Koloid (chémia): Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: jv:Sistem Koloid |
komplexná revízia |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Milk.jpg|thumb|100px|Mlieko - koloid.]] |
|||
'''Koloid''' je [[ |
'''Koloid''' ([[gréčtina|gr.]] κόλλα ''kolla'', lepidlo) je mikro[[heterogénnosť|heterogénna]] zmes dvoch [[látka (chémia)|látok]], z ktorých jedna je v kvapalnom a druhá v pevnom [[skupenstvo|skupenstve]]. |
||
V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100 nm. V týchto sústavách je vplyv [[gravitácia|gravitácie]] na chovanie [[pevná látka|pevných]] častíc zanedbateľný v porovnaní s ich [[kinetická energia|kinetickou energiou]] ([[Brownov pohyb]]). |
V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100 [[nanometer|nm]]. V týchto sústavách je vplyv [[gravitácia|gravitácie]] na chovanie [[pevná látka|pevných]] častíc zanedbateľný v porovnaní s ich [[kinetická energia|kinetickou energiou]] ([[Brownov pohyb]]). |
||
Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou ([[permeabilita|semipermeabilnou]]) [[membrána|membránou]]. |
Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou ([[permeabilita|semipermeabilnou]]) [[membrána|membránou]]. |
||
Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny svetelný lúč, môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá [[Tyndallov jav]]. Jeho princípom je [[odraz |
Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny [[svetelný lúč]], môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá [[w:en:Tyndall effect|Tyndallov jav]]. Jeho princípom je [[odraz vlnenia|odraz]] a [[ohyb svetla]] spôsobený prítomnosťou pevných častíc. |
||
[[Gél]] je koloid, v ktorom dve rozptýlené [[fáza|fázy]] tvoria pevnú alebo rôsolovitú [[látka|látku]]. |
[[Gél]] je koloid, v ktorom dve rozptýlené [[fáza|fázy]] tvoria pevnú alebo rôsolovitú [[látka (chémia)|látku]]. |
||
[[Kategória:Zmesi]] |
[[Kategória:Zmesi]] |
Verzia z 15:27, 6. apríl 2010
Koloid (gr. κόλλα kolla, lepidlo) je mikroheterogénna zmes dvoch látok, z ktorých jedna je v kvapalnom a druhá v pevnom skupenstve.
V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100 nm. V týchto sústavách je vplyv gravitácie na chovanie pevných častíc zanedbateľný v porovnaní s ich kinetickou energiou (Brownov pohyb).
Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou (semipermeabilnou) membránou.
Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny svetelný lúč, môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá Tyndallov jav. Jeho princípom je odraz a ohyb svetla spôsobený prítomnosťou pevných častíc.
Gél je koloid, v ktorom dve rozptýlené fázy tvoria pevnú alebo rôsolovitú látku.