Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku

Pamätník príslušníkom 1. Československého armádneho zboru.

Kameň informujúci o vyhlásení národnej kultúrnej pamiatky vo Svidníku.

Duklianske bojisko

Súčasťou duklianskeho bojiska je vojenské prírodné múzeum, ktoré bolo sprístupnené verejnosti v roku 1959.

Je to pamiatkovo upravené duklianske bojisko so symbolicky rekonštruovanými bojovými situáciami, palebnými postaveniami, veliteľskými stanovišťami, pozorovateľňami, bunkrami, ťažkými zbraňami (tank, lietadlo, delá, mínomety) a podobne.

Dominantou duklianskeho bojiska je mohutný pamätník padlým vojakom 1.ČS armádneho zboru na Dukle s cintorínom čs. vojakov a vyhliadková veža vybudovaná v 1974 roku.

Areál Duklianskeho bojiska sa rozprestiera od rázcestia obce Kapišová až po slovensko-poľský hraničný priechod Dukla. Na tejto ploche sa nachádza expozícia v prírode s rozmiestnenou bojovou technikou v katastri obci Nižného Komárnika a Vyšného Komárnika. Sprístupnené sú aj zrekonštruované delostrelecké palebné postavenia a bunkre jednotiek 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Prírodné duklianske múzeum zaoberá plochu rozprestierajúcu sa tiež medzi obcami Kapišová a Kružlová (v Údolí smrti) kde je osadená technika tankovej roty s ôsmimi tankami, delá a aj iné zbrane z obdobia Karpatsko-duklianskej operácie (október 1944).

Duklianske bojisko je národná kultúrna pamiatka zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako Dukelské bojisko (na základe uznesenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 24 z 27. 2. 1961).

Národná kultúrna pamiatka je územne rozdelená do dvoch lokalít:

1. Dukla – pamätník Česko-Slovenského armádneho zboru v katastrálnom území Vyšný Komárnik,

2. Pamätník sovietskej armády v katastrálnom území Svidník.

Pamätník Československej armády na Dukle je v chotári obce Vyšný Komárnik. Jeho vybudovaním v priestore bojov Karpatsko-duklianskej operácie vláda Česko-Slovenskej rebubliky vzdala hold padlým vojakom 1. čs. armádneho zboru. Pamätník bol postavený v roku 1949 a je národnou kultúrnou pamiatkou. Autorom pamätníka je Ing. architekt Jozef Grus. Pri pamätníku je vojenské pohrebisko - cintorín, na ktorom je pochovaných 565 príslušníkov zboru.

Pamätník

Pamätník tvorí vysoký pylón a kolumbárium. Uzatvára južnú stranu cintorína a spolu s obradnou sieňou je vysoký 28 m. Svojím tvarom pylónu vyjadruje úder oslobodzovacích vojsk do nepriateľskej obrany na poľsko-československom pomedzí. V roku 1964 bol pamätník doplnený o bronzové súsošie Žalujem od národného umelca Jána Kulicha. Matka ďakuje sovietskemu vojakovi za oslobodenie a zároveň žaluje fašizmus za príkoria a utrpenie, ktoré spôsobil.

Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule s vygravírovanými menami 1265 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí padli v Karpatsko-duklianskej operácii. Nie všetci sú pochovaní na Dukle; väčšina hrobov sa nachádza na poľskej strane hraníc, predovšetkým v meste Dukla a v osade Nowosielce.

V kolumbáriu pamätníka (žulové čierne oválne teleso s výklenkami na ukladanie urien) je uložená prsť zo všetkých miest bojov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Portál kolumbária zdobia reliéfy znázorňujúce jeho bojovú cestu od Buzuluku do Prahy.

Pri štátnej ceste, asi 200 m od štátnej hranice, je žulový pamätník Rozpuknuté srdce. Postavený je na mieste tragickej smrti generála Jaroslava Vedrala-Sázavského, veliteľa 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR, ktorý tu zahynul 6. októbra 1944. Generálovo auto nabehlo na nástrahovú mínu, ktorá bola aktivovaná. Spolu s generálom zahynul aj vodič a osobná stráž.

Vľavo od štátnej cesty asi 100 m od štátnej hranice, na mieste, kde bol pôvodný cintorín príslušníkov čs. armádneho zboru, je od roku 1967 umiestnená žulová plastika – symbol ženijného vojska v Karpatsko-duklianskej operácii. Plastika zobrazuje ruku ženistu pri zneškodňovaní protitankovej míny.

Pri štátnej hranici je postavená na mieste pôvodnej pozorovateľne veliteľa zboru generála L. Svobodu vyhliadková veža. Pôvodná veža bola drevená, dnešná bola odhalená v roku 1974. Rozhľadňa je postavená v nadmorskej výške 550 m a je vysoká 52 m. Vo vstupnej hale vyhliadkovej veže je inštalované audiovizuálne zariadenie, ktoré umožňuje návštevníkovi získať dokonalý prehľad o Karpatsko-duklianskej operácie. Z vyhliadkovej plošiny s výhľadom na duklianske bojisko na poľskej i slovenskej strane lektori oboznamujú návštevníkov s históriou duklianskych bojov na jeseň roku 1944. V interiéri rozhľadne je inštalovaná lipová ratolesť – symbol slovanskej vzájomnosti a zároveň označenie československej generálskej vojenskej hodnosti.

Alej Hrdinov Dukly

V roku 1981 v severovýchodnej časti areálu pamätníka bola vytvorená alej Hrdinov Dukly. Na kamenných žulových blokoch sú umiestnené busty 15 hrdinov Sovietskeho zväzu a Československej republiky, aktívnych účastníkov Karpatsko-duklianskej operácie. Busty v nadživotnej veľkosti tu majú maršali Sovietskeho zväzu Ivan Stepanovič Konev, K. S. Moskalenko a A. A. Grečko, armádni generáli L. Svoboda a K. Klapálek, generálmajori A. Sochor a R. Tesařík, podplukovníci J. Kholl a F. Vrána, kapitáni R. Jasiok a V. Opatrný, gardoví seržanti P. A. Kondyra, V. N. Golovaň a D. Karakulov a mladší seržant I. V. Babin.

Bronzové súsošie od národného umelca Jana Kulicha.

Vojenské múzeum

V okolí popri štátnej ceste je prírodné vojenské múzeum s exponátmi bojovej techniky. Je tu zrekonštruované palebné postavenie čs. delostrelcov, ktorí svojou streľbou podporovali útok čs. peších jednotiek pri vojenských operáciách. Taktiež sú tu umiestnené i historické delostrelecké zbrane rôzneho kalibru. Zrekonštruované je taktiež veliteľské stanovište veliteľa 3. čs. brigády, z ktorého velitelia zabezpečovali ďalšiu útočnú činnosť na slovenskom území po prekročení štátnej hranice.

Pamätník Červenej armáde

Vo Svidníku je postavený monumentálny mramorový pamätník Červenej armáde, národná kultúrna pamiatka. Bol odhalený 3. októbra 1954 pri oslavách 10. výročia karpatsko-duklianskej operácie. Autormi projektu boli českí architekti Ing. Karel Lodr, Jan Krumprecht a Václav Šedivý. Sochárske práce realizovali sochári - národní umelci Oskár Kozák, Jan Hana a zaslúžilý umelec František Gibala. Pomník má výšku 37 m. Päťramenná hviezda na jeho vrchole meria 3,5 m. Čelné steny ohrady pamätníka výtvarne symbolizujú Slovenské národné povstanie a príchod Červenej armády.

Na ľavej strane pamätníka je súsošie Útok Sovietskej armády, na pravej strane reliéf Partizánska hliadka v Slovenskom národnom povstaní.

Pred širokým schodišťom pamätníka je bronzová socha sovietskeho seržanta; symbolizuje čestnú stráž, ktorý vzdáva hold nad mohylou padlých. Jej výška je 4 m a jej autormi sú Jan Bartoš a Jan Hana. Po bokoch sokla, na ktorom je postavená socha, sú vysekané položené mramorové lipové vence.

Architektonický komplex pamätníka dotvárajú dve pieskovcové súsošia: Hanovo Stretnutie a Gibalovo Smelý pohľad do budúcnosti. Na štvorcovom piedestáli, obelisku, pylónu pamätníku sú osadené veľkorozmerné mramorové reliéfy: Zdvihnutie zástavy na slávu víťazstva, 9. máj 1945, Ľudia vítajú svojich sovietskych osloboditeľov, Zvítanie partizánov so Sovietskou armádou a Dedina víta sovietskych vojakov. Pri pamätníku pri stene sú vytvorené symbolické mramorové hrobky padlých príslušníkov sovietskej pechoty, tankistov, delostrelcov a letcov. Na hrobkách sú vytesané symboly rozlišovacích znakov týchto druhov sovietskych zbraní. V štyroch spoločných hroboch je pochovaných vyše 9 000 sovietskych vojakov.

V roku 1974 bol vytvorený na pravej strane pamätníku v blízkosti vojenského múzea Park bojovej techniky, v ktorom je rozmiestnená vojenská bojová technika používaná v čase Karpatsko-duklianskej operácie.

Spravovanie duklianskeho bojiska a pamätníkov

Pamätniky a celý areál vojenského prírodného múzea do roku 1959 spravoval ONV vo Svidníku, potom do roku 1965 Krajské pamiatkové stredisko v Prešove a od 1965 Duklianske múzeum vo Svidníku. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky od roku 1993 bolo múzeum premenované na Vojenské múzeum vo Svidníku, bolo samostatnou organizáciou, ktorá spravovalá cely areál Vojenského prírodného múzea a pamätníky.

Duklianske múzeum bolo v roku 2004 transformované na múzejné oddelenie Svidník a je pričlenené pod novozriadené Vojenské múzeum Piešťany zriadené Vojenským historickým ústavom Bratislava.

Od roku 1994 až do 2004 bolo Duklianske múzeum priamo v riadení Vojenského historického ústavu v Bratislave.

Galéria

• 
  Pylón duklianskeho pamätníka je postavený zo žulových kvadrov.
• 
  Pamätník Sovietskej armády.
• 
  Bronzové plastika od Jana Bartoša a Jana Hanu.

Literatúra

• Dukla a okolie; Ivan Mindoš, Ervín Pauliak; Vlastivedno-turistický sprievodca, Bratislava 1984
• Pochodne slobody; Ján Hraško, Osveta 1964, str. 121; 123
• Dejiny slovenského národného povstania 1944; Encyklopédia odboja a SNP, 5. zväzok, Nakladateľstvo Pravda 1984
• Encyklopédia Slovenska I. zväzok A-D, Slovenská akadémia vied Encyklopedický ústav, Bratislava 1977

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku