Stredoveká gréčtina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
14nu5 (diskusia | príspevky)
d Malé úpravy + šablóny
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 15: Riadok 15:
{| class="wikitable" style="font-size:12px; line-height:1.2em; width:100%; text-align:center"
{| class="wikitable" style="font-size:12px; line-height:1.2em; width:100%; text-align:center"
|-
|-
!stredoveká gréčtina||foneticky||nová gréčtina||foneticky||latinský ekvivalent||style="text-align:left"|slovenský preklad
!stredoveká gréčtina||prepis (PSP)||nová gréčtina||prepis (fonetický)||latinský ekvivalent||style="text-align:left"|slovenský preklad
|-
|-
|{{cudzojazyčne|grc|αύγουστος|pc=n}}||/afgustos/||colspan="2"|''hist. titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|augustus|pc=n}}||style="text-align:left"|Augustus, titul rímskeho cisára
|{{cudzojazyčne|grc|αύγουστος|pc=n}}||augustos||colspan="2"|''hist. titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|augustus|pc=n}}||style="text-align:left"|Augustus, titul rímskeho cisára
|-
|-
|{{cudzojazyčne|grc|καίσαρ|pc=n}}||/kēsar/||colspan="2"|''hist.titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|caesar|pc=n}}||style="text-align:left"|cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka
|{{cudzojazyčne|grc|καίσαρ|pc=n}}||kaisar||colspan="2"|''hist.titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|caesar|pc=n}}||style="text-align:left"|cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka
|-
|-
|{{cudzojazyčne|grc|κομής|pc=n}}||/komīs/||colspan="2"|''hist.titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|comes|pc=n}}||style="text-align:left"|komes, vysoký štátny úradník
|{{cudzojazyčne|grc|κομής|pc=n}}||komis||colspan="2"|''hist.titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|comes|pc=n}}||style="text-align:left"|komes, vysoký štátny úradník
|-
|-
|{{cudzojazyčne|grc|οσπίτιον|pc=n}}||/ospītion/||{{cudzojazyčne|el|σπίτι|pc=n}}||/spīti/||{{cudzojazyčne|la|hospitum|pc=n}}||style="text-align:left"|dom
|{{cudzojazyčne|grc|οσπίτιον|pc=n}}||ospition||{{cudzojazyčne|el|σπίτι|pc=n}}||spiti||{{cudzojazyčne|la|hospitum|pc=n}}||style="text-align:left"|dom
|-
|-
|{{cudzojazyčne|grc|φόρος|pc=n}}||/fōros/||{{cudzojazyčne|el|πλάκα|pc=n}}||/plāka/||{{cudzojazyčne|la|forum|pc=n}}||style="text-align:left"|námestie
|{{cudzojazyčne|grc|φόρος|pc=n}}||foros||{{cudzojazyčne|el|πλάκα|pc=n}}||plaka||{{cudzojazyčne|la|forum|pc=n}}||style="text-align:left"|námestie
|-
|-
|{{cudzojazyčne|grc|φούρνος|pc=n}}||/fūrnos/||{{cudzojazyčne|el|φούρνο|pc=n}}||/fūrno/||{{cudzojazyčne|la|fornus|pc=n}}||style="text-align:left"|pec
|{{cudzojazyčne|grc|φούρνος|pc=n}}||furnos||{{cudzojazyčne|el|φούρνο|pc=n}}||furno||{{cudzojazyčne|la|fornus|pc=n}}||style="text-align:left"|pec
|-
|-
|{{cudzojazyčne|grc|ταβέρνα|pc=n}}||/tavērna/||{{cudzojazyčne|el|ταβέρνα|pc=n}}||/tavērna/||{{cudzojazyčne|la|taverna|pc=n}}||style="text-align:left"|reštaurácia,hostinec
|{{cudzojazyčne|grc|ταβέρνα|pc=n}}||taverna||{{cudzojazyčne|el|ταβέρνα|pc=n}}||taverna||{{cudzojazyčne|la|taverna|pc=n}}||style="text-align:left"|reštaurácia,hostinec
|}
|}



Verzia z 23:26, 1. máj 2010

Stredoveká gréčtina je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období od 4./6. storočia do roku 1453 po Kr, keď Turci dobyli Konštantínopol.

V tomto období sa ako jazyk písomností a správa používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný byzantská gréčtina, ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického koiné.

Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. O jednotnom gréckom jazyku v Byzantskej ríši môžeme hovoriť ešte v 10. a aj v 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena η /ē/ – klasická éta na /ī/ – ítu. Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku kapadóckych a pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v Itálii.

Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvíjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny.

Po páde Byzantskej ríše v roku 1453 sa stredoveká reč definitívne rozpadla, pričom začali vznikať silné rozdiely medzi gréčtinou z Istanbulu, Grécka a západnej Anatólie a medzi ostatnými nárečiami. Po páde Byzantskej ríše sa gréčtina začala poturčovať, z čoho vznikli moderné grécke jazyky. Najbližšie ku klasickej stredovekej gréčtine je úradný ľudový jazyk v Grécku a na Cypre. Tento jazyk používa grécka menšina v Istanbule a západnej Anatólii.

Latinské prvky v stredovekej gréčtine

Latinské slová Gréci prebrali od Rimanov, ktorí im vládli. Počas ranobyzantskej doby, sa Rimania z Grékmi na východe Rímskej ríše asimilovali a úplne helenizovali. Avšak veľa latinských slov Gréci stále používali a stali sa jedným z pilierov stredovekej gréčtiny. Tu sú niektoré príklady:

stredoveká gréčtina prepis (PSP) nová gréčtina prepis (fonetický) latinský ekvivalent slovenský preklad
αύγουστος augustos hist. titul, nepoužíva sa augustus Augustus, titul rímskeho cisára
καίσαρ kaisar hist.titul, nepoužíva sa caesar cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka
κομής komis hist.titul, nepoužíva sa comes komes, vysoký štátny úradník
οσπίτιον ospition σπίτι spiti hospitum dom
φόρος foros πλάκα plaka forum námestie
φούρνος furnos φούρνο furno fornus pec
ταβέρνα taverna ταβέρνα taverna taverna reštaurácia,hostinec

Pozri aj