Nukleová kyselina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 87.197.47.105 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: scn:Àcitu nuclèicu; kozmetické zmeny
Riadok 1: Riadok 1:
[[File:GluRBRGpremRNA4 new.png|right|200px|kyselina ribonukleová (RNA)]]
[[Súbor:GluRBRGpremRNA4 new.png|right|200px|kyselina ribonukleová (RNA)]]
'''Nukleové kyseliny''' (ďalej NK) alebo '''kyseliny bunkového jadra''' sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s [[bielkovina]]mi považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to [[Nukleotid|polynukleotidy]] s [[molekulová hmotnosť|molekulovou hmotnosťou]] od 20 000 do viacerých miliónov.
'''Nukleové kyseliny''' (ďalej NK) alebo '''kyseliny bunkového jadra''' sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s [[bielkovina]]mi považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to [[Nukleotid|polynukleotidy]] s [[molekulová hmotnosť|molekulovou hmotnosťou]] od 20 000 do viacerých miliónov.


Riadok 76: Riadok 76:
[[ro:Acid nucleic]]
[[ro:Acid nucleic]]
[[ru:Нуклеиновые кислоты]]
[[ru:Нуклеиновые кислоты]]
[[scn:Àcitu nuclèicu]]
[[sh:Nukleinska kiselina]]
[[sh:Nukleinska kiselina]]
[[simple:Nucleic acid]]
[[simple:Nucleic acid]]

Verzia z 16:27, 4. máj 2010

kyselina ribonukleová (RNA)
kyselina ribonukleová (RNA)

Nukleové kyseliny (ďalej NK) alebo kyseliny bunkového jadra sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s bielkovinami považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to polynukleotidy s molekulovou hmotnosťou od 20 000 do viacerých miliónov.

V ich molekulách sa uchováva dedičná (genetická) informácia a prostredníctvom nich sa prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovinových molekúl.

Prvýkrát ich izoloval z jadier bielych krviniek prítomných v hnise Friedrich Miescher v roku 1869.

Štruktúra

Delenie

Podľa monosacharidovej zložky rozlišujeme:

podla štruktúr

  • primárna štruktúra určuje ju presný sled jednotlivých nukleotidov.
  • sekundárna štruktúra má tvar dvojitej pravotočivej závitnice ktorú tvoria dva proti sebe prebiehajúce polynukleotidové reťazce.
  • terciárna je vtedy keď dvojitá závitnica je stočená do superhelixu.

Výskyt

V závislosti od typu NK a buniek, NK sa nachádzajú v rôznych subcelulárnych štruktúrach. V prípade prokaryotických buniek sa NK (DNA a RNA) nachádzajú v cytoplazme. V eukaryotických bunkách sa DNA nachádza: