Arnulf (Východofranská ríša): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
RibotBOT (diskusia | príspevky)
Riadok 44: Riadok 44:
[[ja:アルヌルフ (東フランク王)]]
[[ja:アルヌルフ (東フランク王)]]
[[ka:არნულფი (ოსტფრანკონია)]]
[[ka:არნულფი (ოსტფრანკონია)]]
[[ko:아르눌프]]
[[ko:아르눌프 폰 케른텐]]
[[la:Arnulphus (imperator)]]
[[la:Arnulphus (imperator)]]
[[nl:Arnulf van Karinthië]]
[[nl:Arnulf van Karinthië]]

Verzia z 15:47, 19. máj 2010

Arnulf Korutánsky na romantickom portréte

Arnulf Korutánsky (* 850 – † 8. december 899, Regensburg) bol vládca Bavorska, neskôr Východofranskej ríše a neskôr cisár. Viedol časté vojny proti Veľkej Morave.

Život v dátach

Arnulf a Veľká Morava

Bol nemanželským synom východofranského kráľa Karolmana, od ktorého dostal v roku 876 Korutánsku marku a v tom istom roku po smrti Koceľa aj Panóniu (teda Blatenské kniežatstvo).

Zo začiatku udržiaval dobré vzťahy s veľkomoravským kráľom Svätoplukom.

Východnú marku vtedy spravoval markgróf Aribo, spojenec Svätopluka. V roku 882 sa Východnej marky zmocnili Wilhelmovci (synovia Wilhelma a Engelšalka), ktorí odtiaľ vyhnali Ariba. Svätopluk ich odtiaľ v tom istom roku vyhnal a spustošil im majetky. Wilhelmovci v roku 883 utiekli k Arnulfovi a stali sa jeho vazalmi. Zároveň v roku 882 do juhovýchodnej oblasti Veľkej Moravy vpadli Bulhari a Svätopluk dostal informácie, že sa tak stalo so súhlasom Arnulfa, a že Arnulfovi ľudia "stroja úklady o" Svätoplukov život. Keď Arnulf na Svätoplukovu výzvu odmietol podporovať Wilhelmovcov a odprisahať, že nepodporuje Bulharov a úklady o Svätoplukov život, Svätopluk ešte v roku 883 spustošil a obsadil Arnulfovu Panóniu a zostal tam celý rok. Výpravu zopakoval v roku 884, čím bolo územie od Viedenského lesa na západe po Drávu na juhu pripojené k Veľkej Morave. V roku 884 sa Svätopluk stretol s cisárom Karolom III. Tučným a dohodli sa, že hranicou ich ríš bude Viedenský les. Na to v roku 885 uzavrel so Svätoplukom mier aj Arnulf.

V roku 887 Arnulf povstal proti svojmu strýkovi východofranskému kráľovi Karolovi III. Tučnému a v tom istom roku sa sám dal v Tribure zvoliť za východofranského kráľa. Výprava kráľa Arnulfa proti polabským Slovanom, ktorú podnikol v roku 889, bola neúspešná, preto sa usiloval zlepšiť vzťahy s kráľom Svätoplukom. No po víťazstve nad Normanmi v bitke pri Löwene v roku 891 začal získavať spojencov pre vojenskú výpravu proti Veľkej Morave. V lete v roku 892 za podpory maďarských jazdeckých družín vtrhol na veľkomoravské územie. Franské vojsko sa však muselo stiahnuť, pretože vo Východnej marke vypukli nepokoje. V nasledujúcom roku znovu zaútočil proti Svätoplukovi, ale utrpel porážku a sotva si zachránil život.

V roku 894 zomrel kráľ Svätopluk. Jeho syn Mojmír II. uzavrel s Arnulfom mier, pričom mu postúpil Panóniu, územie terajšieho Maďarska. V roku 895 uznali zvrchovanosť kráľa Arnulfa aj české kniežatá. O rok neskôr bol Arnulf korunovaný za rímskeho cisára. Neskôr podnikol ďalšie výpravy proti oslabenej Veľkej Morave, no Mojmír II. sa ubránil. Arnulf zomrel v Regensburgu, kde je aj pochovaný.