Neznesiteľná ľahkosť bytia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
preklepy
Riadok 9: Riadok 9:
I tento román Milana Kunderu kladie mimoriadne nároky na pozornosť čítania a čitateľovu pamäť. Román nespočívá totiž v jednote deja, tá je dôsledne porušovaná a nahradzovaná inými jednotami – spoločnými postavami, jednotou tém, spoločnými motívmi jednotlivých častí knihy.
I tento román Milana Kunderu kladie mimoriadne nároky na pozornosť čítania a čitateľovu pamäť. Román nespočívá totiž v jednote deja, tá je dôsledne porušovaná a nahradzovaná inými jednotami – spoločnými postavami, jednotou tém, spoločnými motívmi jednotlivých častí knihy.


Hlavnou témou knihy je hľadanie zmyslu života, problematika vnútornej a vonkajšej svobody človeka, zároveň neustále znázorňovanie protikladov dobra a zla, ľahkosti a tiaže, gýča a umenia.
Hlavnou témou knihy je hľadanie zmyslu života, problematika vnútornej a vonkajšej slobody človeka, zároveň neustále znázorňovanie protikladov dobra a zla, ľahkosti a tiaže, gýča a umenia.


Román Neznesiteľná ľahkosť bytia vyšiel po prvý raz vo francúzskom preklade v roku [[1984]], po česky dvakrát vo vydaniach Sixty-Eight Publishers v [[Toronto|Toronte]] v roku [[1985]] a [[1988]]; vydanie z roku 1985 sa (pochopiteňe v rozpore s autorskými právami) objavilo tiež na [[internet]]e. Oficiálne bola kniha v Česku vydaná až v roku [[2006]] v [[Brno|Brne]], ak sa nepočítajú prednovembrové samizdatové vydania.
Román Neznesiteľná ľahkosť bytia vyšiel po prvý raz vo francúzskom preklade v roku [[1984]], po česky dvakrát vo vydaniach Sixty-Eight Publishers v [[Toronto|Toronte]] v roku [[1985]] a [[1988]]; vydanie z roku 1985 sa (pochopiteľne v rozpore s autorskými právami) objavilo tiež na [[internet]]e. Oficiálne bola kniha v Česku vydaná až v roku [[2006]] v [[Brno|Brne]], ak sa nepočítajú prednovembrové samizdatové vydania.


== Dej románu ==
== Dej románu ==
Román zahŕňa obdobie od šesťdesiatych rokov 20. storočia v Európe, predovšetkým v Česko-Slovensku, teda aj udalosti roku 1968 a nastupujúcu [[normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]].
Román zahŕňa obdobie od šesťdesiatych rokov 20. storočia v Európe, predovšetkým v Česko-Slovensku, teda aj udalosti roku 1968 a nastupujúcu [[normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]].


Ústrednými postavami románu sú dve dvojice milencov - Tomáš s Terezou a Sabína s Franzom. Lekár Tomáš bol nútený opustiť socialistické Česko-Slovensko. V literárnom časopise uverejnil článok, v ktorom obviňuje [[komunizmus]] z toho, že spôsobil národnú katastrofu. Je prenasledovaný a rozhodne sa preto emigrovať do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Tam sa mu ponúka skvelá budúcnosť i kariéra, jeho žena Tereza ale nie je schopná v cudzine žiť, je precitlivená, upína sa na svojho [[pes|psa]] Karenina. Vracia sa teda do Čiech a čoskoro sa kvôli nej vracia i Tomáš. Pretože však v Prahe odmietol odvolať myšlienky svojho osudného článku, musí opustiť svoje zamestnanie v nemocnici a neskôr i v strediku, klesá na rebríčku stále nižšie, aby nakoniec skončil ako vodič v JRD. Krízu nielen profesnú, ale i vzťahovú sa obaja snažia vyriešiť práve presťahovaním sa na vidiek, tu však nenachádzajú vysnenú vidiecku idylu, toto prostredie sa pre nich naopak stáva pascou. Obaja nakoniec zahynú pri havárii automobilu.
Ústrednými postavami románu sú dve dvojice milencov - Tomáš s Terezou a Sabína s Franzom. Lekár Tomáš bol nútený opustiť socialistické Československo. V literárnom časopise uverejnil článok, v ktorom obviňuje [[komunizmus]] z toho, že spôsobil národnú katastrofu. Je prenasledovaný a rozhodne sa preto emigrovať do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Tam sa mu ponúka skvelá budúcnosť i kariéra, jeho žena Tereza ale nie je schopná v cudzine žiť, je precitlivená, upína sa na svojho [[pes|psa]] Karenina. Vracia sa teda do Čiech a čoskoro sa kvôli nej vracia i Tomáš. Pretože však v Prahe odmietol odvolať myšlienky svojho osudného článku, musí opustiť svoje zamestnanie v nemocnici a neskôr i v stredisku, klesá na rebríčku stále nižšie, aby nakoniec skončil ako vodič v JRD. Krízu nielen profesnú, ale i vzťahovú sa obaja snažia vyriešiť práve presťahovaním sa na vidiek, tu však nenachádzajú vysnenú vidiecku idylu, toto prostredie sa pre nich naopak stáva pascou. Obaja nakoniec zahynú pri havárii automobilu.


Druhý pár tvorí Sabína a jej švajčiarsky milenec Franz. Česká maliarka Sabína, zložitá osobnosť, ktorá žije bez morálnych zásad, odporkyňa gýča v akejkoľvek podobe, bývalá Tomášova milenka, túži po vnútornom naplnení. Odchádza preto do [[Zürich]]u, kde sa ale len stretáva s novou prázdnotou. Prenasledovaná svojim vnútorným nepokojom odchádza i od Franza, vysokoškolského profesora a anarchistického novinára, pretože odmieta akékoľvek politické, umelecké, životné názory. Márne hľadá zmysel svojho života, zúfalo sa snaží nájsť nejaký rád, uteká do [[New York (mesto)|New Yorku]], neskôr do [[Kalifornia|Kalifornie]]. Franz pri protestnom pochode v [[Kambodža|Kambodži]] umiera. Sabína nie je schopná nájsť ani trvalý vzťah, ani rovnováhu.
Druhý pár tvorí Sabína a jej švajčiarsky milenec Franz. Česká maliarka Sabína, zložitá osobnosť, ktorá žije bez morálnych zásad, odporkyňa gýča v akejkoľvek podobe, bývalá Tomášova milenka, túži po vnútornom naplnení. Odchádza preto do [[Zürich]]u, kde sa ale len stretáva s novou prázdnotou. Prenasledovaná svojim vnútorným nepokojom odchádza i od Franza, vysokoškolského profesora a anarchistického novinára, pretože odmieta akékoľvek politické, umelecké, životné názory. Márne hľadá zmysel svojho života, zúfalo sa snaží nájsť nejaký rád, uteká do [[New York (mesto)|New Yorku]], neskôr do [[Kalifornia|Kalifornie]]. Franz pri protestnom pochode v [[Kambodža|Kambodži]] umiera. Sabína nie je schopná nájsť ani trvalý vzťah, ani rovnováhu.

Verzia z 12:34, 31. marec 2010

Neznesiteľná ľahkosť bytia (v češtine Nesnesitelná lehkost bytí) je román francúzsko-českého autora Milana Kunderu z roku 1984.

Dej románu sa začína v Prahe v roku 1968. Román zobrazuje život umelcov a intelektuálov v Česko-Slovensku po sovietskej invázii, ktorá zmarila Pražskú jar. Hlavnou postavou diela je Tomáš, lekár, ktorý je po kritike vládnuceho režimu stráca prácu a je nútený opustiť republiku. Ďalšími významnými postavami sú jeho manželka, fotografka Tereza, jedna z jeho mileniek, maliarka Sabína, a Sabínin milenec, univerzitný profesor Franz.

Podľa Kunderu „bytie je plné neznesiteľnej ľahkosti“, pretože každý z nás má na žitie len jeden život: Einmal ist keinmal (raz je nikdy, t.j. čo sa udialo raz, sa mohlo aj nestať). Preto je v konečnom dôsledku každý život nedôležitý, rozhodnutia v konečnom dôsledku nemajú žiadny zmysel. Keďže na rozhodnutiach nezáleží, sú ľahké, nezaťažujú nás. Na druhej strane, nedôležitosť našich rozhodnutí, našich životov, alebo bytia, je neznesiteľné. Z toho tá neznesiteľná ľahkosť bytia.

Celé Kunderovo prozaické dielo neskoršieho obdobia je presiaknuté motívom človeka potácajúceho sa medzi ideológiami, ktorý sa dostáva do momentu bezprostredného ohrozenia vlastnej existencie. Pred čitateľmi sa tak otvára celá šírka sveta naplneného sexuálnym a umeleckým pôžitkárstvom, na druhej strane ale zároveň tým, čo sám autor nazval „neznesiteľnou ľahkosťou bytia“.

I tento román Milana Kunderu kladie mimoriadne nároky na pozornosť čítania a čitateľovu pamäť. Román nespočívá totiž v jednote deja, tá je dôsledne porušovaná a nahradzovaná inými jednotami – spoločnými postavami, jednotou tém, spoločnými motívmi jednotlivých častí knihy.

Hlavnou témou knihy je hľadanie zmyslu života, problematika vnútornej a vonkajšej slobody človeka, zároveň neustále znázorňovanie protikladov dobra a zla, ľahkosti a tiaže, gýča a umenia.

Román Neznesiteľná ľahkosť bytia vyšiel po prvý raz vo francúzskom preklade v roku 1984, po česky dvakrát vo vydaniach Sixty-Eight Publishers v Toronte v roku 1985 a 1988; vydanie z roku 1985 sa (pochopiteľne v rozpore s autorskými právami) objavilo tiež na internete. Oficiálne bola kniha v Česku vydaná až v roku 2006 v Brne, ak sa nepočítajú prednovembrové samizdatové vydania.

Dej románu

Román zahŕňa obdobie od šesťdesiatych rokov 20. storočia v Európe, predovšetkým v Česko-Slovensku, teda aj udalosti roku 1968 a nastupujúcu normalizáciu.

Ústrednými postavami románu sú dve dvojice milencov - Tomáš s Terezou a Sabína s Franzom. Lekár Tomáš bol nútený opustiť socialistické Československo. V literárnom časopise uverejnil článok, v ktorom obviňuje komunizmus z toho, že spôsobil národnú katastrofu. Je prenasledovaný a rozhodne sa preto emigrovať do Švajčiarska. Tam sa mu ponúka skvelá budúcnosť i kariéra, jeho žena Tereza ale nie je schopná v cudzine žiť, je precitlivená, upína sa na svojho psa Karenina. Vracia sa teda do Čiech a čoskoro sa kvôli nej vracia i Tomáš. Pretože však v Prahe odmietol odvolať myšlienky svojho osudného článku, musí opustiť svoje zamestnanie v nemocnici a neskôr i v stredisku, klesá na rebríčku stále nižšie, aby nakoniec skončil ako vodič v JRD. Krízu nielen profesnú, ale i vzťahovú sa obaja snažia vyriešiť práve presťahovaním sa na vidiek, tu však nenachádzajú vysnenú vidiecku idylu, toto prostredie sa pre nich naopak stáva pascou. Obaja nakoniec zahynú pri havárii automobilu.

Druhý pár tvorí Sabína a jej švajčiarsky milenec Franz. Česká maliarka Sabína, zložitá osobnosť, ktorá žije bez morálnych zásad, odporkyňa gýča v akejkoľvek podobe, bývalá Tomášova milenka, túži po vnútornom naplnení. Odchádza preto do Zürichu, kde sa ale len stretáva s novou prázdnotou. Prenasledovaná svojim vnútorným nepokojom odchádza i od Franza, vysokoškolského profesora a anarchistického novinára, pretože odmieta akékoľvek politické, umelecké, životné názory. Márne hľadá zmysel svojho života, zúfalo sa snaží nájsť nejaký rád, uteká do New Yorku, neskôr do Kalifornie. Franz pri protestnom pochode v Kambodži umiera. Sabína nie je schopná nájsť ani trvalý vzťah, ani rovnováhu.