Koloid (chémia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: jv:Sistem Koloid
Abyss (diskusia | príspevky)
komplexná revízia
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Milk.jpg|thumb|100px|Mlieko - koloid.]]
'''Koloid''' je [[heterogénny|mikroheterogéna]] zmes dvoch látok, z ktorých je jedna v kvapalnom a druhá v pevnom skupenstve.
'''Koloid''' ([[gréčtina|gr.]] κόλλα ''kolla'', lepidlo) je mikro[[heterogénnosť|heterogénna]] zmes dvoch [[látka (chémia)|látok]], z ktorých jedna je v kvapalnom a druhá v pevnom [[skupenstvo|skupenstve]].


V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100 nm. V týchto sústavách je vplyv [[gravitácia|gravitácie]] na chovanie [[pevná látka|pevných]] častíc zanedbateľný v porovnaní s ich [[kinetická energia|kinetickou energiou]] ([[Brownov pohyb]]).
V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100 [[nanometer|nm]]. V týchto sústavách je vplyv [[gravitácia|gravitácie]] na chovanie [[pevná látka|pevných]] častíc zanedbateľný v porovnaní s ich [[kinetická energia|kinetickou energiou]] ([[Brownov pohyb]]).


Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou ([[permeabilita|semipermeabilnou]]) [[membrána|membránou]].
Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou ([[permeabilita|semipermeabilnou]]) [[membrána|membránou]].


Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny svetelný lúč, môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá [[Tyndallov jav]]. Jeho princípom je [[odraz svetla|odraz]] a [[ohyb svetla]] spôsobený prítomnosťou pevných častíc.
Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny [[svetelný lúč]], môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá [[w:en:Tyndall effect|Tyndallov jav]]. Jeho princípom je [[odraz vlnenia|odraz]] a [[ohyb svetla]] spôsobený prítomnosťou pevných častíc.


[[Gél]] je koloid, v ktorom dve rozptýlené [[fáza|fázy]] tvoria pevnú alebo rôsolovitú [[látka|látku]].
[[Gél]] je koloid, v ktorom dve rozptýlené [[fáza|fázy]] tvoria pevnú alebo rôsolovitú [[látka (chémia)|látku]].


[[Kategória:Zmesi]]
[[Kategória:Zmesi]]

Verzia z 15:27, 6. apríl 2010

Mlieko - koloid.

Koloid (gr. κόλλα kolla, lepidlo) je mikroheterogénna zmes dvoch látok, z ktorých jedna je v kvapalnom a druhá v pevnom skupenstve.

V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100 nm. V týchto sústavách je vplyv gravitácie na chovanie pevných častíc zanedbateľný v porovnaní s ich kinetickou energiou (Brownov pohyb).

Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou (semipermeabilnou) membránou.

Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny svetelný lúč, môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá Tyndallov jav. Jeho princípom je odraz a ohyb svetla spôsobený prítomnosťou pevných častíc.

Gél je koloid, v ktorom dve rozptýlené fázy tvoria pevnú alebo rôsolovitú látku.