Volebný systém

Volebné systémy sú spôsoby, akými sú vykonávané voľby v danej krajine. Na politiku v krajine majú dva druhy účinkov. Prvý je mechanický účinok, druhý psychologický účinok. Mechanické účinky determinujú spôsob akým sú voličské hlasy "zamenené" na kreslá v zastupiteľskom zbore. Psychologické účinky volebných systémov ovplyvňujú správanie voličov a politikov, do značnej miery ovplyvňujú aj volebnú kampaň.

Poznáme tri hlavné typy volebných systémov a to pluralitný, väčšinový a pomerný. V poslednej dobe však existuje stále viac tzv. zmiešaných volebných systémov, ktoré kombinujú prvky pomerných a väčšinových systémov.

Pluralitné volebné systémy

Sú považované za najjednoduchšie volebné systémy. Vyhráva v nich ten, kto získa najviac hlasov. Aby sa zabránilo eliminácii malých strán do systému sa pridávajú rôzne prvky napr. kumulatívny hlas (štát Illinois, do roku 1980 mali voliči viac hlasov ako volených zástupcov, mohli ich teda kumulovať tomu "svojmu"), limitovaný hlas (voľby do španielskeho senátu, voliči majú menej hlasov ako je volených zástupcov) či „single nontransferable vote“ (Japonsko do roku 1994, Taiwan, voliči dajú len jeden hlas z troch až piatich kresiel). Ďalej sa používajú rôzne pravidlá ohľadom percentuálneho zisku, rozdielu od druhého v poradí atď.

Väčšinové volebné systémy

V tomto volebnom systéme vyhráva strana/kandidát s nadpolovičnou väčšinou získaných hlasov. Pri hlasovaní je veľké riziko, že z neho nevzíde víťaz. Sú tri varianty riešenia tohto problému:

1/„majority-runoff“ – víťaz by mal vzísť z prvého kola, pokiaľ sa tak nestane v druhom kole súťažia len dvaja najsilnejší kandidáti. (USA)

2/„majority-plurality“ – v druhom kole sa riadia pluralitným systémom, kandidáti sa však musia zúčastniť oboch kôl, boli však výnimky (francúzske parlamentné voľby a prezidentské voľby, časť maďarských volieb)

3/„alternative vote“ – voliči v jedinom kole nedávajú hlasy jedinému kandidátovi, ale zoradia kandidátov podľa osobných preferencií, následne sa ako prvoradé použijú prvé preferenčné hlasy, v prípade potreby sa použijú aj ďalšie podľa istých pravidiel (írske prezidentské voľby, austrálske parlamentné voľby).

Pri všetkých väčšinových systémoch môže dôjsť k výhre toho, kto nemal najvyšší počet prvých preferencií.

Pomerné volebné systémy

Pomerné volebné systémy viac menej presné kopírujú volebné výsledky. Tieto volebné systémy sa dajú aplikovať len na mnohomandátové obvody, keďže jedno kreslo nemožno rozdeliť medzi viacero strán. Politológovia považujú za dva determinujúce faktory proporcionality týchto systémov veľkosť volebných obvodov a použitý vzorec prerozdeľovania hlasov. Niektorí považujú za dôležité aj veľkosť zastupiteľského zboru a výšku volebnej klauzuly.

Veľkosť obvodov

Najprospešnejšie naozaj pomernému zastúpeniu je, keď krajinu tvorí jediný volebný obvod (Slovensko, Holandsko, Izrael). Vo väčšine krajín je ale väčšie množstvo obvodov, vo všeobecnosti korešpondujúcich s administratívnymi obvodmi. Čím sú obvody menšie, tým viac výsledky smerujú k väčšinovej voľbe. Predpokladom však je relatívne rovnomerné geografické rozdelenie podpory jednotlivým stranám.

Volebné vzorce

Volebné vzorce sú spôsoby prepočtu hlasov na parlamentné kreslá. Pri týchto výpočtoch ide najmä o zvyškové hlasy, ktoré sa nepodarilo rozdeliť. Volebné vzorce môžu pomáhať napríklad veľkým alebo naopak malým stranám. Používané sú dva základné postupy:

1. metódy najvyššieho priemeru, ktoré využívajú delitele, tj výsledky sa delia deliteľmi (napríklad d’Hondtova metóda delí hlasy číslami 1,2,3,4,..., kým žiadne nezostanú; metóda Sainte-Lague delí číslami 1,3,5,7,...)
2. metódy najväčších zostatkov, ktoré používajú kvóty, tj všetky hlasy strany sa vydelia kvótou a toto celé číslo je počtom kresiel, zostatkové hlasy sa potom pridajú stranám s najväčším prebytkom hlasov. Ako kvóta sa používa napríklad počet volených kresiel – „Hare quota“, alebo počet volených kresiel plus jeden - „Droop quota“.

Výška volebnej klauzule

Výška volebnej klauzule (volebného prahu) do istej miery ovplyvňuje proporcionalitu systému, tým, že nedovoľuje malým stranám vstúpiť do parlamentu. Volebná klauzula znižuje možnosť "atomizácie" straníckeho systému. Príkladom môže byť Holandsko, kde je volebná klauzula 0,66 percenta hlasov, t.j. počet hlasov korešpondujúci s jedným poslancom. V parlamente sa tam nachádza viacero malých, marginálnych strán, s často extrémistickým programom. Na Slovensku je volebný prah 5%, kedysi bol 3%.

Veľkosť zastupiteľského zboru

Niektorí politológovia (najmä však Lijphart) sa domnievajú, že jednou z dimenzií pomernosti v pomerných volebných systémoch je aj veľkosť zastupiteľského orgánu. Samozrejmé je, že čím viac je kresiel v parlamente, tým vyššia je proporcionalita zastúpenia voličov, od istého počtu však nedokáže významnejšie ovplyvniť proporcionalitu rozdelenia hlasov. Zároveň na proporcionalitu parlamentu do značnej miery vplýva veľkosť volebného obvodu. Čím väčší pomer mandátov obvody poskytujú, tým sú proporcionálnejšie a tým pomernejší je aj zastupiteľský zbor.

Zmiešané volebné systémy

Zmiešaný volebný systém kombinuje prvky proporčných volebných systémov i väčšinových volebných systémov. Nie je stanovené, aký musí byť pomer medzi proporčnou a väčšinovou zložkou zmiešaného volebného systému, ale je zhoda, že odlišne musí byť volených aspoň 5 percent mandátov. Ďalšími charakteristickými znakmi zmiešaných volebných systémov je počet hlasov pre voliča, ktorý väčšinou disponuje dvoma hlasmi pre každú zložku zvlášť (nie vždy). Rôzne je riešený problém, či môže jedna osoba kandidovať ako vo väčšinovej, tak i v proporčnej časti. Kľúčová je potom otázka vzájomného vzťahu medzi väčšinovou a proporčnou časťou zmiešaného volebného systému. Na základe tohto vzťahu je prevádzaná typológia zmiešaných volebných systémom, ktorá vychádza z predpokladu, či sú obe zložky na sebe závislé alebo nie. Existujú dva základné typy zmiešaných volebných systémov: zmiešaný volebný systém závislej kombinácie (obe zložky – proporčná a väčšinová – sú v rámci jedného volebného systému na sebe závislé a úlohou jednej je teda vyvažovať alebo rekompenzovať účinok druhej) a zmiešaný volebný systém nezávislej kombinácie (naopak, obe zložky sú v rámci jedného volebného systému na seba celkom nezávislé).

Zmiešaný volebný systém závislej kombinácie sa člení na: vyrovnávací (kompenzačný), podmienený a superzmiešaný volebný systém. Zmiešaný volebný systém nezávislej kombinácie sa delí na: koexistenčný, navrstvujúci a fúzny zmiešaný volebný systém. Zmiešané volebné systémy sa rozšírili hlavne v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, a to na všetkých kontinentoch, napriek tomu nepatrí medzi najpoužívanejšie volebné systémy a jeho „boom“ v súčasnosti ustal.

Zmyslom vyrovnávacieho zmiešaného volebného systému je to, aby jeho proporčná časť rekompenzovala straty utrpené vo väčšinovej časti. Vyrovnávací zmiešaný volebný systém patrí k populárnym volebným zmiešaným systémom. Jeho základom je stále platný nemecký volebný systém z roku 1949 (nemecký systém je niekedy označovaný ako personalizovaný proporčný volebný systém alebo volebný systém dvoch hlasov) a ostatné vyrovnávacie systémy sú v podstate jeho rôznymi variantmi.

Podmienený zmiešaný volebný systém je podobný vyrovnávaciemu zmiešanému volebnému systému, ale s tým rozdielom, že zatiaľ čo vo vyrovnávacom systéme je proporčná rekompenzačná časť použitá vždy, tu dochádza k jej použitiu v závislosti na výsledkoch väčšinovej časti (môže alebo nemusí byť použitá). Podmienený zmiešaný volebný systém nie je v súčasnej dobe v praxi využívaný, ale používal sa v minulosti, napríklad v Taliansku, Rumunsku, Francúzsku.

Superzmiešaný volebný systém je to vzácna a špecifická forma zmiešaných volebných systémov, ktorá je síce radená do skupiny zmiešaných volebných systémov závislej kombinácie, ale napriek tomu sa od ostatných dvoch typov zmiešaných volebných systémov tejto skupiny odlišuje. Základným princípom je to, že spojuje viac než jeden spôsob kombinácie väčšinovej a proporčnej časti. Tento volebný systém je veľmi zložitý a málo používaný. Vyskytuje sa v Maďarsku, Ekvádore, Kamerune a Čade.

Koexistenčný zmiešaný volebný systém je v podstate najjednoduchší typ zmiešaného volebného systému nezávislej kombinácie, kedy je štát rozdelený na dve časti – v jednej sú mandáty volené pomocou väčšinového volebného systému, s prostou alebo absolútnou väčšinou v dvojkolovej variante, a v druhej pomocou proporčného volebného systému. Niektorí voliči teda volia väčšinovo a iní proporčne. Tento typ je veľmi vzácny a používa sa v parlamentných voľbách vo Francúzsku (len Senát), v modifikovanej verzii v Paname a Nigérii.

Pri navrstvujúcom zmiešanom volebnom systéme existujú vedľa seba dva druhy volebných obvodov, väčšinový a proporčný, a dva typy volebných systémov, ktoré sa ale súčasne používajú na celom území štátu a štát nie je rozdelený na časti ako v prípade koexistenčného zmiešaného volebného systému. Volič má dva hlasy, jedným volí proporčne a druhým väčšinovo, prostou alebo absolútnou väčšinou v dvojkolovej variante. Navrstvujúci zmiešaný volebný systém je dnes najrozšírenejším zmiešaným volebným systémom a možno ho nájsť, napríklad v Japonsku, Rusku, Litve, Južnej Kórei.

Fúzny zmiešaný volebný systém kombinuje dva typy volebných systémov, proporčný a väčšinový, nie však na celoštátnej úrovni, ale vo vnútri každého volebného obvodu. V rámci volebných obvodov sú teda niektoré mandáty volené väčšinovo, prostou alebo absolútnou väčšinou v dvojkolovej variante, a niektoré mandáty volené proporčne. Fúzny volebný systém je veľmi vzácny a používa sa len vo francúzskych komunálnych voľbách, a to len vo väčších mestách.

Účinky volebných systémov

Podľa politológov existujú dva typy účinkov volebných systémov, ktoré ako prvý definoval Maurice Duverger. Duverger zadefinoval účinky pred a po voľbách. Neskôr Blais s Massicottom určili názov pre tieto účinky pred voľbami ako psychologické a pre účinky po voľbách ako mechanické.

Mechanické účinky volebných systémov

Volebné pravidlá určujú ako sú hlasy rozdelené na kreslá. Otázkou je teda vzťah medzi hlasmi a kreslami. Každý systém favorizuje veľké strany, táto tendencia je však o veľa menšia pri proporcionálnom zastúpení. Pri proporcionálnom zastúpení na tieto tendencie do veľkej miery vplýva aj typ použitého volebného vzorca. Veľkosť obvodov tiež ovplyvňuje stupeň proporcionality, najvyššia je pri jednom celoštátnom obvode, klesá smerom k menším obvodom. Volebné pravidlá určujú aj počet strán v parlamente, najmä cez výšku volebnej klauzule. Vo všeobecnosti vytvára pluralitné zastúpenie systém dvoch strán, väčšinové a proporcionálne zastúpenie vytvára multistranícke systémy.

Psychologické účinky volebných systémov

Volebné pravidlá ovplyvňujú správanie sa strán a voličov. Ovplyvňujú množstvo strán súperiacich vo voľbách. Pri pluralitnom zastúpení nemajú elity motiváciu vytvárať nové strany, keďže sa ťažko presadzujú, preto je strán málo. Pri väčšinovom zastúpení je počet strán takmer rovnaký ako pri proporcionálnom. Volebné pravidlá ovplyvňujú aj stratégie voličov a strán. Proporcionálne zastúpenie a veľké obvody bývajú ideologickejšie orientované, zatiaľ čo súdržnosť strán sa zvykne oslabovať pokiaľ majú voliči možnosť preferenčných hlasov v rámci strany. Malé obvody demotivujú malé politické strany. Dôležité je aj ovplyvňovanie taktiky voličov pri pluralitnom zastúpení (načo voliť niekoho, kto nemá šancu...), podobne je to aj pri hranici zvoliteľnosti (volebnej klauzuly) pri proporcionálnom zastúpení, kde si volič rozmyslí či dá svoj hlas strane, ktorá sa naisto nedostane do parlamentu a jeho hlas tak prepadne. Podľa výskumov je však miera taktizovania voličov nízka. Pri dvojkolových voľbách je zas otázna účasť voličov v prvom kole hlasovania.