971 - 1989)
  • PhDr. Ivan Benko (1990)

Primátori

  • Ing. Vilam Sopko (1990 - 1994)
  • Ing. Juraj Kopčák (1994 - 2002)
  • Ing. Milan Benč (2002 - 2006)
  • JUDr. Pavel Hagyari (2006 - 2010)

[3]

Vojenstvo

Stručné dejiny

Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, lebo sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. A až tu niekde siahajú počiatky vojenstva v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho Uhorska pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.[4]

Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku 1374, kedy dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14.storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15 ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku 1604 kedy vypuklo prvé z celého radu protihabsburských povstaní uhorských stavov až do roku 1710, kedy mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bolo mesto Prešov mnohokrát obliehané rôznymi vojskami povstalcov ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: Bočkajovi povstalci, vojska generála Basta, povstalci Juraja I. Rákociho, Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, Tököliho povstanie, Prešovské jatky generála Caraffu a povstalci vedení Františkom II. Rákocim. Prešov potom až do roku 1848 rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.[5]

Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Mesto vytvorilo národnú gardu a vyzbrojilo aj niekoľko desiatok dobrovoľníkov. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl. Napríklad: cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku 1900 kedy zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy prvej svetovej vojny a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo 1.11. 1918 pod vplyvom revolúcie v Budapešti, odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v noci potom ozbrojení vojaci rabovali obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň 1.11.1918 bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako prešovská vzbura. Bola to najkrvavejšia udalosť od Prešovských jatok (1687). Touto udalosťou sa zavŕšila jedna z dôležitých etáp vojenstva v meste Prešov.[6]

Dôležité vojenské útvary a zväzky sídliace v Prešove

Od 4. júla 1945, krátko po skončení Druhej svetovej vojny, boli na území Československa vojenské útvary reorganizované po vzore Červenej armády. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva:

  • veliteľstvo pešieho pluku
  • veliteľstvo streleckej divízie
  • veliteľstvo tankovej divízie
  • veliteľstvo motostreleckej divízie
  • veliteľstvo mechanizovanej divízie
  • veliteľstvo armádneho zboru
  • veliteľstvo mechanizovanej brigády
Budova vojenského veliteľstva

Velitelia vojenskej posádky Prešov

Od roku 1960 kedy sa z Košíc do Prešova presťahovalo vojenské veliteľstvo 18. streleckej divízie vojenskej posádke v meste Prešov velili

Generáli - prešovskí rodáci

Od roku 1918 do roku 2009 boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v meste Prešov [7]

[8]

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov: 91 498 (rok 2007)

Národnostná štruktúra
  • 94,7 % Slovákov
  • 1,4 % Ukrajincov
  • 1,2 % Rómov
  • 1 % Čechov
  • 0,2 % Maďarov
  • 0,5 % ostatní
Náboženská štruktúra
  • rímski katolíci - 66,77 %
  • bez vyznania - 13,57 %
  • grécki katolíci - a.v. - 4,82 %
  • pravoslávni - 1,68 %

a iní

Kultúra

Divadlo Jonáša Záborského
Divadlo Jonáša Záborského

Divadlá

Múzeá

  • Krajské múzeum
  • Múzeum vín

Kiná

  • Scala (bývalé kino Panorama)
  • Cinemax

Hudba

Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle"[9][10][11] či ,,mesto hudby" [12]už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého Slovenska, okolitých štátov, či dokonca Európy.

K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet mainstreamovo úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne)známe skupiny a hudobné subkultúry, stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: metal, punk, alternatívna scéna, gospel, pop-rock, folk, jazz, country...), ďalej koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Za Siedmymi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia...), rockové prehliadky kapiel s dlhoročnou tradíciou (Rocková liga, vyše 20. ročníkov, Prešovský študentský Liverpool, 6. ročníkov, Rebrík...), ale aj festivaly (Sigortus, Dobrý festival, (t)urbanfest, ImROCK FEST, East Side Music Festival, Festival zlej hudby, Farfest, či Jazz Prešov...).

Medzi dôležité podujatia patria aj Dni mesta Prešov, ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv prvej písomnej zmienky mesta (k roku 2009, 762. výročie). Súčasťou osláv bývajú open-air koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k ním napr. Deti Picasso (Rusko), Myster Möbius (Francúzsko/Maďarsko), Masfél (Maďarsko), Pražský Výběr II.; Laura a její tygři (Česká republika), Srečna Mladina (Slovinsko), Squartet (Taliansko), ale aj slovenské skupiny Heľenine Oči, Chiki liki tu-a, Arzén, Mango Molas, Alter Ego, Karpatské Chrbáty, Komajota atď. Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely.

Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktorému sa dostalo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov, pod názvom Frenkyho hudobná encyklopédia. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie prešovského Korzára, Michal Frank.

Významní prešovskí hudobníci a kapely:

Stavby

Bosákov dom

Pamiatky

Kostol sv. Jozefa (Františkánsky)
  • Františkánsky kostol sv. Jozefa
  • Gréckokatolícka katedrála sv. Jána Krstiteľa
  • Gréckokatolícky biskupský palác
  • Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa Alexandra Nevského
  • Prešovská kalvária - významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. 1721 a ukončená bola okolo 1752. Stavbu viedli jezuiti, ktorí spravovali rím.-kat. farnosť. Kalvária sa skladá zo 16. barokových kaplniek a kostolíkom k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode.
  • Radnica
  • Židovská synagóga (jedna z najkrajších na Slovensku)
  • Kumšt (vodohospodárska stavba, teraz židovské múzeum)
  • Bašta

Galéria

Šport

Pravidelné podujatia

  • Akademický Prešov - festival študentského umenia
  • Turbanfest - festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov
  • Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby)
  • Zlatý súdok - prehliadka karikaturistov z celého sveta
  • Týždeň slovenských knižníc
  • Deň Zeme
  • Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí
  • Festival paličkovanej čipky - medzinárodná účasť paličkárok - trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou.
  • Festival zlej hudby
  • Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel
  • Prešovské kultúrne leto
  • Festival Sigord
  • Farfest - farský festival na sídlisku Sekčov
  • Muvina - prehliadka vín
  • Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby)
  • JAZZ Prešov - Medzinárodný jazzový festival
  • Súťaž mladých barmanov a čašníkov - EUROCUP
  • IMAGE - Módna prehliadka
  • Opálové zrnko - súťaž podnikateľov
  • Gorazdov literárny Prešov
  • Prešovský študentský Liverpool - mladé hudobné talenty
  • Vianočný salón - výstava prešovských výtvarníkov
  • Silvester - spoločná oslava nového roka
  • Guitar Night

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Nízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006. Škoda 24Tr na Hlavnej ulici na linke č.1 smeruje na najstaršom úseku trate do mestskej časti Solivar.
Železničná stanica Prešov
  • Dopravný podnik mesta Prešov, a.s. - autobusová a trolejbusová mestská hromadná doprava
  • SAD Prešov, a.s. - autobusová prímestská a diaľková hromadná doprava
  • Železničná stanica Prešov

Školstvo

Vysoké školy

Základné a stredné školy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam základných a stredných škôl v Prešove
Veža Konkatedrály sv. Mikuláša, vľavo budova Knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove

Osobnosti

Partnerské mestá

Partnerskými mestami Prešova sú tieto mestá:

Panoráma

Pohľad od Kalvárie
Pohľad od Kalvárie

Referencie

  1. Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.14
  2. Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.39
  3. Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.40
  4. Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.13
  5. Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.26
  6. Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.33
  7. Štaigl, J., a kolektív: Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 -2009, Magnet Press, Slovakia 2009
  8. 2.armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2.armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7
  9. Prešov. Presov.info/sk. prístup: 29.06.2009
  10. Predstavujeme skupinu Hrdza. Folk.sk prístup: 29.06.2009
  11. Prečo prezývajú Prešov "slovenský Seattle". Frenky.sk. prístup: 29.06.2009
  12. http://www.vecernik.po.sk/obsah/obrazky/2005_10_09_11V.pdf prístup: 10.01.2010

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prešov

Externé odkazy

Šablóna:Geolinky-Európa-mesto