Stephen Hawking

Stephen William Hawking
Profesor Stephen Hawking
Narodenie	8. január 1942 Oxford, Anglicko
Podpis
Odkazy
Webstránka	org.uk
Commons	Stephen Hawking
Biografický portál

Stephen William Hawking (* 8. január 1942, Oxford) je jeden z popredných svetových teoretických fyzikov. Hawking je od roku 1979 Lucasiánsky profesor matematiky na univerzite v Cambridge (post, ktorý zastával aj Isaac Newton) a vedecký pracovník na katedre Gonville a Caius tej istej univerzity. Skutočnosť, že zastáva tento post napriek takmer celkovej pracovnej neschopnosti kvôli amyotrofnej laterálnej skleróze, z neho urobila svetovú hviezdu. 8. januára 2009 bol emeritovaný, nakoľko dosiahne dôchodkový vek 67 rokov.

Životopis

Hawking sa narodil v Oxforde v Anglicku ako prvé dieťa Franka a Isobely Hawkingových. Študoval na St Albans School v Hertfordshire a na University College, Oxford, kde získal titul v prírodných vedách. Následne odišiel na Cambridge University, kde na Trinity Hall získal titul PhD v kozmológii.

Hawkingovými základnými oblasťami výskumu sú teoretická kozmológia a kvantová gravitácia. V roku 1971 poskytol matematickú podporu teórii Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru; ak je všeobecná teória relativity správna, musel mať vesmír singularitu, resp. štartovací bod v časopriestore. Hawking tiež prehlásil, že následne po Veľkom tresku sa vytvorili prvotné čierne diery. Ukázal, že povrchová plocha čiernej diery sa môže zväčšovať, nikdy sa však nemôže zmenšovať, že pri zrážke čiernych dier existuje limit pre množstvo žiarenia, ktoré môže byť vyžiarené, a tiež, že sa čierna diera nemôže roztrhnúť na dve oddelené čierne diery. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú subatomárne častice až pokým nevyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku. V roku 1981 Hawking navrhol, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný, a v roku 1983 to aj matematicky dokázal.

Hoci je vážne postihnutý amyotrofnou laterálnou sklerózou (druh motorickej poruchy), aktívne sa venuje fyzike, písaniu a verejnému životu. Prvé príznaky sa uňho objavili počas zápisu na Cambridge. Diagnózu mu určili keď mal 21 rokov, krátko pred svojou prvou svadbou. Vtedy doktori tvrdili, že nebude žiť viac ako dva-tri roky. Napriek tomu prekonal všetky vyhliadky a prežil oveľa dlhšie, hoci postupným vývojom choroby sa stával viac a viac postihnutým. Na komunikáciu používa elektronický hlasový syntetizátor, pretože v roku 1985 podstúpil tracheotómiu po silnom záchvate zápalu pľúc. Postupne strácal schopnosť používať ruky, nohy a hlas a teraz je takmer úplne paralyzovaný. Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku, je ovládaný Hawkingom pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného „Equalizer“ a „EZKeys“, ktoré mu dovoľujú rozprávať, vytvárať prednášky, študovať tlač a knihy, prehliadať internet, písať e-maily a robiť všetko, čo sa len s počítačom dá. Tiež umožňuje ovládať dvere, svetlá a výťahy v jeho dome a kancelárii pomocou rádiového vysielača.

Jeho dve knihy Stručná história času prepracovaná do diela Ešte stručnejšia história času a Vesmír v orechovej škrupinke sa stali populárnymi na celom svete a dnes patria ku klasickým bestsellerom. Každý, kto sa zaujíma o vesmír, univerzum a o to, ako to všetko začalo, si ich môže prečítať, nakoľko k tomu nepotrebuje žiadne predchádzajúce znalosti z danej oblasti. Veľmi populárna je tiež zbierka jeho esejí Čierne diery, detské vesmíry a iné eseje.

Diela

Počet jeho vedeckých publikácií sa blíži k 200 a vyznačujú sa tým, že napriek tomu, že sú príkladnými vedeckými odbornými dielami, sú čiastočne aj populárno-náučné, teda zrozumiteľné i nie úplne zasvätenému čitateľovi, a aj tak nestrácajú svoju odbornosť. Ako príklad je možné uviesť Stručnú históriu času (A Brief History of Time), Vesmír v orechovej škrupinke (The Universe in a Nutshell) alebo Ilustrovanú teóriu všetkého (The Illustrated Theory of Everything), ktoré patria k najčítanejším knihám vôbec na svete. Niektoré jeho diela:

• The Large Scale Structure of Spacetime, 1973 (spoluautor: G. F. R. Ellis)
• General Relativity: An Einstein Centenary Survey, 1979 (spoluautor: W. Israael)
• Superspace and Supergravity, 1981
• The Very Early Universe, 1983,
• Stručná história času (A Brief History of Time: From the Big Bang to Black Holes), 1988
• Čierne diery a budúcnosť vesmíru (Black Holes and Baby Universes and Other Essays), 1993
• The Illustrated A Brief History of Time: Updated and Expanded Edition, 1996
• Povaha priestoru a času (The Nature of Space and Time), 2000 (spoluautor: R. Penrose)
• Vesmír v orechovej škrupinke (The Universe in a Nutshell), 2001
• lustrovaná teória všetkého (The Illustrated Theory of Everything), 2003

V roku 2004 sa Hawking podieľal na natáčaní televízneho dokumentu Hawking: Die Suche nach dem Anfang der Zeit. Bol vysielaný na nemecko-francúzskej televízií spoločnosti Arte.

Zrejme vzhľadom k svojej záľube v irónii a sarkazmu sa Stephen Hawking podieľal i na rôznych krátkych výstupoch v televíznych hrách a skečoch, kde sám hosťoval. Zahral si v seriáli Star Trek (ako študent bol horlivým čitateľom science fiction), sediac vo svojom vozíku prestavenom na vrtuľník sa objavil i v seriáli Simpsonovci, v seriáli Futurama predstavoval člena prísne tajnej skupiny starajúcej sa o zachovanie kontinuity časopriestoru a podobne.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Stephen Hawking
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stephen Hawking

Externé odkazy

• Stephen Hawking - oficiálna stránka