Luxemburčina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Loveless (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: an:Idioma luxemburgués
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: mr:लक्झेंबर्गिश भाषा; kozmetické zmeny
Riadok 6: Riadok 6:
počet hovoriacich = 300 000 |
počet hovoriacich = 300 000 |
poradie = nenachádza sa v prvej 100 |
poradie = nenachádza sa v prvej 100 |
klasifikácia = [[Indoeurópske jazyky]]<br/>
klasifikácia = [[Indoeurópske jazyky]]<br />
&nbsp;&nbsp;[[Germánske jazyky]]<br/>
&nbsp;&nbsp;[[Germánske jazyky]]<br />
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;[[Západogermánske jazyky]]<br/> |
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;[[Západogermánske jazyky]]<br /> |
písmo = [[Latinka]] |
písmo = [[Latinka]] |
úradný = [[Luxembursko]] |
úradný = [[Luxembursko]] |
Riadok 95: Riadok 95:
[[lv:Luksemburgiešu valoda]]
[[lv:Luksemburgiešu valoda]]
[[mhr:Люксембург йылме]]
[[mhr:Люксембург йылме]]
[[mr:लक्झेंबर्गिश भाषा]]
[[ms:Bahasa Luxembourg]]
[[ms:Bahasa Luxembourg]]
[[nds-nl:Luxembörgs]]
[[nds-nl:Luxembörgs]]

Verzia z 05:21, 16. apríl 2010

Šablóna:Jazyk (Infobox)

Šablóna:Jazyk (Ukážka) Luxemburčina je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorí v Luxembursku a priľahlých oblastiach Belgicka. Je príbuzná niektorým stredonemeckým dialektom. Luxemburčina sa píše latinkou.


Rozšírenie

Luxemburčina je od roku 1982 tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice 20. storočia je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. Francúzština zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s cudzincami na pracovisku. Nemčina je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy.

História

Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako holandčina. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku 1955. Roku 1982 bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, vedľa francúzštiny a nemčiny.

Gramatika

Tak ako iné germánske jazyky, má členy. Pády sa používajú len obmedzene, ale existuje napríklad genitív. Luxemburčina má pomerne pevný slovosled (dodržiava poradie SVO – podmet, sloveso, predmet), sloveso patrí na druhú pozíciu vo vete.