Philippe Pétain: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: cy:Philippe Pétain
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 11: Riadok 11:


== Život ==
== Život ==
Narodil sa v [[Cauchy-à-la-Tour]] na severe Francúzska. V roku [[1876]] vstúpil do armády, absolvoval viaceré vojenské školy vrátane [[École spéciale militaire]] v Paríži. Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa vyznamenal v [[prvá bitka na marne|prvej bitke na Marne]] aj počas [[bitka o Verdun|bitky o Verdun]]. Vďaka svojim vojenským schopnostiam a veľkej popularite sa v roku [[1917]] stal vrchným veliteľom francúzskej armády. Po vojne dosiahol v roku [[1934]] post ministra vojny. Už nasledujúci rok sa stal štátnym sekretárom, v tejto funkcii presadzoval politiku [[appeasement]]u voči Nacistickému Nemecku.
Narodil sa v [[Cauchy-à-la-Tour]] na severe Francúzska. V roku [[1876]] vstúpil do armády, absolvoval viaceré vojenské školy vrátane [[École spéciale militaire]] v Paríži. Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa vyznamenal v [[prvá bitka na Marne|prvej bitke na Marne]] aj počas [[bitka o Verdun|bitky o Verdun]]. Vďaka svojim vojenským schopnostiam a veľkej popularite sa v roku [[1917]] stal vrchným veliteľom francúzskej armády. Po vojne dosiahol v roku [[1934]] post ministra vojny. Už nasledujúci rok sa stal štátnym sekretárom, v tejto funkcii presadzoval politiku [[appeasement]]u voči Nacistickému Nemecku.


Na začiatku [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ho ministerský predseda [[Paul Reynaud]] spolu s generálom [[Maxime Weygand|Maximom Weygandom]] a plukovníkom [[Charles de Gaulle|de Gaullom]] uviedol do funkcie vo vojenskej rade. Toto trio malo za úlohu vniesť do francúzskej armády novú silu a patriotizmus. Avšak sociálne a politické roztrieštenie vo Francúzsku bolo príliš veľké ochota obyvateľstva postaviť sa Nemcom na odpor nebola veľká. Mocné útoky [[Wehrmacht]]u nakoniec zmarili všetky snahy Francúzov o obranu krajiny. Práve v tej dobe vtedajší prezident [[Albert Lebrun]] vyzval Pétaina aby po rezignácii Maxima Weyganda vytvoril novú vládu. [[22. jún]]a podpísal s Nemeckom prímerie, ktoré prenechávalo Nacistom kontrolu na severom a západom krajiny, vrátane Paríža a celého [[Atlantik|Atlantického]] pobrežia. Zvyšok, asi 2/5 krajiny, však zostal neokupovaný, novým administratívnym centrom sa stalo mesto [[Vichy]]. (Paríž de jure zostal hlavným mestom.)
Na začiatku [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ho ministerský predseda [[Paul Reynaud]] spolu s generálom [[Maxime Weygand|Maximom Weygandom]] a plukovníkom [[Charles de Gaulle|de Gaullom]] uviedol do funkcie vo vojenskej rade. Toto trio malo za úlohu vniesť do francúzskej armády novú silu a patriotizmus. Avšak sociálne a politické roztrieštenie vo Francúzsku bolo príliš veľké ochota obyvateľstva postaviť sa Nemcom na odpor nebola veľká. Mocné útoky [[Wehrmacht]]u nakoniec zmarili všetky snahy Francúzov o obranu krajiny. Práve v tej dobe vtedajší prezident [[Albert Lebrun]] vyzval Pétaina aby po rezignácii Maxima Weyganda vytvoril novú vládu. [[22. jún]]a podpísal s Nemeckom prímerie, ktoré prenechávalo Nacistom kontrolu na severom a západom krajiny, vrátane Paríža a celého [[Atlantik|Atlantického]] pobrežia. Zvyšok, asi 2/5 krajiny, však zostal neokupovaný, novým administratívnym centrom sa stalo mesto [[Vichy]]. (Paríž de jure zostal hlavným mestom.)


Po vojne bol odsúdený k [[trest smrti|trestu smrti]] za [[velezrada|velezradu]]. Generál [[Charles de Gaulle|de Gaulle]] (ktorý nastúpil na Pétainovo miesto po konci [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]) mu trest zmiernil na doživotné väzenie.
Po vojne bol odsúdený k [[trest smrti|trestu smrti]] za [[veľzrada|veľzradu]]. Generál [[Charles de Gaulle|de Gaulle]] (ktorý nastúpil na Pétainovo miesto po konci [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]) mu trest zmiernil na doživotné väzenie.


Pétain zomrel [[23. júl]]a [[1951]] vo veku 95 rokov, počas internácie na ostrove [[Yeu]], kde bol i pochovaný.
Pétain zomrel [[23. júl]]a [[1951]] vo veku 95 rokov, počas internácie na ostrove [[Yeu]], kde bol i pochovaný.


== Kontroverzia ==
== Kontroverzia ==
Pétain bol pre svoje zásluhy v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] vo Francúzsku oslavovaný ako hrdina. Pre kolaboráciu s nacistami (spojenú s mnohými nevynútenými činmi, ktoré často porušovali [[ľudské práva]] mnohých obyvateľov krajiny) však bol zatratený ako [[velezrada|velezradca]]. Dodnes je obvinenie z ''pétainizmu'' vážnou politickou urážkou.
Pétain bol pre svoje zásluhy v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] vo Francúzsku oslavovaný ako hrdina. Pre kolaboráciu s nacistami (spojenú s mnohými nevynútenými činmi, ktoré často porušovali [[ľudské práva]] mnohých obyvateľov krajiny) však bol zatratený ako [[veľzrada|veľzradca]]. Dodnes je obvinenie z ''pétainizmu'' vážnou politickou urážkou.


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 18:52, 11. apríl 2010

Henri Philippe Benoni Omer Joseph Pétain
francúzsky generál, vodca Vichystického Francúzska
francúzsky generál, vodca Vichystického Francúzska
Narodenie24. apríl 1856
Cauchy-à-la-Tour, Francúzsko
Úmrtie23. júl 1951
Port-Joinville, Francúzsko
PodpisPhilippe Pétain, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Philippe Pétain

Henri Philippe Benoni Omer Joseph Pétain (* 24. apríl 1856, Cauchy-à-la-Tour - † 23. júl 1951, Port-Joinville), známy aj ako Philippe Pétain alebo Maršal Pétain, bol francúzsky generál a neskôr hlava Vichystického Francúzska.

Život

Narodil sa v Cauchy-à-la-Tour na severe Francúzska. V roku 1876 vstúpil do armády, absolvoval viaceré vojenské školy vrátane École spéciale militaire v Paríži. Počas prvej svetovej vojny sa vyznamenal v prvej bitke na Marne aj počas bitky o Verdun. Vďaka svojim vojenským schopnostiam a veľkej popularite sa v roku 1917 stal vrchným veliteľom francúzskej armády. Po vojne dosiahol v roku 1934 post ministra vojny. Už nasledujúci rok sa stal štátnym sekretárom, v tejto funkcii presadzoval politiku appeasementu voči Nacistickému Nemecku.

Na začiatku druhej svetovej vojny ho ministerský predseda Paul Reynaud spolu s generálom Maximom Weygandom a plukovníkom de Gaullom uviedol do funkcie vo vojenskej rade. Toto trio malo za úlohu vniesť do francúzskej armády novú silu a patriotizmus. Avšak sociálne a politické roztrieštenie vo Francúzsku bolo príliš veľké ochota obyvateľstva postaviť sa Nemcom na odpor nebola veľká. Mocné útoky Wehrmachtu nakoniec zmarili všetky snahy Francúzov o obranu krajiny. Práve v tej dobe vtedajší prezident Albert Lebrun vyzval Pétaina aby po rezignácii Maxima Weyganda vytvoril novú vládu. 22. júna podpísal s Nemeckom prímerie, ktoré prenechávalo Nacistom kontrolu na severom a západom krajiny, vrátane Paríža a celého Atlantického pobrežia. Zvyšok, asi 2/5 krajiny, však zostal neokupovaný, novým administratívnym centrom sa stalo mesto Vichy. (Paríž de jure zostal hlavným mestom.)

Po vojne bol odsúdený k trestu smrti za veľzradu. Generál de Gaulle (ktorý nastúpil na Pétainovo miesto po konci 2. svetovej vojny) mu trest zmiernil na doživotné väzenie.

Pétain zomrel 23. júla 1951 vo veku 95 rokov, počas internácie na ostrove Yeu, kde bol i pochovaný.

Kontroverzia

Pétain bol pre svoje zásluhy v prvej svetovej vojne vo Francúzsku oslavovaný ako hrdina. Pre kolaboráciu s nacistami (spojenú s mnohými nevynútenými činmi, ktoré často porušovali ľudské práva mnohých obyvateľov krajiny) však bol zatratený ako veľzradca. Dodnes je obvinenie z pétainizmu vážnou politickou urážkou.

Iné projekty

Šablóna:Link FA