Dušan Makovický: Rozdiel medzi revíziami
d preklepy |
doplnené |
||
Riadok 18: | Riadok 18: | ||
== Tvorba == |
== Tvorba == |
||
Počas štúdií na vysokej škole bol členom študentského spolku slovenských študentov v Prahe [[Detvan]], kde sa stretol s [[Martin Kukučín|Martinom Kukučínom]], s [[filozofia|filozofickými]] názormi [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Nikolajeviča Tolstého]], ale tiež s [[filozofia|filozofiou]] [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]. Už od roku [[1890]], kedy sa vydal prvý raz do [[Rusko|Ruska]], udržiaval písomný styk s [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Levom Nikolajevičom Tolstým]] a stal sa členom tolstého krúžku. Okrem uverejňovania jeho listov tiež publikoval preklady jeho diel, zápisky a state o ňom. V rokoch [[1896]] - [[1898]] zložil a redigoval edíciu Poučné čítanie, v ktorej vyšlo 17 brožúr, obsahujúce preklady [[Rusko|ruských]] autorov. Sprevádzal [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] až do jeho posledných chvíľ a jeho ''Jasnopoľanské zápisky'' sú unikátnym dokumentom o vzťahoch [[učiteľ]]a a [[žiak]]a, a kronikou [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] duševných zápasov. |
Počas štúdií na vysokej škole bol členom študentského spolku slovenských študentov v Prahe [[Detvan]], kde sa stretol s [[Martin Kukučín|Martinom Kukučínom]], s [[filozofia|filozofickými]] názormi [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Nikolajeviča Tolstého]], ale tiež s [[filozofia|filozofiou]] [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]. Jeho najbližším priateľom bol ďalší slovenský tolstojovec, spolužiak na lekárskej falkulte v Prahe [[Albert Škarvan]], ktorého aj po ukončení školy dhé roky finančne podporoval. Už od roku [[1890]], kedy sa vydal prvý raz do [[Rusko|Ruska]], udržiaval písomný styk s [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Levom Nikolajevičom Tolstým]] a stal sa členom tolstého krúžku. Okrem uverejňovania jeho listov tiež publikoval preklady jeho diel, zápisky a state o ňom. V rokoch [[1896]] - [[1898]] zložil a redigoval edíciu Poučné čítanie, v ktorej vyšlo 17 brožúr, obsahujúce preklady [[Rusko|ruských]] autorov. Sprevádzal [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] až do jeho posledných chvíľ a jeho ''Jasnopoľanské zápisky'' sú unikátnym dokumentom o vzťahoch [[učiteľ]]a a [[žiak]]a, a kronikou [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] duševných zápasov. |
||
D. Makovický názorvo inklinoval k [[Hlasisti|Hlasistom]], mal však dobré vzťahy i s martinským centrom - sesternica D. Makovického Bohdana bola ženou [[Jozef Škultéty|Jozefa Škultétyho]]. |
D. Makovický názorvo inklinoval k [[Hlasisti|Hlasistom]], mal však dobré vzťahy i s martinským centrom - sesternica D. Makovického Bohdana bola ženou [[Jozef Škultéty|Jozefa Škultétyho]]. |
Verzia z 23:47, 16. apríl 2010
Dušan Makovický | |
slovenský lekár, spisovateľ, publicista a prekladateľ | |
Narodenie | 10. december 1866 Ružomberok, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 12. marec 1921 Ružomberok, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Dušan Makovický |
Dr. Dušan Makovický (* 10. december 1866, Ružomberok - † 12. marec 1921, Ružomberok), bol slovenský lekár, publicista, spisovateľ a prekladateľ.
Životopis
Pochádzal zo zámožnej rodiny. Vzdelanie získaval v Ružomberku, v Nagykőrösi a Soprone. Medicínu začal študovať na lekárskej fakulte v Prahe, kam pricestoval 14. októbra 1885. Po roku a pol po neúspeśných skúškach pokračoval v rakúskom Innsbrucku a od 29. apríla 1889 do 15. marca 1890 v Berlíne. Promoval v júli 1891 v Prahe. Ešte ako študent podnikol svoju prvú cestu do Ruska, v Moskve pobudol od 6. marca 1890 do 1. mája 1890. V rokoch 1891 - 1894 pôsobil ako sekundárny lekár v Innsbrucku, v roku 1894 odišiel do Budapešti, no ešte toho roku začal pôsobiť ako praktický lekár v Žiline, v rokoch 1904 - 1910 bol osobným lekárom ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane. V rokoch 1915 - 1916 bol internovaný za odpor voči vojne, v roku 1919 ochorel na brušný týfus. O rok neskôr sa spolu so svojou ruskou manželkou, s ktorou sa medzičasom oženil, spolu vrátili do Ružomberka, kde v roku 1921 spáchal samovraždu.
Tvorba
Počas štúdií na vysokej škole bol členom študentského spolku slovenských študentov v Prahe Detvan, kde sa stretol s Martinom Kukučínom, s filozofickými názormi Leva Nikolajeviča Tolstého, ale tiež s filozofiou T. G. Masaryka. Jeho najbližším priateľom bol ďalší slovenský tolstojovec, spolužiak na lekárskej falkulte v Prahe Albert Škarvan, ktorého aj po ukončení školy dhé roky finančne podporoval. Už od roku 1890, kedy sa vydal prvý raz do Ruska, udržiaval písomný styk s Levom Nikolajevičom Tolstým a stal sa členom tolstého krúžku. Okrem uverejňovania jeho listov tiež publikoval preklady jeho diel, zápisky a state o ňom. V rokoch 1896 - 1898 zložil a redigoval edíciu Poučné čítanie, v ktorej vyšlo 17 brožúr, obsahujúce preklady ruských autorov. Sprevádzal Tolstého až do jeho posledných chvíľ a jeho Jasnopoľanské zápisky sú unikátnym dokumentom o vzťahoch učiteľa a žiaka, a kronikou Tolstého duševných zápasov.
D. Makovický názorvo inklinoval k Hlasistom, mal však dobré vzťahy i s martinským centrom - sesternica D. Makovického Bohdana bola ženou Jozefa Škultétyho.
Dielo
Knižné diela
- 1922 /1923 - Jasnopoľanskije zapiski, I. a II. zväzok (Moskva)
- 1979 - U L. N. Tolstogo 1904 - 1910, I. - IV. zväzok (Moskva)
Odborné diela
Preklady
- 1894 - Lev Nikolajevič Tolstoj: Kreutzerova sonáta (Martin)
- 1897 - Lev Nikolajevič Tolstoj: Čím sú ľudia živí (Ružomberok)
- 1897 - Lev Nikolajevič Tolstoj: Prenasledovanie kresťanov v Rusku v r. 1895 - 1896 (Ružomberok)
- 1897 - Lev Nikolajevič Tolstoj: Blíženie sa konca (Ružomberok)
- 1900 - Lev Nikolajevič Tolstoj: Prečo sa ľudia omamujú (Martin)